Blue Valentine: Milostný příběh

Z Cianfrance bude specialista na filmy "ze života", podobně jako to má formálně odvážnější Innaritu, ten je ale ještě navíc líznutý tou jižanskou horkokrevností. Blue Valentine je melancholičtější, méně robustní a romantičtější, než Place Beyond Pines, rovněž mnohem více zkratkovitý. Dějová narace je ovšem jako ze sna a herecké výkony dvou hlavních jsou top of top - ta chemie v silných scénách je impozantní, stejně jako roztřesená minimalistická kamera. Čím víc scén z filmu si spojíte se svým životem, tím víc hvězdiček ve finále dáte. Ať už je forma nebo scénář takový, či makový. Tohle je čistá pocitovka. (16.09.2014)

Štúdie dlhodobých vzťahov nie sú moja šálka kávy. Doteraz sa uprostred temných, daždivých nocí strhávam zo snov s hysterickým vrieskaním pri spomienke na príšerný Núdzový východ s DiCapriom. Blue Valentine je našťastie iný prípad. Lepší. Nie o veľmi, ale o dosť na to, aby mi nespôsobil žiadnu traumu a nepriviedol nočné mory. Herci sú lepší (Ryan aj Michelle si to celé zároveň produkovali, tak boli motivovaní podať ešte lepšie výkony, než je u nich bežné), hrajú uveriteľnejšie postavy, hádky medzi nimi sú realistickejšie a dialógy majú hlavu a pätu. Proste, viete sa celkom dobre vcítiť do kože oboch postáv. A pozornosť diváka udržuje aj nechronologické rozprávanie, hoci pani manželka tvrdila, že by bola radšej, ak by to bolo rozprávané „normálne“ a nie na preskačku. Za mínus by som označil relatívne dlhú stopáž a viacero nechutných scén, v ktorých po sebe postavy kričia (takéto scény ma fakt strašne vysiľujú). Hlavné postavy občas pôsobia dojmom, že nevedia, čo chcú, čo tiež pokladám za mínus. (24.05.2018)

Takový obyčejný příběh jednoho vztahu. Už se k němu asi víckrát nevrátím, ale na jedno podívání mě bavil a zajímal. Střídání dvou časových linií není nic inovátorského, ale tady funguje dobře, postupně dokresluje celou mozaiku manželství Deana a Cindy, což je mnohem sympatičtější než kdyby bylo divákovi všechno hned předloženo na stříbrném podnose. (13.02.2011)

Čo ja viem. Akosi mi ušlo, ako sa to vlastne všetko rozpadlo. Žeby bol čas naozaj taký krutý ku vzťahom? To mi akosi nejde do hlavy. Film má dve roviny. S toho ani jedna nefunguje na sto percent. Celá línia zoznámenia a milých gest je síce pekná, ale chýba jej tá iskra, tie pohľady, tie dotyky, ktoré ukazujú zamilovanosť v tom najlepšom zmysle slova. Druhá línia rozpadu naopak tieto pohľady a dotyky využíva, len aby ukázala prázdno. Ale nemá veľmi čo ničiť, pretože nemala veľmi čo budovať. Natočené je to pekne. Rovnako aj hlavný predstavitelia dokázali udržať príbehovú líniu bez výraznejších prešľapov, ale na to aby som skutočne docenil ich vzájomný vzťah je film príliš neosobný. Ako keby režisér píšuci o sebe, chcel pôsobiť dojmom, že má nadhľad nad svojim životom a tie skutočné emócie sú prezentované na začiatku v podobe slov jednému černochovi a potom sa na nich akosi zabudne. Ak to bol film o láske tak som ju nevidel. Ak to bol film o zodpovednosti, tiež som ju tam nevidel. Takže aj keď som sa vlastne nenudil, musel som sa samého seba pýtať, prečo som to vlastne pozeral a čo mi to vlastne dalo? (08.12.2013)

Už dlouho mně nic tak nesundalo a nerozebralo, jako tenhle nádherně natočený a odvyprávěný intimní tlukot lidského srdce. Musím říct, že mě z té lehkosti a přirozenosti s jakou byla tato neskutečně těžká látka sdělena až mrazilo. A způsob jakým své role zahráli Ryan s Michelle mně naprosto vyrazil dech. Extremně silný vnitřní prožitek mého tlukoucího orgánu tady na mě jasně řve, přestaň už kecat a vypal pět hvězdiček. (19.07.2012)