Fabelmanovi

"Movies are dreams that you never forget." Steven Spielberg ma svojim najnovším snímkom neskutočne očaril... Možno je to jednoducho tým, že som zatiaľ ešte nevidel film, s ktorým by som mohol Fabelmanovcov porovnať (áno viem o tom, že existujú aj ďalšie filmy o láske ku kinematografii 😉) alebo je to tým, že je tento snímok tak precízne natočený (dokonca som si ani nemyslel, že pozerám Spielbergov film, pretože je to sfilmované úplne iným spôsobom, na aký som u tohto pána zvyknutý). Po celý čas som mal z tohto snímku naozaj dobrý pocit, pretože som si hovoril, že sa pozerám na naozaj poctivo a s láskou natočený film. Dokonca mi ani nevadilo to, že Fabelmanovci sú o plných sálach, no počas premietania nás bolo v kine iba osem, ale to nič nemení na tom, že ja som si jeho zhliadnutie náramne vychutnal – bolo krásne sledovať to nadšenie v očiach každého jedného človeka, ktorý bol vo filme na premietaniach Sammyho Fabelmana a s úžasom sledoval jeho filmy, pretože také niečo som v skutočnom svete hádam ešte nevidel... A práve o tom Fabelmanovci aj sú – o kráse a sile kinematografie a o tom, že vytváranie filmov nie je pre množstvo tvorcov iba hobby, ale je to hlavne ich vášeň, ktorá s nimi vo veľa prípadoch pretrvá aj niekoľko desiatok rokov... A Steven Spielberg je toho živým príkladom, veď tento film je z istého uhlu pohľadu vlastne aj o ňom. Určite sa to nedá porovnávať s jeho najlepšími filmami, ale to nemení nič na tom, že Fabelmanovci sú naozaj kvalitne natočeným snímkom, ktorý rozhodne odporúčam všetkým filmovým nadšencom a fajnšmekrom a zároveň aj tým, ktorí jednoducho filmy milujú. A preto dávam 9 pohyblivých obrázkov z 10 a myslím si, že po záverečnom vtipe s kamerou a horizontom to inak ohodnotiť ani nemôžem... "What kind of movie are we gonna make?" (13.12.2022)

Tvorbu Stephena Spielberga budem asi sledovať dokým bude medzi nami. A hovorím to napriek tomu, že jeden z jeho absolútne najväčších filmov som stále ešte nevidel. No na to asi musí mať človek aj trošku náladu. Pre jeho posledný projekt to podľa mňa ale tak asi neplatí, lebo "The Fabelmans" je podľa mňa film do každého počasia a do akejkoľvek nálady. A hoci je to primárne dráma, tak sa do filmu dostane aj celkom solídna dávka dobrej komédie, kde som sa od srdca na niektorých scénkach smial. Nemám problém uveriť ani tomu, že sú to skutočne spomienky Stephena Spielberga na jeho život, jeho rodinu a jeho filmové začiatky. A je treba uznať, že sa z neho vyformoval skutočný režisérsky génius, ktorého aj menej kvalitné filmy majú v sebe určité čaro, ktoré je treba oceniť. Pretože skutočne bol schopný vidieť veci, ktoré by sme možno my nemali talent vidieť. Má určite môj obdiv ako režisér a v tomto filme si ho zaslúžil vo viacerých momentoch. Scénky v Arizone sú skvelé a myslím si, že z nich ide asi aj najväčšia dávka srdca. No za highlight filmu považujem scénku ako premietne Sam premietne svoj "Ditch Day" film. Film ma nikdy nenudil, bol som týmto príbehom solídne zaujatý a tak nejako dúfam, že si získa aj väčšiu pozornosť divákov. Pretože stojí za to byť pri tom. A mať možnosť vidieť to na veľkom plátne musí byť ohromné. Hodnotenie: A (04.01.2023)

Je to něžný a emocionálně úplný film, který také vzdává hold Spielbergovým rodičům. Jeho dětství míří do lesa temných pravd dospělosti. Vše je zabalené do jednoduchého vyprávění s pochopením a láskou. Půlka jsou nostalgické paměti, půlka óda na sílu filmů. Částečně zrod umělce, částečně rodinné drama. (11.01.2023)

Za mňa osobne výborná vec, dostatočne seriózne podaná, vrátane odľahčených vsuviek, ktoré boli skôr milé, než vtipné. Spielberg netlačí na pílu, nijak sa nevnucuje, ani nemudruje, pričom dialóg v detskej izbe so strýčkom "strašiakom", ktorý mu prakticky otvára oči, respektíve okno do budúcnosti, je naozaj veľmi prostý, no zároveň poučný i trefný zároveň. Je to pohodový film, ktorý rieši vážne témy, či podsúva fakt, že v žiadnej, ale že doslova v žiadnej rodine nebýva len "slnečné" obdobie, tobôž v prípade vzájomných vzťahov. A nie len to. "S natáčením jsem skončil!" Ale isteže :) Pekný film, veľmi. (11.06.2024)

Posledním záběrem Spielberg nechtěně odhalí, v čem je jeho problém. Jeho filmy totiž nejsou ke hře na nějakou hravou spontánnost vůbec připraveny. On je pořád tím perfekcionistickým choreografem, který má vždy věci ve správný čas na správném místě ve správném rámu. Je to skvělá schopnost, když se aplikuje na žánrové filmy, jsou s ní ale potíže pokud se snažíte jít hlouběji do postav a jejich komplikovaných vztahů. Většina zúčastněných tady pak přepíná mezi dobovými či charakterovým archetypy a pokusy o ztvárnění reálných postav, které mají nějakou hloubku a úděl. To, že Spielberg posledních 30 let úspěšně redukoval či eliminoval ze svých filmů ženské postavy, budiž nápovědou, že nejhůře to odnesla jeho filmová matka, Michelle Williams, která zde působí jako manická schizofrenička, ačkoli definičním znakem její postavy je dle všeho "jen" nenaplněná láska. Kdo zná režisérovo rodinné pozadí, tak ho navíc musí zaujmout, jak obhajuje svého otce, selhávajícího ve své roli, jakkoli celá jeho dosavadní tvorba byla zásadně ovlivněna právě tím, že je v ranném věku opustil (viz typické spielbergovské anti-otcovské figury, které v průběhu děje úspěšně zfotrovatí). Odsuneme-li ale toto stranou, zbyde nám pořád to duo Kaminski-Spielberg, jejichž filmy působí svojí "měkkostí" a zdrženlivostí sice jaksi staromódně, ale přitom jsou takřka neustále v pohybu a stojí za nimi zjevná inscenační námaha. (07.03.2023)