Posel budoucnosti

„Takže máte dobré semeno.“ – „Čo?!“ – „Len sa pýtam.“ Tu zostáva rozum stáť. Tesne predtým, ako otrasný Posol budúcnosti v roku 1997 prešumel kinami, nachádzal  sa narcis Costner v zlej situácii. Na jednej strane sa ako herec prepožičal viacerým bombám (Nepodplatiteľní, Oosbný strážca, Pole snov) a ako režisér/producent stvoril Tanec s vlkmi. Zároveň ho ale začala ovládať temná sila. Prehnané režijné ambície, škaredé správanie ku kolegom, až trápna sebadôvera a samodeštrukčná láska k plytkým scenárom (a samozrejme k samému sebe). To pochovalo jeho priateľstvo s režisérom Kevinom Reynoldsom a jeho „herecké" filmy prepadli (Strom snov, Wyatt Earp, zelený svet). Keď ho nadchol post-apokalyptický scenár Erica Rotha (Oscar za Forresta Gumpa) a Briana Helgelanda (Oscar za L.A. - Utajené skutočnosti) a rozhodol sa ho režírovať a zahrať si v ňom titulnú rolu, diváci nevedeli, či majú čakať návrat kráľa alebo definitívne potvrdenie, že Tanec s vlkmi bol náhoda. Ale i Kevinovi najväčší nepriatelia čakali prinajhoršom priemerný film. Sračku roka nečakal nikto. A predsa sa dostavila! Scenár šokuje vysokým stupňom kreténizmu (chlap naháňa druhého chlapa, zrazu z kríka vyskočí lev a zožerie ho, k tomu fakt ťažko niečo dodať), herci obvykle schopní podať dobré výkony (Olivia Williams, Will Patton, Giovanni Ribisi) sú jedným slovom hororoví, akčné scény ako keď sa deti v družine naháňajú po lúke a mávajú pri tom palicami (občas vzadu precvála kôň s jazdcom, aby sa nepovedalo), triky nekomentujem, príbeh hlúpy, sci-fi trápne, dialógy sa nedajú počúvať, vzťahy medzi postavami vás poriadne naštvú, dej nemá logiku (ústredný hrdina si na polievku zarába hraním Shakespearea) a hnilou čerešňou je vražedná dĺžka (tri hodiny ku*va). Nevraviac o televíznych kostýmoch, zaliečavej a podliezavej hudbe a patetických scénach (americkú poštu Costner chápe ako základný pilier, na ktorom stojí celý civilizovaný svet). Film som si (i kvôli mimoriadne negatívnym recenziám) nechal v kine ujsť a keď som to s ním riskol na VHS, zasa až také zlé sa mi to nezdalo. Ale keď som si túto kravinu v roku 2010 zopakoval v televízii... skutočne fuj. Ale skutočne, Kevin. Plusy: pekná kamera, občas fajn post-apokalyptická výprava a paradoxne práve celková blbosť scenára. Tá je taká mimoriadne vysoká, až je to svojím spôsobom zábavné. (29.12.2004)

Jede, jede poštovský panáček, jede, jede poštovský pán. Má vraný koníčky, jako dvě rybičky, jede, jede do Rokycan. A to platí i o Costnerovi. Také jede, dokonce po tři celé hodiny a ne do Rokycan, ale tam kde slunko nesvítí. Míří tam spolehlivě již od prvních záběrů. A pokud mu nechcípla ta jeho herka, tak se tam zřejmě sune dodnes. I povinná devítiletá školní docházka mi utekla rychleji než tohle ztělesnění utahanosti ve své nejryzejší podobě. Zřejmě šlo o nějakou alegorii na pomalost americké pošty, protože jinak netuším co tím chtěl autor říci. Doufám, že se Kevin pochlapí a natočí někdy druhý díl, který by mohl mít těch hodin třeba deset. Pak by konečně trumfnul i noční přenosy z rokování našich zákonodárců. (15.09.2008)

Postkatastrofické filmy sú veľmi obľúbené, ale natočiť naozaj kvalitný film nie je jednoduché. A bohužiaľ sa to v tomto prípade až tak dobre nepodarilo. Film je príliš zdĺhavý, miestami nudný a príbeh až veľmi patetický. Škoda. Snímka mala určite potenciál zaujať, ale ako sa zdá, niekto mal ako sa hovorí príliš veľké oči. Kevin Costner to príjemne vyťahuje do priemeru a jeho herecké umenie v tomto filme vôbec nieje tak zlé ako mnohí tvrdia. Ja som mal v detstve tento film rád, ale už ho mnoho filmov stihlo prekonať. (20.01.2015)

Pokiaľ mal v úmysle Costner ironicky si uťahovať z poštárov, tak mi to prišlo až príliš vážne (vrátane monumentálnej hudby v akože emotívnych scénach) a nudné. A pokiaľ sa snažil o serióznu postapokalyptickú drámu, v ktorej poštári zachránia svet, tak sú dve možnosti - buď mal predtým obdobie, keď sa denne lajnoval bielym práškom so svojou kámoškou Whitney alebo si U.S. Postal ešte predtým, než im robil reklamnú kampaň Lance Armstrong, uňho objednali PR na veľkom plátne. Aj keby to bolo o polovicu kratšie, tak by to bolo nudné a nedávalo by to veľmi zmysel, toto bol proste omyl. (23.07.2015)

Nepamatuji se, kdy se mi stalo naposledy, že bych si zamiloval film, který je všeobecně dogmatizován jako špatný - král filmových propadáků Postman to skoro dokázal. Svým patriotismem, velikáštvím, předvídatelností a naivitou představuje tenhle Costnerův opus takřka všechno, co se mi na hollywoodských blockbusterech často příčí, a zároveň je čirou odpovědí na otázku, co na nich tak upřímně miluji. Ačkoli je to opravdu neadekvátně dlouhé a místy natvrdlé, já se u toho nenudil, vize budoucnosti mi přišla zajímavá, hlavní záporák správně zlý a Howardova hudba vyloženě skvělá. Costner to navíc herecky utáhne a vizuálně je film příjemně uvěřitelný a starosvětský. Dost mě mrzí, že kvůli některým velkým blbostem a bídně zinscenovaným sekvencím nemohu dát 4*. Odpady sem určitě nepatří. 70% (16.03.2020)