Cigán

Šulík se vrátil ke svým začátkům, tedy artovějším filmům, avšak tentokrát se mu to zdařilo čistě na 50%. Co se Cigána týče, je dost zajímavý, ale taky je dost utahaný. Jako, 103 minut je na tohle celkem moc a tak to vlastně trpí tím, čím trpí i Neha. Ta ukázka dvou odlišných kultur (a naštěstí bez nějakého posuzování kdo je horší a kdo je lepší) s tím dějem je zajímavé, ale ta utahanost to hodně sráží dolů. Ačkoli, opět tomuhle filmu pomáhá Godárova hudba. Ale tak jako tak, 3* (20.01.2019)

Za najväčší problém považujem kríženie dvoch prístupov. Ostrého sociálne-kritického a baladicko-poetizujúceho prístupu, ktorý je vlastný Šulíkovi po celú jeho tvorbu, ale ktorý sa nemal v takomto filme objaviť. Najlepšie sa to odhaľuje na Godárovej hudbe, ktorá tu pôsobí vyslovene otravne. Film chce na jednu stranu zatínať do živého a na druhú stranu chce aj čo-to z romantického života v osade ukázať. Šulíkov sklon k epizodickému rozprávaniu a nechuť k fabulácii sa pri tomto type filmu najlepšie odhaľuje. Socialne-kritický film jednoducho nemožno natočiť v štruktúre slovenského pocitového filmu. Naliehavosť témy musí byť prenesená aj do formálneho spracovania, do vypätých vzťahov a do odsýpajúceho príbehu. Šulík má na to v Cigánovi nábeh, ale úplne sa tomu neodovzdá a vracia sa ku svojim starým postupom a preto majú diváci z tohto diela také rozporuplné pocity a preto nemôže tento film hovoriť o danej problematike tak angažovane ako by chcel. Film nejde k jadru problematiky ale často zostane v zromantizovaných a prehnane vyhrotených scénach. Film chce až príliš veľmi pomáhať a pôsobí skôr ako charita a nie ako umenie. Ja si však myslím, že film aj v takejto ošemetnej situácii môže pomôcť len v tom prípade, ak bude dobre zvládnutý ako film, a divák (akýkoľvek) bude mať možnosť zažiť katarziu. Iný spôsob ako by mohol film pomáhať neexistuje...........................Obecne to trpí neduhmi ako hocičo iné v súčasnej Svk kinematografii. S hlavnou postavou sa nedá identifikovať. Je to schématický dobrák od začiatku do konca. Takisto farár je apriorny dobrák a jeho motivácia pomáhať tkvie len v tom, že je farár. V poslednej tretine sa začnú vrstviť scény stále o tom istom. Neekonomicky odvyprávané. Množstvo motívov. A bohužiaľ aj doslovné a veľmi papierom šuštiace dialógy. "Pozrite sa na neho! Toluén mu vyžral dieru do mozgu!" Pri podobných replikách ma dvíhalo zo sedačky. A keď si to porovnám s Liovej Domom, tak Cigán dostáva pekne na frak, čo do modernosti celého výrazu. (28.06.2012)

Film je sledom sekvencií, vyplňujúcich všetky stereotypy, spojené s rómami. Takže z môjho pohľadu mu chýba silnejší príbeh, ktorý by nás ihneď od začiatku zahákol a pri ňom by len tak mimochodom vyvierali všetky problémy, na ktoré chcú tvorcovia upozorniť. Tuto je to presne naopak, akoby bol príbeh chlapca a jeho otčima skôr na príťaž. Posolstvo je jasné, zacyklenosť a bezvýchodnosť života v osade, kde je jediným východiskom z biedy iba "ženská nindža". Tú náš chalan ale nemá. Inak Jano Mižigár je sympatický (výzorom pripomína M.N.Shyamalana), ale jeho postava je tak nejako zbytočne pasívna, čo je škoda a tak potom ani záver nemôže vyznieť tak, ako by mal. Šulík čiastočne opustil svoju poetickosť a pripomenul ju vlastne iba v záverečnom zábere a svojim spôsobom aj veľmi problematickými, podľa mňa absolútne zbytočnými, hamletovskými duchárskymi vsuvkami. Nedokázal ju ale nahradiť bezprostrednou autenticitou a surovosťou života v osade. (19.05.2016)

CIGÁN TU MÓŽE ŽIŤ AKO ČLOVĚK, LEN KEĎ PRESTANE BYŤ CIGÁN....... /// Prostě takhle to je! Takhle my si tu žijem, jsme spokojený, máme lichvu, dřevo v lese, umět číst a psát je zbytečný, protože důležitější je umět tancovat. Hudba, chlast, zpěv. (Práce? Mluví se tu o ní.) Ale hlavně je tu Adam, kluk, jenž má víc kladných morálních vlastností než je (u nich) zvykem a kterej si bude muset vybrat, jestli žít jako Cigán, nebo podle těch bílejch kurev. 4* jsou asi moc, ale za to, že všechno je vyprávěný tak obyčejně, nehledaj se skandální odhalení či šokující věci (možná že někomu bude stačit jen život v osadě, kam bych nechtěl jít ani na návštěvu), nikdo netrpí kvůli ,,gádžům“ a neohání se rasismem. Je to O NICH samotných, jejich životní realitě, ve který je ,,mindža“ východiskem ze sraček a ze kterých stejně nedokážou najít cestu ven, ani za pomoci (nenáviděnejch) bílejch. To by mohlo oslovit nejednoho festivalovýho šílence! /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Moje holka je tak krásná, že se ani umejvat nemusí. 2.) Zjistím, proč mají vždycky v Tescu maňase, když Cigán obchoduje s bílým masem. 3.) Chci si spravit chuť po El Pasu. /// PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ ne (16.11.2011)

Na jednej strane je fajn, že sa Šulík pokúsil natočiť realistický film so stále veľmi aktuálnou rasovou problematikou. Rozhodnutie, že do rolí obyvateľov cigánskej osady obsadí rómskych nehercov sa v niektorých prípadoch vyplatilo (najzaujímavejšou postavou je strýko Žigo), ale nebolo tomu tak v prípade hlavného hrdinu v podaní nevýrazne (ne)hrajúceho Jána Mižigára. Šulík navyše totálne podkopáva svoj autorský zámer o realistické spracovanie klišovitým dejom a mysteriózno-komickými artovými vsuvkami, ktoré sú našťastie veľmi ojedinelé. Prečo len tí tuzemskí filmári potrebujú byť niečím nasilu „odlišní“? Na druhej strane je to svižná, pomerne pútavá a ani sekundu nenudiaca snímka. Výhodou je aj nestrannosť scenára, ktorý rovným dielom zobrazuje negatívne vlastnosti oboch etník. Cigáni tu skrátka nie sú o nič menšie svine než tí bieli. Popravde tam ale cítim nevyužitý potenciál. (6/10) (02.02.2012)