Režie:
René ClémentKamera:
Robert JuillardHudba:
Narciso YepesHrají:
Georges Poujouly, Brigitte Fossey, Amédée, Laurence Badie, Jacques Marin, Madeleine Barbulée, Bernard Musson, Denise Péronne, André Wasley, Suzanne Courtal (více)Obsahy(1)
Rok 1940. Päťročná Paulette (Brigitte Fossey) príde o oboch rodičov a svojho psa počas nemeckého útoku na Paríž. Túla sa vidiekom s mŕtvym psom v náručí. Takto ju nájde jedenásťročný Michel Dolle (Georges Poujouly) a privedie ju k svojim rodičom. Paulette a Michel sa spriatelia, pochovajú psa a rozhodnú sa urobiť cintorín pre zvieratá a hmyz... (matriosa)
(více)Videa (1)
Recenze (55)
Ani druhý film René Clémenta, ktorý som v priebehu posledných dní videl ma nejako zvlášť nenadchol. Previesť na plátno detské videnie sveta je ťažká úloha a Clémentovi sa ju nepodarilo splniť s takou dokonalosťou, s akou to viackrát dokázal Karel Kachyňa. Na druhej strane stvárnenie života a duševného obzoru dedinčanov bolo zvládnuté excelentne. Celkove to bol film, na ktorý pravdepodobne rýchlo zabudnem, ale uznávam, že v roku 1952 nebolo nakrútených veľa filmov, na ktorých by sa čas podpísal takou malou mierou, ako na tomto. ()
Krásně jímavý příběh malé holčičky a jejího kamaráda ve válečných dnech. Válka je zde vyobrazena jen na pozadí, ale její přítomnost je cítit v jednání jednotlivých osob. Do kontrastu k ní je pak zde postavena dětská čistota a nevinnost, kterou nepoznamenají ani válečné hrůzy - snad jen ty roztomile naivní dětské hry jsou zde poněkud jiné, tak trochu temnější podoby... Skvěle a procítěně natočeno, zahráno i ohudebněno. ()
Stopy vojny na duši aj v konaní sa odrážajúce sa v hrách detí, vytvárajúcich vlastné cintoríny aj v správaní dospelých, neustále bojujúcich svoje malé nenávistné susedské, či náboženské vojny a to bez ohľadu na skutočnú vojnu všade navôkol. Chápem kritiku režisérov novej vlny vyčítajúcej tomuto filmu literárnosť a tým pádom aj čiastočné odtrhnutie od reálneho života. Vyobrazené symbolické peripetie ukazujúce odraz vojny za frontovou líniou a drsné vyústenie sú ale natoľko silné, že výhrady prílišnej literárnosti sú v porovaní s nimi zanedbateľné. ()
Dospelí v druhej svetovej vojne pochovávali hromadne mŕtvych do jám, zatiaľ čo deti, naši ústredná hrdinovia pochovávajú "nižšiu" formu života, zvieratá, do hrobov a uctievajú si ich krížmi. Z toho vyplýva, že deti nie sú iba naivnejšie, ako dospelí, ale sú jednoducho humánnejšie. Clement sa v mnohých záberoch zameriava na detaily zvierat, akoby tým vytváral u diváka rovnaký malý svet, ktorý si pre seba stvorili Paulette a Michel. Je obdivuhodné, ak niektorý tvorca prejaví snahu o zobrazenie vojny iným spôsobom, ako sme vo väčšine prípadov zvyknutí. Podobné filmy: atmosférou Horalka a detským pohľadom na vojnu Dovidenia, chlapci. ()
Skličující podívaná, která na mě měla až zdrcující dopad. Osobně jsem tenhle příběh malé holčičky, které zabili rodiče i pejska, sledoval pohnutý dojetím. Jinak by mě mimochodem celkem zajímalo, jestli tenhle film náhodou neinspiroval Stephena Kinga k napsání jeho románu Řbitov zviřátek - kdo to ví, odpoví (?). ()
Galerie (9)
Zajímavosti (6)
- Film vyvolal ve Francii obrovský skandál. V kinech byl proto promítán pouhé dva dny, než byl stažen. (lubomir91)
- Film nesmel byť verejne premietaný na festivale v Cannes v roku 1953. V Spolkovej republike Nemecko bol film v neskrátenej verzii premietaný až v roku 1980. (giaruj)
- Film byl původně natáčen jako krátkometrážní snímek, až později se režisér René Clément rozhodl natočit jej jako celovečerní. (ČSFD)
Reklama