Orlie pierko

Nálada je celkom iná ako v Medenej veži, samozrejme chýbajú herci, ktorí sa tu už nemôžu objaviť. Miesto femme fatale namiesto Vášáryovej zaujalo mladé dievča zaťažené na starších mužov a nezostane len pri silných rečiach. Film si sám zo seba robí trochu paródiu a tak tu okrem bitky a šaškovania hlavných postáv dostala veľa priestoru dvojica buzerujúcich hraničných policajtov, z ktorých ten charizmatickejší vie prísť k rozumu v správnej chvíli. Pašovanie môže byť aj hobby a zbierka telegramov bude buď kompletná alebo sa príbeh môže skončiť úplne idylicky, čo si ja vyberám ako veľmi príjemný záver. –––– V Bratislave je v lete taká horúčava, že tam ľudia ležia prilepení na asfalt. –––– Tie dnešné dievky, bože môj, to by ti aj samo od seba vliezlo do postele. (30.12.2013)

Pokračovanie slovenského veľkofilmu Medená Veža (1970). O málinko slabšie, ale nedalo sa hodnotiť horšie. Rovnako ako prvý diel, je možné označiť tento film za jeden z najlepších slovenských filmov. Celkom dobrý scenár, nádherná príroda, zaujímavé osudy hlavných predstaviteľov, ale najmä neúprosný boj medzi dvojicou chatárov a neústupčivým nadporučíkom Pardelom, musí svojou dramatickosťou upútať každého diváka. Brilantné výkony podali najmä hlavní predstavitelia Ivan Rajniak a Ivan Mistrík. Škoda že v tomto pokračovaní už nieje Pirin (Štefan Kvietik) a často rozmýšľam, aké by to bolo, keby bol aj v tomto dieli. Bolo cítiť z dvoch kamarátov, že im ich priateľ chýba a celkovo bol preto tento diel viac taký depresívnejší. V závere komentáru pochválim "Fantomasovskú závodnú scénu" ktorá proste nemá chybu a v dnešnej dobe vie riadne pobaviť. Rovnako ako škodovečka, ktorá vytiahla 140km/h. (17.10.2019)

„Každý raz môže skončiť v medvedej koži.“ Medená veža je Pán film. Film s  úžasnou mystickou horskou atmosférou, nádherným scenárom (o priateľstve a jeho zničení, o ženách a mužoch atď.) a v neposlednom rade obsahuje fantastické herecké obsadenie. Nanešťastie, o rok neskôr niekomu prišiel na um strašný nápad: nakrútiť pokračovanie. Nuž a tak sa preživší hrdinovia (inak výborní Ivanovia Rajniak a Mistrík, ale takýto zlý scenár nemali ani oni dvaja príliš veľkú šancu zachrániť resp. zamaskovať a to sa fakt snažia) vracajú na staré miesto. Z väzenia. Dobrý začiatok, ale bohužiaľ scenár sa následne rúti po nevydarených koľajniciach. Muži sa chcú vrátiť na „svoju“ chatu, lenže majú natoľko negatívne vzťahy s nadporučíkom Pardekom (z ktorého ani formát Vladimíra Müllera nedokázal urobiť realistickú postavu), že musia zísť dole do mesta. A tam... nič. Trocha pošpásujú s Prašivcom (Július Vašek), ponaťahujú sa s Pardekom, raz za čas sa im pod nohy primotá veselá sedemnásť a polročná nezbednica (19-ročná Andrea Čunderlíková) a to je asi tak všetko. Nevydarený je nanešťastie nielen scenár (nakrútiť pokračovanie o Medenej veži bez Medenej veže je blbosť), ale i réžia (smutným paradoxom je, že režíroval autor originálu). Nič nesúvisí s ničím, veci sa dejú kvôli scenáru, nie kvôli postavám. Postavy, ktoré sú od samého začiatku líčené negatívne, máme odrazu ľutovať a vidieť v nich človeka, kým postavy, ktoré sa silou mocou vzpierajú zjednodušujúcej charakteristike dobrý/zlý, sú nútené zrazu robiť veci, ktoré z nich robia figúrky bez psychológie. Že sa raz za čas ozve monumentálny hudobný ústredný motív, že dialógy odsýpajú („Čo sa toľko kolíšeš!“ – „Nevedela som, že sa nemôžem.“), že príroda je nádherná a že herci sú príliš veľké formáty na to, aby pokazili aj nekvalitne napísané postavy, je len taká drobná poľahčujúca skutočnosť. (01.01.2009)

O poznanie slabšie ako prvý diel, aj sa tvorcovia vybrali trochu iným smerom (viac do komédie) a do iných lokalít (z hôr do doliny). Herci sú opäť skvelí, okrem Ivana Rajniaka a Ivana Mistríka ma veľmi bavil Vlado Müller ako policajt a jeho ustavične potýčky s dvojicou "chatárov". Inakšie, spomínaná dvojica je už charakterovo akási temnejšia, už sa im kvôli tomu nedá naplno fandiť. Zdá sa, akoby tvorcovia chceli naskočiť na vlnu popularity francúzskych kriminálnych komédii (napr. s Belmondom), kde hlavní hrdinovia sú darebáci, ale nebol to zrejme najšťastnejší nápad. Nejako sa vytratila tá pôvodná originalita, aj je to, najmä z počiatku, dosť strojené. Celkom ma pobavil nápad so zaľúbenou sedemnástkou, ale priznajme si, Andrea Čunderlíková nie je Milka Vášáryová (ani krásou a už vôbec nie herectvom). (18.08.2021)

Zatiaľ si nedovolím tvrdiť o prebratí prvkov z Medenej veži a ani dopad ostatných našinských filmov, ktoré sa týmito vysokohorskými drámami inšpirovali (Pokoj v duši ma napadne). Pravdupovediac, až na prehrávané romanticko-scenáristické finesy nemám moc čo vytknúť. Atmosféra je delikátna a necítiť žiadnu lacnú televíznosť. Určite si to ešte niekedy pozriem. (30.01.2014)