Zmeškaný hovor

Už dlhú dobu neviem akosi filmom z Ázie prísť na chuť. Od zmeškaného hovoru som čakal niečo viac, avšak drvivá časť filmu sa odsýpa v klasických mantineloch, na ktoré už začínam byť akosi alergický. Niekto zomrel v obrovskom hneve (!) a z nejakého, do konca nevysvetleného dôvodu, začína terorizovať partiu mladých ľudí. To je asi tak všetko podstatné k príbehu, ktorý je rozfláknutý na skoro dve hodiny. Musí sa nechať, že niektoré pasáže a scény boli naozaj dobré, ako napríklad scéna v štúdiu, ale ako celok ma to viac-menej nudilo. Lepšie ako som čakal, avšak stále iba ničím výnimočný pozerateľný priemer s niekoľkými podarenými scénami. 60 % (03.03.2011)

Takaši Miike vykráda viacero (všetky?) japonských duchárskych klasík od roku 1998 (kedy mal premiéru Nakatov RINGU), ako sú UZUMAKI či Šimizuova séria JU-ON. Ak si odmyslíme výborný ústredný námet s "mobilnými odkazmi budúcnosti", zostane nám len priemerný scenár, ktorý vás (ak ste videli hore spomenuté japan shocky) vôbec neprekvapí. Je to zasa úplne to isté, len sa postavy inak volajú a videokazetu (noviny, internet, špirálu...) nahradil mobil. Ale japonský šoker Miike (ICHI THE KILLER) vytvoril miestami takú odpornú (to je pochvala) strašidelnú atmosféru, že je to (dlhá návšteva opustenej nočnej nemocnice) riadna záťaž na nervy. Takže dávam až 80% a ak to porovnám s americkým remakeom z roku 2008, je evidentné, že je to vydarený duchársky horor á ja Japonsko. (14.09.2006)

Další velké zklamání z Japonské produkce. Nápad je poměrně neoriginální - velmi podobný Kruhu a celkové provedení je natolik nepoutavé a nezajímavé včetně chabé hudby, že se člověk více nudí než bojí a to je pak největší průser u hororu. Herecké výkony jsou na úrovni Paris Hilton a ani konec nemá takové grády na jaké jsem u běžné hororové produkce zvyklý. Prostě špatný ... přesto jednu hvězdičku si za těch pár solidních hororových momentů tento počin zaslouží. (03.09.2010)

Chakushin ari (alias "One missed call") mal byt Miikeho prvym krokom na pole cisto hororoveho zanru. Vo vysledku je toto tvrdenie pravdive iba z polovice. Film doslova kopiruje dejovu kostru Nakatovho Kruhu, pricom najvacsou slabinou filmu je prave tato podobnost s "matkou moderneho azijskeho hororu". Keby One missed call vznikol pred Kruhom, jeho ucinok by byval ovela silnejsi...takto zazivate pocas filmu castokrat deja vu, ktore je o to silnejsie, o co viac ste podobnych filmov videli. Tak ako v Kruhu, aj tu v prvej polovici sledujeme tajomnu kliatbu / ducha, ktory prostrednictvom najoblubenej hracky modernej komunikacie postavenej na baze hlasu, vrazdi mladych ludi. Kazeta bola vystriedana mobilom...vsetko ostatne ale ostava, dokonca aj dejove peripetie a zvraty v priebehu filmu. Druha polovica je tak potom detektivkou, v ktorej sa buduca obet spolu s kamaratom vydava po stopach ducha do minulosti, aby zistila pricinu kliatby a mohla ju zrusit. A nakoniec tak ako v Kruhu, aj v zaverecnej cca 20minutovke One missed call prinasa tiez navrat na hororovu podu s dotukavacim twist effektom... . Na druhej strane, treba uznat, ze Miike sa miestami snazi do klise daneho zanru priniest zavan zmeny. Mimo samotnej pointy, ktora oproti Kruhu vyznieva podstatne nejednoznacnejsie, su tu aj dalsie drobne nuansy robiace One missed call filmom stojacim za zhliadnutie (napr. vyborna praca so zvukom, ktoreho presahy z druheho do prveho planu znacne napomahaju budovat pocity strachu a stiesnenosti).3,5* (31.12.2004)

Milujem strašidelné zámky v lunaparkoch. Jarmorková invenčnosť potulných komediantov i výmyselníkov zo stálych zábavných parkov je v dokonalých prípadoch rozkošne pastelovo zvrátená a morbídne úchylná. V tých horších sa dá aspoň zasmiať, no a v tých najslabších sa dá aspoň na chvíľu pobudnúť za dňa v tme. Zmeškaný hovor mi pripomenul atmosférou blúdenia očami diváka v temnote plátna, v snahe niečo zachytiť, práve strašidelné domy. A z tohto pohľadu ide o priemer. Slabinou je práve absencia momentu prekvapenia a z neho plynúceho strachu (až na pár výnimiek ide o opozeraný štandard). Potešil záver, odkazujúci na teritórium akýchsi zvrátených hier, kombinujúcich v rovnoprávnej rovine sadizmus so samaritánstvom a poukázanie na to, že len zneužívaní v detstve môžu pochopiť násilnosti ostatných. No a z pohľadu strašidelného zámku zaujalo podanie sklenej nádoby z embryom naloženým v tekutine do rúk vystrašenej dievčiny. To by bola pri jazde vozíčkom labyrintom hrôz s dámou Vášho srdca iste trefa do čierneho! (11.06.2008)