Soumrak

Velmi netradiční samurajský film, který dává silně vzpomenout na Seppuku už jenom tím, že Iguchi Seibei v mnohém připomíná jak postavu Hanshira Tsuguma, tak Motome Chijiiwy. Na rozdíl od Seppuku se však Tasogare Seibei věnuje otázce života samuraje a samurajskému kodexu jaksi jemněji a nepřímo. Řešení konfliktu pak nehledá v konfrontaci s neodvratitelným osudem, který pro ustřední postavy znamená zkázu jejich dosavadního způsobu života, ale ve vnitřním smíření. Pokud chcete nahlédnout do duše samuraje jinak než způsobem Akiry Kurosawy, pak nelze než doporučit právě tento snímek. (16.03.2011)

Soumrak zčásti dělá pro bájné samuraje to, co Nesmiřitelní pro pistolníky divokého západu - ukazuje, že samuraje nedělá samurajem meč v srdci a krev na rukávech, ale především odpovědnost, úcta, morálka a láska k moudrosti a rodinným hodnotám. Seibei, ač bývalým instruktorem v šermířské škole, by raději byl rolníkem a celé dny dřel na poli pro svou rodinu, než aby předváděl svůj talent, jenž mu byl nepochybně dán... Soumrak je film táhlý, skromný jako jeho hlavní postava, poučný (skoro) jako Akira Kurosawa a navzdory své civilnosti a bídě také vznešený. Škoda, že k tomu nebyl i více výraznější a/nebo záživnější... 7/10 (23.01.2010)

V prípade Súmračného Seibeia ide predovšetkým zrovna aj o to, že sa ním ústredný predstaviteľ v podaní tokijského rodáka Hirojukiho Sanadu, nielenže mimoriadne zviditeľnil, ale zároveň snáď obdržal i jednosmernú letenku - smer - Hollywood, ležiaci vo veľkomeste Los Angeles, a patriaci pod slnečný štát Kaliforniu, kde prakticky pôsobí až doteraz, čím sa v podstate zrejme (stále) jedná o najzaujímavejšieho, japonského herca, účinkujúceho v「Mekke filmu」, asi toľkoto zaujímavých informácii hneď na samý úvod... • Samozrejme, že „nikto učený z neba nespadol”, a ani on nebol toho žiadnou väčšou výnimkou, a tak musel na sebe tým pádom i poriadne popracovať, aby mohol napokon zakotviť a udomácniť sa v súčasnosti rýchlokvasiacom, filmovom priemysle, produkujúcom nespočetné množstvo najrôznejších brakov, v ktorých sa bohužiaľ už miestami objavuje i spomínaný herec, ale najskôr sa vráťme najprv na začiatok, keď tomu ešte tak našťastie vôbec nebolo, nakoľko v prvej dekáde 21. storočia, po poľutovaniahodných počinov, nie je chýru, a ani slychu, čo je vskutku veľmi dobre znamenie. • Dalo by sa povedať, že vďaka režisérovi Jódžimu Jamadovi bude už o rovný rok neskôr účinkovať i v Poslednom samurajovi, čím si ešte viac upevnil svoju pozíciu celosvetového, charakterného herca, ktorým sa stal už vo svojom naprosto prelomovom filme, ktorému sa momentálne teraz trochu intenzívnejšie venujem. • V prvom rade som túto snímku vnímal, ako One man show, ktorý ale príliš netlačil na pílu, i keď by vlastne kľudne mohol. Jedná sa o naozaj pomalejšie tempo, a to v priamej kombinácii ohľadom psychologického nastavenia hlavnej postavy, v nadväznosti na historický kontext s potenciálnymi, romantickými prvkami, ktoré sa priveľmi netlačili do popredia, čím by sa zbytočne vytvárala akási melodramatickejšia línia, aj keď podtrhujem, že nebyť obsadenia pôvabnej ženskej postavy Tomoei linumiovej v podaní Rii Mijazawovej, tak pevne verím tomu, že by konečný výsledok neobsahoval až toľko špecifických a k tomu i pozitívnych vlastností, koľko nateraz má. Skrátka, tomuto protagonistovi zväčša zručne sekundovala, a to i napriek tomu, že nemala zatoľko hereckého priestoru, koľkože by si možno jej postava nakoniec zaslúžila, pričom v obsadení figurovalo viacero hercov, ktorí boli na tom takmer podobne. • Jednoznačne ma tiež zaujala i postava akéhosi antagonistu Zenemona Jogoa v podaní Mina Tanaku, s ktorým mimochodom viedol Seibei "Súmračný" Iguči, dlhší a kľúčový dialóg, asi vôbec najzaujímavejšia pasáž, čo sa teda konkrétne týka celej tejto snímky so samotnou pochvalou pre hudbu Isaoa Tomitu. • Nenechajte sa odradiť anglickým prekladom tohto titulu, ako The Twilight Samurai, čo môže evokovať budúcu Twilight ságu, kedy v prvej možnosti sa jedná o celkom pozoruhodné, filmové dielo, zatiaľ čo v druhých eventualitách išlo najmä o to, ako čo najviac nasrať diváka! (29.05.2023)

Ona je to vlastně taková pohádka s červenou knihovnou - Popelka naruby. Pokud se do toho člověk položí tímto způsobem, může ho film vzít jistě za srdce. Mne spíše zaujalo pár historických reálií, jako vždy jsem se podivil nad pitomostí japonského národa, který nařizuje seppuku i za špinavé oblečení v práci, a naštvalo mne, jak tvůrci naložili s koncem filmu, který opustí určitou sevřenost děje, aby překlenul zbytečně propast padesáti let. (29.09.2013)

Nečakajte žiadne sekanie hláv za súmraku. Súmrak je prezývka, ktorú si vyslúžil jednu zo samurajov nižšej úrovne. Zomrela mu žena, preto sa vždy za súmraku poberá domov, aby sa staral o svoju mamu a svoje dve dcéry. V úlohe rozprávača nás filmom sprevádza jedna z jeho dcér a postupne sa dozvedáme mnohé, ale najmä to, že žiť sa dá šťastne i napriek chudobe. Aj keď je tento film o samurajoch, zďaleka nie je klasickým samurajským filmom. Ja ho vnímam skôr ako poctu otcovi, ktorý bol mimochodom samuraj. Celý film obsahuje iba dva súboje a v jednom z nich dokonca použije iba drevenú palicu. H. Sanada v úlohe samuraja, ktorého majú všetci za čudáka je dokonalý. Tá úloha mu výborne sadla, veril som mu každé slovo a aj napriek tomu, že film neobsahuje akčné scény, ho pokladám za jeden za najrealistickejších a najlepších na samurajskú tému. 100% (16.11.2011)