Druhá strana naděje

[2,5*]     "Dal by som si pivo, alebo čo tí bezverci pijú."     Komediálna dráma venovaná aktuálnej téme vysťahovalcov, s typickým Kaurismäkiho suchým humorom. Málovravný a neustále vážny hrdina Khaled je utečencom pred vojnou v Sýrii a prežije si poriadne krušné chvíle, kým konečne nájde dobrú dušu ochotnú mu pomôcť, a to v podobe podnikateľa Wikströma. Prvá polovica filmu sa mi videla akási nezáživná (Wikström odchádza od ženy, Wikström predáva obchod, Wikström hraje poker, Wikström kupuje reštauráciu), bez vtipu, ale zhruba od Khaledovho úteku z ubytovne  nastane citeľné oživenie a konečne sa rozbehne aj humor ("Chceš sa biť?" "Ale ja som väčší." "A čo má byť?"). Ako je u režiséra zvykom, film je dosť skúpy na slovo a je sprevádzaný výbornou hudbou.     "Zamiloval som sa do Fínska. Ale keby si vedel, ako sa odtiaľto dostať, bol by som ti veľmi vďačný." (25.09.2022)

Aki po pár rokoch odmlky pokračuje v trápení diváka. Do veľmi problematického filmového balenia zabalí pár dobrých myšlienok a výborných scén. Okrem nich treba sledovať buď nemý film, nikam nevedúce rozhovory alebo dlhé výkony obstarožných rockerov. Druhá polovica je lepšia, ale tá figúrkovitosť veľmi neprispieva k dôveryhodnosti príbehu, a korunu tomu dá mladý hacker, ktorý môže udeliť azyl každému. Kritiku schytala politika nielen Fínska, ale aj Maďarska a Srbska. Len neviem, či je najlepšie oslavovať akurát pašerákov ľudí, akokoľvek ľudský by bol ich prístup. Iba slabšie tri hviezdy. –––– Pýtal som sa ho na Fínsko a povedal mi, že je to dobrá krajina pre všetkých. (13.10.2018)

Komediálně laděný snímek, který Vás se svou lehkou hravostí a vybalancovaným dramatem zcela strhne. Režisér Aki Kaurismäki zde rovněž velmi osobitým stylem vykreslil hlavní postavy a postavičky, pročež se s nimi velmi rychle sžijete a film si užijete o to více. Jen škoda té dlouhé stopáže, která nabízí několik hluchých míst. Až na tento detail je snímek Toivon tuolla puolen dalším povedeným severským kinematografickým "zářezem" do té správné pažby. Skvělá práce! (18.11.2017)

Prvou stranou nádeje je dostať sa preč z krajín sužovaných konfliktami a biedou. Na druhej strane nádeje je sociálny systém. Napríklad ten fínsky. Prijímajúci azylantov a poskytujúci prácu. Do času, kým štát nezačne cítiť, že rastúce počty utečencov z arabskej časti Ázie začínajú predstavovať problém. Zamietnutých žiadostí o azyl pribúda. V tejto situácii sa do mesta zatúla hrdina nejednej z nocí, ktoré absolvoval strastiplnou cestou zo Sýrie až do Fínska. Pretĺka sa životom a azylovým domom, a snaží sa vypátrať zmiznutú sestru. Častú trajektóriu arabských utečencov z biedy do beznádeje a zase späť naruší svojrázne ústretový majiteľ reštaurácie. Sled komicko - tragických príbehov v objatí lakonických dialógov, lemovaný rockovými vypaľovačkami dôchodcovských rockerských live vystúpení, môže začať. Nepatrí to k topom kaurismäkiovskej tvorby, no dostatočne zrelé na nadpriemerné hodnotenie. Cestu k absolutóriu zrážajú už videné, neveĺmi inovované, hoci čiastočne stále účinné, opakované režijné a scenáristické postupy. (08.07.2020)

To jsem netušil, že Finové jsou takoví příznivci imigrantů. Dokonce je k sobě pouštějí, komunikují s nimi a mají tendenci jim nabízet práci. Vážně? Myslel jsem, že Fin je tvor daleko uzavřenější, že žádnou z výše zmíněných aktivit nedělá ani pro Finy, natož pak pro imigranty...Ale dobře, odpusťme si zdejší imigrantí politiku a zaměřme se více na Aki Kaurismäkiho. Ten se vyšvihl se standardně dobrou ironickou komedií s prvkem dramatu, který ale absurdností udržuje komediální ráz, který prostě baví od začátku do konce. A nemůžou za to jenom cynické dialogy, ale i pěkně zvládnutá kamera, která baví i v momentě, kdy jen staticky stojí. Škoda, že ve Finsku nejsem. S radostí bych do podobné palírny na jedno Kukko olut zašel. Budu si muset vystačit alespoň s Kozlem, který mě do půl hodiny čeká. (27.01.2018)