Tohle je náš svět

Slibně vypadající avšak poměrně předvídatelná nezávislárna o jednom z oněch podivínů zhnusených kapitalismem a jeho početných ratolestech, ze kterých uhranou hlavně ti nejmladší. Viggo Mortensen si evidentně užívá nápaditost scénáře a od dob Ohnivého oceánu předvádí svůj nejúctihodnější výkon a porci správňáctví. Nestrhlo mě to úplně jak jsem třebas čekal, ale rozhodně si zaslouží pozornost v kinech...8/10 (25.07.2016)

Krasa. Dojimave, vtipne a uplne paradne zahrane (Viggo je velky frajer). Dokonca som si to uzil aj napriek tomu, ze hlavneho hrdinu by som najradsej prefackal a moralne stojim na strane "zaporakov". Ale aj v tom je caro filmov. Pre milovnikov citlivych pribehov ako zo zivota absolutna povinnost. 9/10 (17.03.2019)

Tak tenhle jejich svět se mi dokonale trefil do noty. Lesní rodinka, kdy šest dítek zoceluje jejich otec, pravidelně cvičí, debatují, nasávají vědomosti, které by se ve školních lavicích jen těžko dozvěděli. Nakupují jen nezbytné věci, co se dá, uloví nebo si vypěstují. Matka kdesi v nemocnici bojuje (a už dlouho nebude) s bipolární poruchou a právě její radikální rozhodnutí vyšle rodinku neznajíc Star Trek nebo bojové počítačové hry do civilizace – totálně konzumní společnosti. Ústřední myšlenka je zřejmě jasná. Co je víc? A která strana má navrch? Chybuje se v obou táborech, takže divák je zvědavý, kam tenhle zajímavý námět tvůrci posunou a kde všude najde pozitiva/negativa. Není to totiž plácání o smogu, tání ledovců nebo přídatných látkách v potravinách. Divák si tak tvoří vlastní názor, který mu ovšem tvůrci několikrát umně rozbourají, protože každý z životních stylů má svou odvrácenou tvář. Atmosféra je náramná, dialogy úderné, scény podbarvené Sigur Rós jsou sakra silné, herci naprosto přesvědčiví, což těší zejména u dětských/mladých tváří. Dosud hlavně seriálový herec Matt Ross překvapil. A Sundance i Cannes mu tleskaly. Chytré, cynické, nepodbízivé. (10.04.2017)

Kvôli tématike som sa toho pôvodne trochu obával, aby z toho nebola len nejaká obdoba Tarzana, ale samozrejme len po stránke práce s postavami, nejaké akčné scény, ani výraznejšie dobrodružstvo som od toho nečakal a ani nechcel. Ale našťastie to tvorcovia pojali prakticky najlepšie, ako vôbec mohli. Celá táto rodina mi perfektne sadla po každej stránke, ľudia, ktorých absolútne nezaujíma naša povrchná konzumná spoločnosť, ale vedia všetko o skutočnom živote a fyzicky aj mentálne vlastne len ťažko hľadajú konkurenciu, ale predsa len kvôli takémuto spôsobu života sa v určitých oblastiach nevedia ideálne presadiť, napríklad v potenciálnom vzťahu. Navyše sú tvorení aj výborne zvolenými a pritom celkom neznámymi hercami. Na ich čele poteší Viggo Mortensen, ale celá jeho rodina mi sadla, hlavne dievšenské postavy. A tak celú prvú polovicu, v ktorej je tento spôsob života predstavovaný ako čisto kladný som bol z toho úplne nadšený, film sa nesie v perfektnej odľahčenej atmosfére, je skutočne radosť pozerať na všetky tie situácie, v ktorých majú navrch a navyše sú tu vynikajúce dialógy, už roky som si ich v nejakom filme takto nevychutnával. Ale v druhej polovici už film očakávane prejde do iného štýlu, menej zábavného, ale dramatickejšieho, kedy sa začnú výraznejšie prejavovať aj zápory tohto ich odlišného spôsobu života a výraznejší priestor dostane aj druhá strana. Nič proti tomu nemám, bola to logická voľba a takto ten dej musel pokračovať, ale predsa len už ma to nebavilo až tak, ako predtým, čo ma mrzí. Ale stále sa na to pozerá viac, než dobre a film stále ponúkne dostatok zaujímavých situácií, napríklad originálna rozlúčka s matkou. A ani záver nie je najhorší. Režijne a vizuálne sa tomu nemá čo vytknúť a pochváliť musím aj výborný výber hudby. Takže tú prvú polovicu by som asi ohodnotil naplno, toto ma mimoriadne bavilo, ale aj celkovo môžem vlastne takmer len chváliť, lepšie sa k tejto tématike asi ani pristúpiť nedalo a na tie niektoré vynikajúce dialógy len tak nezabudnem. 79% (06.11.2016)

"Captain Fantastic" je dokonalou skúškou tolerancie, pričom je to práve divák, ktorý sa musí rozhodnúť či je dostatočne vnútorne silný a dokáže tak akceptovať rozhodnutie iného: žiť podľa vlastnej ideológie, respektíve predstavy. Uhol pohľadu sa tu neustále "mieša", strieda ako finišujúci 100 metrov pred cieľom na Tour De France. Niektorým sa táto myšlienka viditeľne prieči, no faktom ostáva, že človek je slobodný jedinec, ktorý pokiaľ neporušuje zákon, môže si žiť ako len chce. Je na ňom či bude spať v pozlátenom hotely na madracoch "Dormeo", alebo pod holým nebom. (21.10.2016)