Boj sněžného pluhu s mafií

„Už máš dost, starouši?“ Moland mě zaujal Vzkazem v láhvi, tudíž jsem měl už jistá očekávání. Ovšem Boj sněžného pluhu s mafií je jiný šálek kávy. Předně, ten avizovaný černočerný humor tu sice nechybí, ale nepřehání se to s jeho dávkováním, jinými slovy film je spíš řekněme „vyvražďovačkou“, než komedií. Ne že by mi to ovšem při sledování nějak vadilo. Od cca 17. minuty se totiž otec plný bolesti, zoufalství a hněvu vydá na cestu pomsty dlážděnou mrtvolami a brzy jeho protivníci mají tu čest poznat odvrácenou stránku Občana roku. A když už nemůže počítat s bratrem ani manželkou (od níž dostal vzkaz na papíru z obou stran hustě po…prázdném), experiment s nájemným vrahem tak úplně nevyšel, musí se znovu spolehnout jen sám na sebe (a případnou pomoc od srbsko-albánské mafie, kterou nechtěně vtáhl do hry). Je to dost přímočaré, chtělo by se říct až jednoduché, ale v mých očích to bylo (krvavě) zábavné a nenudil jsem se ani chviličku (líbilo se mi i to „oznamování smrtí“). Záležitost za silné 4*. „Vy nejste únosce?“ - „Většinou ne.“ (04.11.2017)

Už dávno som nevidel tak dobre spracovaný krvavý, ale zároveň veľmi vtipný thriller. V podstate až do konca je tam scenár preplnený takými sucho humornými detailami, že sa človek jednoducho v jednom kuse baví. Už sa teším na americký remake 2019, Neesonovi tá rola určite sadne. Ale v tejto verzii by som nevyzdvihol ani tak Skarsgarda, ako Sverre Hagena, ktorý tú úlohu vyšinutého mafiána zahral geniálne. Možno ten koniec nebol dych berúci, ale celkový dojem je špičkový. Až taký, že už hodinu po videní filmu som mal chuť pustiť si ho znova. (16.11.2018)

Týchto krvavých gangsterských komédií sa v poslednej dobe točí strašne moc. Dokonca aj tých severských, čo som si všimol, aj keď ich často nesledujem. A táto bola výnimočne všedná a nevtipná. Jednu hviezdu dávam za prestrihy, vzdávajúce úctu mŕtvym postavám (to bola jediná originálna vec, ktorú som tu zaregistroval), a druhú za skvelú hudbu. Viac nie, už len preto, že rovnaké režisérsko-herecké duo, som videl už v podobnom filme, ktorý sa mi páčil podstatne viac, no mám ho hodnotený pomerne prísne. Ináč neholdujem tomuto typu komentárov, ale keď už raz za čas idem proti prúdu, chcem si to utriediť a zdôvodniť aj sám pred sebou. _ Videné v rámci Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou. (07.04.2015)

[SFF 2014, Sydney] Po revízii poznámok a ich podrobnejšom preskúmaní a takmer mesačnom zadumaní sa prikláňam k maximálnemu hodnoteniu. Už sa neviem dočkať ako to uvidím znovu a užijem si to konštruktívne vypĺňanie ukotveného (z hľadisky príčiny a následku), a pritom stále nevyspytateľného (čo do konkrétneho vyobrazenia) syžetu. Spoľahlivé dávkovanie informácii nadobúda podobu vzorca, stáva sa automatizovaným a postavám spolu s prostredím v ktorom sa realizujú sa dostáva opojnej syntézy prvkov revenge movie, socio-politickej satiry a úsporne plýnucej, až uhrančivej vyvraždovačky so signifikantným severským humorom. V jednotlivých pasážach si spomeniete na hocičo, od "Dirty Harryho", cez "In Bruges", až po "Fargo"; a práve z posledného zmieneného titulu si Hans vypožičiava základný stavebný kameň svojho snímku. Fargovský motív "when the situation goes wrong" rozohráva do polohy "when the daddy gets pissed off" a postupne túto osvedčenú šablónu obohacuje o vyššie uvedené aspekty. Nemá problém ani s komickým oglosovaním typicky (malo)meštiackych rasistických narážok, stretu mladej a starej generácie bossov podsvetia a napokon symbolickej nedotknuteľnosti puta medzi otcom a synom. K bravúrne zahraným charakterom sa vyjadrovať nebudem, to si treba vychutnať naživo, avšak fatalistický soundtrack zo strún elektrických gitár si Vás získa od prvých okamžikov a Molandova sebavedomosť a neúprosnosť v budovaní živelných a pozoruhodne žánrovo sa prelínajúcich sekvencií zaručene udrží Vašu pozornosť až do hutného finále. "Kraftidioten" (v anglickom preklade "Prize Idiot") predstavuje unikátny zážitok plný zatajeného dychu, nemého úžasu a škodoradostného smiechu. Vrelo odporúčam. (11.06.2014)

Mŕtvol ako maku a nekompromisný Stellan Skarsgård. To je síce kombinácia, ktorá by skôr pasovala k Liamovi Neesonovi, no Stellan by dokázal presvedčiť a namotať na svoju charizmu aj babku demokratku - fantastické herectvo. Ten hlavný záporák bol tiež výborný -- už dávno mi niekto tak neliezol na nervy. Aj keď v tomto prípade tu bolo cítiť trocha prehrávania. Príbeh jednoduchý, drsný, typicky škandinávsky chladný a plný krvavých prekážok.... Silný nadpriemer. 85/100 (30.04.2019)