Pod sluncem

Pod pojmom "švédska romantika" si niekto možno predstaví len literárnu nadprodukciu Ingy Lindströmovej (v skutočnosti Nemky menom Christiane Sadlo... ehm). Toto je ale úplne iná liga, hoci zo začiatku to tak nevyzerá. 40-ročný negramotný tragédius Olof žije osamelo na svojej spustnutej farme. Zaľúbil by sa určite do každej a to aj vtedy, keby tam došla stará Kropáčková z Kameňákova. Takto to proste vyzerá, ak si zamilovaný pár jednoducho "zostane", lebo iné možnosti nie sú. Nevyhnutné sa stane skutočnosťou, z panica sa stane žrebec a šťastím je celý bez seba. Normálne tento typ filmov o dobráckych a jednoduchých mužoch nemusím, ale tu to predsa funguje. Zaujímavé prostredie, charaktery aj atmosféra. (25.12.2019)

"Šnúra na bielizeň je teraz omnoho zaujímavejšia."     Romantická dráma, ktorá je síce poslabšia z tej dramatickej stránky, ale zato ma dokázal upútať ten romantický príbeh. Na začiatku filmu som ostal doslova zarazený z jeho audiovizuálu. Krajina gýčovo zaliata slnkom, ešte zvýraznená prehnaným žltým filtrom (čo evokuje skôr nejakú Francúzsku riviéru než Švédsko), kde sa chalan premáva na svojom kabriolete a do toho hraje (sladká) tradičná írska hudba, ktorá vytvára ešte väčší zmätok v lokalizácii prostredia. A všetko je to také idylické, presladené a naivné, že som si musel overiť, či náhodou nesledujem adaptáciu nejakého románu od Rosamunde Pilcher. Ako taká kuriozitka k tomu sú postavy chodiace spať pri divoko žiariacom slnku s pozdravom "Dobrú noc." (to akoby chceli tvorcovia z toho titulného slnka vyťažiť maximum, a to až do extrémov). Film ale s tým jeho zavádzajúcim vzhľadom dokáže celkom úspešne klamať telom a najmä v druhej polovici ukáže aj kus srdca. V príbehu vystupujú tri hlavné postavy. Prvými dvoma sú farmár Olof (Rolf Lassgård), dobráčisko, ale pôsobiaci tak trochu natvrdlo a jeho "priateľ" Erik Jonsson (Johan Widerberg), drzý mladík, ktorý si navýšil sebavedomie 10-ročným potulovaním sa po Amerike. Príbeh začne byť zaujímavý až príchodom tretej postavy, záhadnej mladej ženy Ellen Lind (Helena Bergström), ktorá je na pohľad bez chyby (krásna, šikovná, múdra), ale evidentne skrýva nejaké tajomstvo. Filmu by sa dala vytknúť dosť silná naivita (Olofova prehnaná dôvera a potom jeho náhle "zmúdrenie", nie celkom vierohodné zaľúbenie sa, atď.), ale zase dokáže chytiť za srdce (to iskrenie medzi Olofom a Ellen je parádne).     "Neviem čítať, Erik. Ale nie som blbý." (07.07.2023)

Celkom má prekvapilo, že takýto kludný film, ma môže dostať, no stalo sa. Príbeh o prostom sedliakovi, ktorý svoj rutinný život chce konečne zmeniť a aj sa mu to podarí, hádam i viac než čakal. Je to milý príbeh, plný porozumenia, vášne, ale i bezočivosti, so strany jednej postavy. Je to krásne natočené, herecky užasne zahrane a hlavne postava Erika, tu mala svoj osobití ráz. Po celú dobu filmu, som si hovoril, že sa to určite skomplikuje a, že Ellen je tam len kvôli nejakému svojmu zámeru, ale mýlil som sa a to som veľmi rád. Nie je tu žiadna silná dramatická scéna a ani by sa sem, do tohoto radostného príbehu ani nehodila. Neznámy film, u ktorého nechapem prečo to tak je, ale hlavne, že som ho videl ja. (16.10.2019)

„Osamělý sedlák, 39 let, s autem, hledá mladou ženu jako hospodyni.“ - „Můžete ještě jednou a trochu pomaleji?“ I tenhle film je pomalý, ubíhá si svým tempem při poměrně velkorysé stopáži. Přitom mě nestačil nudit ani chvilku. Hlavnímu (výborně zahranému) hrdinovi, nesmělému, dobrotivému, ale dost jednoduchému sedlákovi, fandíte a doufáte, že se na něj konečně usměje štěstí. A díky žárlivému „kamarádovi“, frajerovi, který si jako jediný Švéd potřásl rukou s Presleym, se vše jen komplikuje (podobně jako knězi, co „mlčí jako hrob“). Nesmělé sbližování Olofa a Ellen mě bavilo, od ranní „romantiky“ se společným vylíváním moči z nočníků přes „kultivované“ stolování (vypouštění plynů při jídle potom, co jste viděli useknutí hlavy vašemu obědu, člověku příliš nepřidá) až po ty niternější, čistě romantické chvilky. Navíc, švédský slunovrat zaručuje téměř pořád světlo, a tenhle film je díky výtečné kameře doslova zalitý sluncem, které hřeje. Pravda, vývoj není zrovna dramatický či nepředvídatelný, ale na slušné 4* to stačí. (19.04.2020)

Po včerajšom romantickom The Notebook, kde som musel rozmýšľať, prečo sa to stalo romantickou klasikou a skôr som mal pocit, že ľudia asi viac ocenili štýl nad všetkým ostatným, som veľmi spokojný. "Under Solen" je presne to, čo by som chcel aby romantický film bol. Má sympatické postavy, nesústredí sa to len na romancu, všetko prichádza postupne a film voľne dýcha a má vlastnú atmosféru. Ellen aj Olof sú sami o sebe zaujímaví a aj spolu pôsobia veľmi nenútene, prirodzene a príjemne. Erik je tu síce len ako záporný hrdina a miestami vie film trošku otáčať nesprávnym smerom, ale som rád, že sa film sústredí na to, na čo sa sústrediť má, čo sú Ellen a Olof. Hudba je super, vizuálne je to pekné a trošku to ukazuje aj pekný život na vidieku. Som rád, že som film videl a myslím, že by som sa k nemu aj vrátil. Príjemná romantika v dobrom filme. Hodnotenie: A- (13.02.2016)