Vlčice

Najlepšie horory nehľadajte v Hollywoode, pretože vznikli v starej dobrej Európe. Votrelec v Anglicku, Vlčica v Poľsku. Šľachtic Kacper Wosinski sa vracia na svoju vidiecku usadlosť, kde zomiera jeho žena. Umierajúca, ktorá nebola žiadnou sväticou, sľubuje mužovi, že si ho po smrti nájde. Brat presvedčí Kacpera, že je nutné vraziť do mŕtvej osikový kôl. Po pohrebe, na ktorom sa z dobrých dôvodov odmietol zúčastniť kňaz, odchádza Wosinski na zámok grófa Ludwiga. Pri jednej z bitiek počas revolúcie v polovici 19. storočia dopadne granát na cintorín, kde je pochovaná pani Wosinska. Nasledujú udalosti, pri ktorých omdlieva nielen Kacperov brat Mateusz, žijúci v rodinnom sídle, ale i divák... Práve som Vlčicu videl po dlhšej dobe znova a vzhľadom na to, že je cca 23.30, úprimne dúfam, že náhodu nevypadne prúd skôr, než dopíšem túto minirecenziu a neocitnem sa v posteli... Áno, Vlčica je horor, pri ktorom sa zastavuje srdce a vlasy ježia na hlave a pritom je to banálny príbeh ťažiaci zo strašidelných ľudových povestí o vlkolakoch a ľuďoch vracajúcich sa zo záhrobia. Zároveň je to ale autorský film (režisér Marek Piestrak je spoluautorom scenára) udivujúci svojou delirantnou obraznosťou. Nápad situovať hororový príbeh hlboko do 19.storočia je rovnako skvostný ako skľučujúca je všadeprítomná pustá zimná krajina ("Čo je to?" "Vlk... Zima bude dlhá."). Odkedy sa ozve prvé vlčie zavytie, atmosféra je permanentne mrazivá, od vynaliezavej scény s prebodávaním mŕtvoly cez prízrak na krížnych cestách a neviditeľné zviera na pôjde až po záverečnú exhumáciu. Odľahčujúce scény tu takmer absentujú. Zato scény, kde hrôza kulminuje, nemajú obdobu svojou strašidelnosťou a zároveň určitou kultivovanosťou (poľská Ursula Andress - Iwona Bielska - si zahrala najobludnejšiu zombi strieborného plátna). Dramatická romantizujúca hudba Jerzyho Matulu celkový dojem umocňuje na druhú. Surový, drsný naturalistický filmový jazyk pripomína Juraja Herza a jeho "Pannu a netvora". V polovici 80. rokov, kedy bol v Československu "vlčí" hlad po hororoch, málokto tušil, že jeden z najlepších práve beží v socialistických kinách. Prispievateľov narodených po roku výroby tohto filmu varujem - s hollywoodskym spôsobom tvorivého myslenia nemá "Vlčica" nič spoločné. (19.11.2004)

,,NAZVAL SI MA SUKOU, TAK AKO SUKA ZDOCHNEM." __ Vo väčšine prípadov sa tu viem približne stotožniť s percentuálnym hodnotením filmu aj s názormi iných užívateľov, no práve Vlčica sa dá radiť ku známemu úsloviu: Výminka potvrdzuje pravidlo. Pamätám si ako tu ešte pred istým časom mal tento film hodnotenie okolo 86% s chválami dotýkajúcimi sa nebies, čo však už o niečo pokleslo no i tak sa pýtam: o čom to tu toľkí tak točia? Aká hrôza, zastavovanie srdca, ježenie vlasov a nedajbože ešte aj atmosféra - čo tí ľudia pozerali iný film? Môžem napísať, že som od Vlčice čakal hodne a bol som na ňu aj patrične naladený, vo výsledku som bol však značne sklamaný. V prvom rade film je polovicu stopáže vlastne dosť nudný, chýba mu poriadna atmosféra čo je možno do istej miery zapríčinené jeho viditeľnou lacnosťou. Čakal som nejakú zemitosť a naturalistickejšie spracovanie, krv, špinu a pod. Miesto toho sa mi skôr zdalo, ako by som sledoval nejaký film z poľského národného obrodenia obohatený o milostné hrátky. Myslím, že film má zbytočne obšírny dej, kde sa sem-tam nájde nejaká nepokojnejšia scéna aj to v najviac vydarenej poslednej polhodine. Ako už bolo spomenuté, ak by sa jednalo o poviedku, všetko mohlo byť o triedu lepšie zvládnuté. Z poľského vlkolačieho (?) ,,kultu" tak na poli nudy a priemernosti vyčnieva akurát výkon hlavnej hrdinky, občasne vydarená hudba a letmý náznak atmosféry. V budúcnu však tomuto filmu šancu na zlepšenie dám. (28.10.2009)

Když jsem se o tom filmu dozvěděl, přišlo mi to jako potenciální pecka - polský horor z 80. let o ženě - vlkodlakovi? To znělo velmi slibně. Bezprostředně po zhlédnutí z toho ale mám rozporuplné pocity - je tam skutečně několik výborných momentů, při nichž člověku tuhne krev v žilách, bohužel by se ale v celém filmu daly s bídou spočítat na prstech jedné ruky, a zbytek je vyplněn jakýmsi velmi nezáživným dějem, který mě silně nebavil (navíc jsem se vůbec nechytal ohledně té politické omáčky okolo, protože mě polské dějiny nikdy nezajímaly), a celkově to skoro vůbec nemá žádnou strašidelnou atmosféru a vyloženě jsem se u toho nudil a táhlo se mi to neskutečně - abych byl nakonec v poslední scéně odměněn nádherným finálním rozuzlením-záběrem, ale jestli bych se na ten film podíval znovu, tím si skutečně nejsem jistý. Btw. ten děj mi trochu připomněl Klímovo romaneto Utrpení knížete Sternenhocha. (15.12.2021)

Možno na mňa bude pár užívateľov krivo zazerať, ale bohužiaľ. Mne je jedno, či je to nejaký veľký kult alebo klasika poľskej kinematografie, pre mňa to bolo čosi strašné. A nemyslím to vo význame strašidelné. Jeden z najnudnejších starých hororov, aké som za posledné mesiace videl. Bodík za hudbu, lebo tá bola jediná, ktorá ma aspoň občas vytiahla z driemot. Nikdy viac. (02.02.2012)

David'82 to ve svém komentáři vystihl naprosto trefně. Být z toho maximálně hodinévá povídka, bylo by to natřískané nádhernou atmosférou, mysteriozitou a strašidelným nevědomím. Takhle mě zřejmě nejznámější (a některými pokládaný za nějlepší) polský horror docela i zklamal, protože jsem se dost často nudil a film je spíše jakousi historicko-dramatickou romancí o hnilobě a morální degradaci tehdejší vyšší společnosti a ty lidové strašidelné prvky, jež jsou pojaty hodně dobře, leč je jich na celý film poměrně málo, se v tom trochu ztrácí. Při těch horrorovějších pasážích ta atmosféra i sem tam vystoupá do příjemných rovin, ale celkově mě ten film moc nezaujal. Zaujala mě postava a herecké ztvárnění Kacpera Wosińského, takový trochu rozporuplný a kontroverzní samorost, naopak, Iwona Bielská mi docela lezla na nervy a působila na mě velice nepříjemně (což byl možná vzhledem k charakteru její postavy asi účel). No, jsem rád, že jsem to viděl, ale znovu do toho už asi nepůjdu a že bych to někomu doporučoval. Rozhodně znám více zajímavějších a lepších polských horrorů... (04.11.2011)