Vlčice

Najlepšie horory nehľadajte v Hollywoode, pretože vznikli v starej dobrej Európe. Votrelec v Anglicku, Vlčica v Poľsku. Šľachtic Kacper Wosinski sa vracia na svoju vidiecku usadlosť, kde zomiera jeho žena. Umierajúca, ktorá nebola žiadnou sväticou, sľubuje mužovi, že si ho po smrti nájde. Brat presvedčí Kacpera, že je nutné vraziť do mŕtvej osikový kôl. Po pohrebe, na ktorom sa z dobrých dôvodov odmietol zúčastniť kňaz, odchádza Wosinski na zámok grófa Ludwiga. Pri jednej z bitiek počas revolúcie v polovici 19. storočia dopadne granát na cintorín, kde je pochovaná pani Wosinska. Nasledujú udalosti, pri ktorých omdlieva nielen Kacperov brat Mateusz, žijúci v rodinnom sídle, ale i divák... Práve som Vlčicu videl po dlhšej dobe znova a vzhľadom na to, že je cca 23.30, úprimne dúfam, že náhodu nevypadne prúd skôr, než dopíšem túto minirecenziu a neocitnem sa v posteli... Áno, Vlčica je horor, pri ktorom sa zastavuje srdce a vlasy ježia na hlave a pritom je to banálny príbeh ťažiaci zo strašidelných ľudových povestí o vlkolakoch a ľuďoch vracajúcich sa zo záhrobia. Zároveň je to ale autorský film (režisér Marek Piestrak je spoluautorom scenára) udivujúci svojou delirantnou obraznosťou. Nápad situovať hororový príbeh hlboko do 19.storočia je rovnako skvostný ako skľučujúca je všadeprítomná pustá zimná krajina ("Čo je to?" "Vlk... Zima bude dlhá."). Odkedy sa ozve prvé vlčie zavytie, atmosféra je permanentne mrazivá, od vynaliezavej scény s prebodávaním mŕtvoly cez prízrak na krížnych cestách a neviditeľné zviera na pôjde až po záverečnú exhumáciu. Odľahčujúce scény tu takmer absentujú. Zato scény, kde hrôza kulminuje, nemajú obdobu svojou strašidelnosťou a zároveň určitou kultivovanosťou (poľská Ursula Andress - Iwona Bielska - si zahrala najobludnejšiu zombi strieborného plátna). Dramatická romantizujúca hudba Jerzyho Matulu celkový dojem umocňuje na druhú. Surový, drsný naturalistický filmový jazyk pripomína Juraja Herza a jeho "Pannu a netvora". V polovici 80. rokov, kedy bol v Československu "vlčí" hlad po hororoch, málokto tušil, že jeden z najlepších práve beží v socialistických kinách. Prispievateľov narodených po roku výroby tohto filmu varujem - s hollywoodskym spôsobom tvorivého myslenia nemá "Vlčica" nič spoločné. (19.11.2004)

,,NAZVAL SI MA SUKOU, TAK AKO SUKA ZDOCHNEM." __ Vo väčšine prípadov sa tu viem približne stotožniť s percentuálnym hodnotením filmu aj s názormi iných užívateľov, no práve Vlčica sa dá radiť ku známemu úsloviu: Výminka potvrdzuje pravidlo. Pamätám si ako tu ešte pred istým časom mal tento film hodnotenie okolo 86% s chválami dotýkajúcimi sa nebies, čo však už o niečo pokleslo no i tak sa pýtam: o čom to tu toľkí tak točia? Aká hrôza, zastavovanie srdca, ježenie vlasov a nedajbože ešte aj atmosféra - čo tí ľudia pozerali iný film? Môžem napísať, že som od Vlčice čakal hodne a bol som na ňu aj patrične naladený, vo výsledku som bol však značne sklamaný. V prvom rade film je polovicu stopáže vlastne dosť nudný, chýba mu poriadna atmosféra čo je možno do istej miery zapríčinené jeho viditeľnou lacnosťou. Čakal som nejakú zemitosť a naturalistickejšie spracovanie, krv, špinu a pod. Miesto toho sa mi skôr zdalo, ako by som sledoval nejaký film z poľského národného obrodenia obohatený o milostné hrátky. Myslím, že film má zbytočne obšírny dej, kde sa sem-tam nájde nejaká nepokojnejšia scéna aj to v najviac vydarenej poslednej polhodine. Ako už bolo spomenuté, ak by sa jednalo o poviedku, všetko mohlo byť o triedu lepšie zvládnuté. Z poľského vlkolačieho (?) ,,kultu" tak na poli nudy a priemernosti vyčnieva akurát výkon hlavnej hrdinky, občasne vydarená hudba a letmý náznak atmosféry. V budúcnu však tomuto filmu šancu na zlepšenie dám. (28.10.2009)

Vlčice začíná jako trochu potemnělé drama, postupem času, s vzrůstající atmosférou se mění na velmi zajímavý horor, dělající čest svému žánru. Vlkodlačích hororů není mnoho (tedy ne mnoho těch kvalitních) a tenhle se pro mě okamžitě stává jedním z těch nejlepších jaké jsem měl zatím možnost vidět. Je to z části zásluhou oné trochu komornější, avšak velmi hutné atmosféry, ale i velmi přesvědčivých herců, s vynikající Iwonou Bielskou, která mi vzhledem i vystupováním trochu připomínala jinou vynikající polskou herečku, Maju Komorowskou. S čistým svědomím mohu doporučit jak zájemcům o klasický horor, tak příznivcům polské kinematografie. Potenciál na pátou hvězdu. (13.09.2009)

Solidní příspěvek do škatulky evropského hororu. Rozhodně tenhle film nevnímám jako kult - kdysi jsem o něm věděl, ale nikdy jsem ho neviděl. Mám pocit, že s odstupem času je ještě lepší (ano, nabízí se srovnání se současnou hororovou produkcí, kde na pár slušných snímků vychází stovky děsivých slátanin). Temná hudba (Jerzy Matula) společně s kamerou vytváří nepříjemnou a tísnivou atmosféru. Ostrý svist nočního větru je pak snad ještě strašidelnější. Zimní krajina, pahýly holých stromů, mlha, luna se skrývá za mraky, vlčí vytí, kříže, přízrak a splašení koně... Několik scén funguje samo o sobě - pohřeb na hřbitově, cesta k hranicím či voodoo. V závěru dojde i na pár gore záběrů. Zajímavý je způsob naložení s mrtvolou prokleté. Člověk by si tipoval spíše upíra. Na druhou stranu není zcela jasné, zda jde o čistou lykantropii, nebo o skutečný vampirismus. Příjemně pochmurné s hezkým koncem. Ovšem chápu ty, co je snímek zklamal. Vhodnější pro artové diváky, kteří nikam nespěchají (byť mně přišlo, že film odsýpá jak dobře promazaný stroj). (31.12.2014)

Drahý spolukomentujúci, nehnevajte sa na mňa, ale pokladať tento snímok za horor znalí svojho mena, niečo, čo viacerí užívatelia nazývajú hororom svojej doby ( aspoň teda čo sa týka železnej opony ), je véééľmi nadnesené. Nevidel som tam nič strašidelné, nič za gule trhajúce, nič čo by mi sprostredkovalo zážitok, hodný tohto žánru. Nemám nič proti východoeurópskym pokusom o temný horor ( príklad za všetky PANNA A NETVOR ), ale tento proste nevyšiel. (14.05.2017)