Realita

Francúzsky "mindfuck" skladajúci sa z mnoho samostatných príbehov, ktoré sú na sebe závislo nezávislé, pričom divák sa pri akejkoľvek snahe byť pozorný či trpezlivý, nevyhne momentu kedy mu dôjde, že sa úplne kompletne stratil. Rozlúštenie hádanky čo je "realita" a čo sen bude náročnejšie ako si myslíte, lebo celému snímku vládne absurdnosť sama o sebe, v kombinácii s nijak zmysel dávajúcimi dialógmi pričom z hruba v polovici sa ocitnete v takej časovej dejavu slučke s osobnostným "gulášom", až vám z toho praskne hlava. Zaradiť tento film do kategórie komédia mi však príde napriek veškerej snahe pôsobiť čudesne-vtipne trochu scestné. Napriek tomu, že som očakával úplne niečo iné, mnohým ľuďom to sadlo, preto musím na obhajobu tohto snímku uviesť, že je to moja chyba. Dupieux sa vyznačuje špecifickou tvorbou o čom svedčia aj iné jeho filmy (vraždiaca pneumatika???), takže moje hodnotenie treba brať s rovnako veľkou rezervou, ako tento film. Nebavilo, nudilo, bohužiaľ ani veľmi nepobavilo, no originalita sa tomuto haluško filmu (ktorých je naozaj málo) skrátka uprieť nedá. (05.06.2016)

So scenárom sa tvorca krásne pohral. Je ťažké identifikovať kedy sa dej pohybuje v sne alebo v realite. Je ťažké odhadnúť aj samotnú osobu ktorej sa pasáž zdá. Réalité je čisto festivalová záležitosť, presne s tým klasickým Francúzskym -Belgickým rukopisom. Ktorý ma niekedy baví (Holy Motors) a niekedy, ako teraz, ma síce zaujme, ale z príbehu nepadám na zadok. Hodnotím to kladne, no viac príbehu a konštruktívnejší koniec by som prijal bez problému (01.10.2018)

Quentin Dupieux uvádí diváka ve zmatek či úžas rafinovaným prolínáním dějových, časových i prostorových rovin a vytváři velmi originální filmové dílo. Typický festivalový film, který by u běžného publika zřejmě vyvolal nezájem, ne-li odpor. Hodnotí se mi ovšem velmi těžce - technicky i herecky dobrý film, rád jsem po dlouhé době viděl Alaina Chabata, ale jinak je snímek pouhou hříčkou, kuriozitou bez vyššího smyslu či myšlenkové hloubky. Na pomezí dvou a tří hvězd. (11.07.2015)

S přehledem nejhorší film který jsem za poslední měsíce viděl. Realita je do sebe zahleděná rádoby umělecká onanie a vykrádačka Lynche. Jenže ne vrcholného Lynche, ale pozdního, reprezentovaného ubíjejícím Inland Empire. Gupieux se inspiroval zápletkou, kamerou, námětem, nenávistí k televizi a kupodivu i postavami. Naštěstí se neinspiroval délkou, takže místo úděsných 197 minut nudy přede mě vyvyrhl téměř snesitelných 87 minut. (25.08.2022)

Vo výnimočných prípadoch sa stáva, že posledné slová filmu vystihujú jeho dej, zmysel aj cieľ. Bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vyzradila pointa, či príbeh. Tu sú: "Je to naozajstný exém. Ale zvnútra. Zvnútra Vašej hlavy.". Plus skladba Philipa Glassa Hudba s meniacimi sa časťami (Music with Changing Parts, 1970). Čo viac je potrebné k opisu reality? (15.01.2021)