Kikudžiro

Arigato a domo mr takeší. Na tento film som sa od neho tešil najviac a výsledný dojem z neho je ešte lepší ako som očakával. Žiadna samoúčelná scéna, žiaden pátos ani slzy ale len úprimnosť ktorá robí s tohoto snímku nezabudnuteľný zážitok. To že Kitano je skvelý herec dokázali snímky ako Battle Royale alebo Ohnostroj ale aj napriek jeho hereckému majstrovstvu v samurajovi je toto jeho najlepšia rola. Jeho zo začiatku komický hrdina prejde do tragédie aby neskôr sa mohol stať normálnym človekom a verte mi že jeho premena je neskutočne zábavná a pôsobivá. Kitanov svet je plný bizarných alebo roztomilých postavičiek a inak tomu nie je ani tu - dobrý strýko, tučný strýko a holohlavý strýko sú asi najlepšie postavičky s ktorých sála úprimnosť a štastie a každý z nich má svoj sen. Kitano nám tiež ukazuje odvrátenú tvár- pedofília, jakúza, opustenie matkou, hazard ale zo vvšetkého sa hlavný hrdinovia vysekajú aby mohli ísť ďalej tak tiež si Kitano uvedomil že aj keď niekam ideme tak sa musíme prirodzene aj niekam vrátiť väčšinou na miesto ktorému hovoríme domov a cesta späť je rovnako zábavná ako cesta tam. Veľmi sa mi páčilo rozdelenie kapitol pomocou pohyblivých fotografií. Mr Kitano You are a god! (12.07.2008)

Pro diváka, který zná Kitanovy filmy, může být představa jeho filmu, kde jednu z hlavních rolí hraje malý chlapec, docela úsměvná. Přesto Kitano dokazuje, že takový filmu umí natočit a to velmi citlivě. Avšak i drama o hledání Masaových rodičů je okořeněno typickým Kitanovským němým, ale škodolibým humorem. Snímek sám o sobě připomíná film-cestu, kdy se dva věkově rozdílní lidé vydávají na letní pouť Japonskem, jenže zde máme cíl, při pohledu na opuštěného chlapce, neustále na očích. Jak jejich putováni pokračuje, postava Kikudžira se jakoby proměňuje - z nezodpovědného muže se v očích Masaa stává otcem, z pohledu diváka dítětem. (14.01.2006)

Takeshi je nie len riadna držka, ale aj veľmi šikovná hlavička a vo svojom veľkom srdci si zo všetkého najradšej hýčka zmysel pre sebairóniu a zdravý sarkazmus. Čo sú kombinácie, ktoré práve v tomto filme využil nadmieru. Istý autorský zámer tu bol určite prítomný od prvej klapky, mnohé momenty pôsobia ale natoľko vzdušne, že ak nie sú plodom génia, tak musia byť výsledkom improvizácie, momentálneho podnetu. Pán tvorca sa pri nakrúcaní vyhral ako malé dieťa a to finálne objatie Kikudžira s Masaom bolo podľa mňa v tom istom momente rovnako vrúcnym objatím Takeshi Kitana a Yusuke Sekiguchiho. Bavil som sa a pookrel spolu s nimi. Skvelá parta! (06.03.2008)

Reziser Takeshi Kitano natocil vskutku vyborny film o priatelstve 2 ludi. Klasicke kitanovske zalezitosti ako - pomale dlhe zabery, melancholicke tempo, strohe, ale vyborne dialogy, pomale rozvijanie pribehu a situacii a nasledne originalny zvrat deja - pre toto vsetko povazujem Takeshi Kitana za velikana japonskej kinematografie. A moja laska k japonskej kinematografii zacina coraz viac rast. 89 % (11.04.2015)

„Všade dobre, doma najlepšie” • Malý chlapec Masao býva iba so svojou, stále pracujúcou babkou v tokijskej oblasti Šitamači, pričom jeho matka by údajne mala (po)bývať kdesi v meste Tojohaši, v prefektúre Aiči, súčasne sa nachádzajúcom na ostrove Honšú, kde sa taktiež venuje i nejakej určitej profesnej činnosti, aby povedzme mohla neskoršie poriadne zabezpečiť nielen samú seba, ale zároveň i svojho neplnoletého syna, čiže v podstate by sa dalo celkom podčiarknuť najmä to, že zrejme horúčkovito pracuje zrovna na tom, aby sa momentálne tieto nenaplnené idey, stali raz skutočnosťou? Rovnako sa tiež začínajú i letné prázdniny, a tak je hádam vari namieste, že syn sa konečne odhodlal ísť navštíviť svoju stratenú mamu, kedy táto nemalá vzdialenosť, ktorá ich vlastne od seba rozdeľuje, predstavuje celkovú trajektóriu takmer 300 km, čo si toto chlapča spočiatku trúfa samo zdolať, no našťastie mu vojde do cesty snáď nikto iný, ako jeho mimoriadne vulgárny, nevyspytateľný a nepredvídateľný「strýko」, a tak sa tým pádom sen razom premieňa na holú skutočnosť, čiže tento výlet náhle dostáva obrysy reálnych kontúr, čo by sa dalo práve teraz zdôrazniť presne tak, že odteraz začína i akýsi『Cestný výlet』s dvomi ústrednými, vekovo rozdielnymi, no i napriek tomu rovnakými, atypickými postavami, ktoré počas tejto strastiplnej cesty, stretnú aj niekoľko ďalších postáv, zohrávajúcich síce vtipné, no nepovedal by som, že kľúčové momenty, pritom pri jednej zásadnej scéne, by sa toto moje tvrdenie, vôbec nemuselo zhodovať s čírou realitou, a tak je potom nanajvýš možné, že táto exkurzia, maximálne tak poznačila len dvoch zásadných protagonistov, spomínaných na začiatku, nakoľko ostatné postavy zvyčajne len zručne sekundovali tým hlavným, pričom „sváko” v podaní Takešiho "Beata" Kitana, si zväčša spoľahlivo kradol celú snímku len vo svoj prospech, až sa mi vskutku videlo, že predstaviteľ Masaa, Júsuke Sekiguči, dokonca hral iba druhé husle, pričom bez jeho priamej účasti, by sme sa tentoraz vonkoncom nezaobišli, keďže pôvodný Kitanov scenár, pravdepodobne pozliepaný niekde v「Kancelárii Kitano」, je tomu (ú)plne prispôsobený, nastavený podľa najklasickejších smerníc, aké si dokážeme sami predstaviť, alebo nás nakoniec sám autor, vodí po celý čas trochu za nos, čo na to napokon poviete...? • Jedná sa o dosť príjemné strávenie dnešného popoludnia, na čo mi mimochodom poslúžilo toto sympatické spracovanie konkrétnej látky, ktorá bola predtým i následne potom, spracovaná v podobných variáciách, oveľa precíznejšími spôsobmi, no i napriek tomu mi tento pozoruhodný, kinematografický počin, prišiel, ako rozhodne inšpiratívny, ktorý by som jednoznačne všetkým divákom vrelo odporučil. (04.05.2023)