Bullittův případ

Dobre, nedá sa ako prvé nespomenúť úžasná scéna automobilovej naháňačky centrom San Francisca. Je to jedna z mojich najobľúbenejších filmových scén. I keď je pravda, že obsahuje aj chyby, v podobe opakujúcich sa záberov a preto viac krát vidíme napríklad zeleného chrobáka a po opakovanom pozeraní to kazí dojem. Ale pri prvom zhliadnutí som bol naozaj unesený. Aj vďaka skvele vybranej hudbe. Čo však nemôžem veľmi pochváliť je dej a nudnejšie pasáže. Film je ukážkou starej filmovej školy so všetkými svojimi kladmi i zápormi. Bullittov prípad si na nič nehrá, a len nám ukazuje ako má vyzerať pravá a nefalšovaná kriminálka. Len čo ma veľmi mrzí na tomto snímku, je scenár. Je síce pravda že McQueen hral policajta ktorý toho veľa nenahovoril, ale keď niečo povedal tak to bola perla a nielen on ale všetci. Všetky dialógy a rozhovory boli nemastné neslané, vlastne by sa dalo povedať že veľmi suché a len vďaka tomu dávam menej než by som čakal. (15.09.2019)

Nedávno som videl VÝKUPNÉ s Connerym a dal som mu štyri hviezdy. Bullitt je presne ten istý prípad. Jednoduchý scenár natiahnutý na celý film s pár hlúposťami v sebe. Je tu však sympatický rebelský hrdina, ktorý ťahá film. A je tu (vo svojej podstate nie úplne logická) legendárna autonaháňačka, na akú sa nezabúda (a na ktorú sa odvoláva napr. aj remake ZASTAVTE CARTERA). Záležitosť ťažiaca zo svojej štýlovosti...___Po druhom pozretí beriem Bullitta ešte viac na milosť. Stále mi to príde šokujúco jednoduché a niektoré dialógy nedávajú zmysel (všetky s priateľkou), ale oceňujem poctivo vybudované scény (autonahaňačka, pátranie na letisku). A sranda, že aj tie prvky (frajerka, prokurátor), ktoré sami o sebe príliš nefungujú, dokážu navodiť pocit, že Bullitt ma akýsi spoločensko-rodinný presah... (03.02.2009)

Bullit, půl stroj, půl ohař - kyberpes. Zbystří, zavětří, chytne stopu a jde. Zakousne se. Nepustí. Ztratí-li stopu, vrátí se. Chytne ji zas a zas. Nezbytně nutný odpočinek mu dělí a měří čas. Dělá svoji práci, bez citů, bez tužeb, bez oddechu - jako stroj. Jako 7 minut na hranici svých možností řvoucí auto (ta honička je z nejlepších, co jsem viděl, to mi nikdo nevymluví). Jako letadla, která pojíždějí pravidelně na ranveji jak obří leviatani (dokonalá volba prostředí - ten hluk leteckých motorů bez hudby a beze slov - nádhera). Jako patolog, který chronometricky odříkává svůj nález , zpracovává svou mrtvolu na informace a počítač Bullitt následně zprácovává informace na činy. Jako kolegové, metodicky vytvářející seznam věcí jedné zavražděné. Nejdříve na to Subjektiv nemyslí, ale po té, co ke slovu výrazněji přijde Bullittova žena, prozře. Začne vnímat, jak je Bullitt i další policisté neosobní a tím se pro něj dění stává nepříjemně osobním. Jejich citová vyprahlost probudí city jeho. Žádný žert, minimum hudby, minimum slov, minimum odpočinku, minimum jídla, minimum něhy, minimum zábavy, maximum nasazení - tohle je minimalistický způsob života, Ajantisi! (23.12.2009)

Buldok Bullitt. S překousaným vodítkem, zarputilý, houževnatý a pokud se jej na něco zeptáte, s největší pravděpodobností se odpovědi nedočkáte. A to přitom není pes.. Poctivost. To slovo s Yatesova filmu přímo sálá a pokud by vám snad začalo lézt na nervy ticho, počkejte si na legendární desetiminutovku burácení motorů Fordu Mustang a jednoho Dodge Charger, co má na kolech 6 poklic. Čtyřikrát zelený Brouk je asi taky moc, ale když máte tolik dobrých záběrů, je třeba je využít.. (06.02.2013)

Na Bullittovi sa už trochu podpísal sám čas, ale i napriek tomu sa stále jedná o nadpriemernú záležitosť, ktorá nemá vo svojom o(d)bore naprosto žiadnu konkurenciu, je to proste klasika klasík, pričom by som zrejme našiel i nejaké "chyby na kráse" , aj keď určite nie na krásnej, vedľajšej postave menom Cathy v podaní atraktívnej anglickej herečky → Jacqueline Bissetovej, s ktorou si predsa mohli dať scenáristi o niečo viac námahy, keďže jej scény väčšinou pôsobia dosť nezaujímavo a strnulo, čím chcem ďalej naznačiť, že sa celkove nevyužil jej potenciál, a tak sa radšej mohla tým pádom celkom vystrihnúť, pretože o nič podstatné by divák aj tak neprišiel, ak nepočítam aspoň jej maximálny pôvab, s ktorým nás mohla na istý čas poriadne (vy)dráždiť. Za to u jej neoblomného priateľa → poručíka Franka Bullitta sa tých schopností a možností využilo naozaj požehnane, pretože ma nielenže sprevádzal v minimálne dvoch vydarených sekvenciách: po a). v automobilovej naháňačke po strmých, kopcovitých cestách v kalifornskom San Franciscu a po b). v snáď ešte dynamickejšej pasáži na letisku, kde nebolo vôbec žiadnej núdze o akčné scény plné nepredstaviteľných hereckých kreácií, z ktorých následne čerpali mnohí filmári... Rovnako by som tiež pochválil aj úvodnú v nemocnici, kedy sme sa tam zase zdržali až príliš. Predstaviteľ protagonistu, čiže Steve McQuenn, je už sám o sebe neuveriteľnou legendou kinematografie, skrátka jeho ponorenie sa do svojej postavy, mu ihneď (u)veríte, a tak sa absolútne na nič nehrá, on ním proste JE. Ešte zopár viet ku technickej stránke tejto mimoriadne zaujímavej detektívky: Strihová skladba Franka P. Kellera zvyčajne veľmi dobre funguje, i keď určite nie je úplne bezchybná, no má svoje pevné zastúpenie. Strihač sa musel jednak prispôsobiť i režisérovi Petrovi Yatesovi, s ktorým bol pravdepodobne v strižni, kde sa dohadovali o jednotlivých záberoch, ktoré ponechať alebo ktoré zahodiť, a na ktorých si dal pre zmenu extra záležať aj → kameraman Bill Fraker. Výprava je vari automatická, tam našťastie scénograf Albert Brenner nemusel stavať žiadne veľké kulisy, lebo to nebolo potrebné. A čo by to bolo nakoniec bez rytmickej hudby: argentínsko-amerického skladateľa, pianistu a dirigenta → Borisa Claudia "Laloa" Schifrina, ktorý sa postaral o svieži soundtrack, bez ktorého by sa to nezaobišlo. Summa Summarum: „Film je označovaný za jednu z najväčších policajných drám všetkých čias, keď sa k tomuto názoru rovnako prikláňam”. (24.04.2022)