MIKI

Dlho som čakal, kým sa aj na Slovensku natočí naozajstný drsný film o podsvetí a špinavostiach s tým spojenými, tak ako to zvládajú Poliaci s prehľadom už dlho. Vojna policajtov bol fajn pokus, ale zostal niekde na pol ceste, nemalo to ten správny šmrnc. Miki už pôsobí uveriteľnejšie, nielen preto, že je podľa skutočnosti, ale aj ten scenár, herci a réžia tomu dávajú trošku iný rozmer. Nemyslím, že ide o glorifikáciu jedného z najobávanejších mafiánov a vrahov, aspoň ja som mu určite nefandil, ani mi nepripadal ničím sympatický, ani nikto z jeho bandy, ale mohli ich vykresliť ešte odpornejšie, aby ľudia išli z filmu a z neho fakt zhnusení, nielen spokojní z fajn akčného filmu. Ale inak sa dá filmu ťažko niečo vytknúť, po remeselnej stránke na naše pomery fakt topka. (22.08.2024)

Co sa tyka lokalnej produkcie, tak to uz lepsie byt nemoze. Spracovanie temy bolo ok, atmosfera vyborna, iste veci boli prezentovane velmi opatrne, ale autenticky. Milan Ondrik suverenny vykon, ked si k tomu este domyslim jeho cestu k tejto roli...Tazko tento jeho vykon nejaky iny slovensky herec prekona. (25.08.2024)

Tóny Dávida Kollára mi vypálili sluchový rybník už v minuloročnom dokumente o Edovi Grečnerovi a v nastolenom drsnom a zhrdzavenom tempe podkreslil aj lahôdkovú dvoj-hodinku slovenskej gangsterky. Dlho očakávaný počin MIKI, od režiséra kontemporárneho bratislavského majsterštiku Lóve, rozdeľuje divákov na skupiny príčetných, ne/užívajúcich si silnú jazdu, dôkladných, poznajúcich históriu, no a zaslepených, vidiacich glorifikáciu Černáka (nižšie prítomný PepekSVK nech ide na výplach temena). A aj napriek tomu, že moje zaradenie je zrejmé, nemôžem si odpustiť pár výhrad. Pomerne dosť nejednotné, aj priebehom, aj štylizáciou. Neustále prechody medzi temnými, ponurými scénami vrážd & zločinu striedajú diskošky a šukačky, následne striedajúce rodinné záležitosti, i keď možno takto reflektujúce predmetný život. Zároveň ani nedokážem jednotne vyjadriť zámer a uchopenie réžie (čo môže byť moja vina). Produkčne je MIKI na vysokej úrovni, ako scénografiou, tak aj kamerou, kostýmami a spracovaním akčných sekvencií a zvuku. Bitky, vraždy aj rýchle jazdy sú uveriteľné, na slovenskú kinematografiu až moc. Špeciálne je ale nutné vyzdvihnúť herecký ansámbel, ktorý nezakopol ani raz a ktorému všemocne vojvodí slovenský maestro Milan Ondrík. Príhodné je tiež porovnávať s tohtoročnou Vojnou policajtov, hoci oba idú spôsobom spracovania opačným smerom, tematicky sa perfektne dopĺňajú. Zdá sa, že tešiť sa do kín na slovenské filmy už nie je fikciou. Soundtrack na trón. Ondrík na trón. Január 2025 potrebuje prísť čo najrýchlejšie... "Pozor! Nedeliť nožom, ani ničím, čo robí iskry. Ďalej, neskladovať v zime. Nefajčiť pri tom. Nejesť. Nepiť. Neolizovať. Nebyť debil." (20.08.2024)

Slovenská Gangsterská Jeba,ze které by si i Scorcese s De Nirem sedli na zadek, dali panáka whisky a doutník ! Na naše poměry jde o velmi povedenou věc evropského střihu, která se může rovnat Polákům,Francouzům i Španělům a já si to celé neskutečně užíval. Imho film trpí nejvíce tím, že jde pouze o půlku příběhu, tedy velké finále dostanem až v Lednu a proto nedávám plný počet, ale jinak velká spokojenost. Atmosféra je úderná a nekompromisní jak Ďas! Milan Ondrík s lookem Pablo Escobara je vyloženě perfektní, úžasný je také soundtrack i technická stránka filmu, celý film perfektně šlape a nenašel jsem žádné hluchá místa, došlo na sex i na násilí/vraždy- tedy vše, co by správná Gangsterka měla obsahovat zde je. Násilí by sice mohlo být více, ale přes to se překousnu, protože tenhle 90.tkový mafiánský Opus Magnum se mi přesně trefil do vkusu. 8.5/10. (29.08.2024)

Nebudem komentovať a hodnotiť z hľadiska inšpirácie - predlohy, polemiky o tom či malo alebo nemalo zmysel vyrozprávať zrovna tento príbeh, či je to k úžitku alebo skôr na škodu veci. Na to nech si urobí názor každý sám. Z čisto technického a diváckeho hľadiska musím konštatovať, že film je dramaturgicky vystavaný tak, že v ňom prakticky niet hluchého miesta, zaujme hneď úvodnou scénou so zakomponovaním mohutnej ľudovej hudby a nedá vydýchnuť až do konca, a ak by sa dalo, hneď by som si pozrel aj druhý diel. Ten prvý totiž miestami pôsobí ako predohra k niečomu väčšiemu, nie všetky linky sú dotiahnuté a nie všetky linky sú vysvetlené tak, aby im porozumel aj neznalec historických reálií. Pre bežného diváka, ktorému nie sú známe všetky mená alebo udalosti môžu byť niektoré scény nejasné pokiaľ ide o ich význam, na vyhnutie sa skratkovitosti by však musela byť stopáž výrazne dlhšia. Tvorcovia pracujú aj s humorom, ktorý je decentný hoci miestami neúsmevný. Ako výrazné plus hodnotím výkony predovšetkým Milana Ondríka a Dušana Cinkotu, ktorí so svojimi postavami doslova splynuli. Bez pochýb ide o jeden z výrazne lepších filmov slovenskej produkcie. (12.09.2024)