Blok 99

Nová definícia surovosti na poli kinematografie, ktorá ovplyvňuje a mení popkultúrne trendy. Alternatívna podoba superhrdinských svetov s alfa avengerom proti svojej vôli, gradujúca vzrastajúcim násilím a súčasne postupovaním do až surealisticky zobrazeného prostredia súčasných väzeňských prostredí. Sociálna otupelosť je v tom ešte stále cítiť (narážam na Bone Tomahawk), ale tentoraz je za priamočiarou brutalitou dobrý úmysel. Ochranársky. Ako najtemnejšia strana poetického Drive, zdesaťnásobená a dve hodiny smerujúca do stále hlbšieho pekla. Vaughnova životná rola, za ktorú by mal Zahlerovi sakra ďakovať. Ale minimalistická, na Oscara to nebude. Tam má nomináciu pravdepodobnejšiu z mrtvých vstalý, labužnícky exhibujúci Don Johnson. Finále vo mne vzbudilo rovnakú eufóriu z dosiaľ nevideného, ako kedysi Pulp Fiction. Pre tarantinovcov a vyznávačov originálnych vízií podsvetia a zločinu minimálne film roku. [Sitges FF] (11.10.2017)

Krimi thriller ako remeň. S. Craig Zahler to podobne ako v Krvavom tomahavku poriadne roztočil, len tu nejaké tie nedostatky v porovnaní s predchádzajúcim snímkom vypiloval alebo rovno odstránil - napr. tempo, aj keď pomalšie, bolo lepšie prispôsobené príbehu, ktorý sám o sebe na mňa pôsobil vyváženejšie a čo sa týka záživnosti tak stabilnejšie ako v Tomahavku. No a to by nebol Zahler, aby v závere nevymyslel nejaké to prekvapenie v podobe brutálneho masakru, ktoré sa v thrilleroch vidí iba zriedka. Navyše bolo veľmi zaujímavé v tejto pozícii vidieť práve Vince Vaughna, ktorého mám zaškatuľkovaného ako takého šulinka z haldy romantických rodinných komédií. No tu páni... tu naozaj ukázal čo v ňom je, a to bolo ďalšie príjemné prekvapenie. Nie je to síce čistá päťka, ale vďaka tomu záveru sa k vyššiemu hodnoteniu rád prikloním. Jednoznačne to bolo lepšie ako ďalší film s podobnou ústrednou pointou - Shot Caller (2017). (24.10.2017)

„Hovorí sa, že hlava po oddelení ešte chvíľu žije. Dúfajme, že je to pravda.“ Zahlera poznám vďaka Nočnému incidentu (scenár), Bone Tomahawk (réžia) a Špinavým kšeftom na North Ganson Street (román). Môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že je to jednak autor, ktorého tvorbu (literárnu, aj filmovú) sa oplatí sledovať (ak na to, pravda, máte žalúdok – pre fanúšičky nemeckých romantických slaďákov to nie je zrovna ideálne čítanie a pozeranie) a jednak vie ako jeden z minima režisérov/spisovateľov na planéte Zem prísť so šokujúcou krvavou scénou, ktorá je svojím spôsobom revolučná/posúva hranice. V dnešnej dobe je to takmer nemožné. Akoby tu už všetko bolo. Diváci a čitatelia videli brutálne veci, ktoré ich znecitliveli. S. Craig Zahler to vie a tak vymýšľa veci, aké tu ešte neboli. Je tam množstvo scén, pri ktorých odvrátite zrak a ak nie, budete si to vyčítať. Ja sám som niektoré scény zvládal veľmi ťažko a to som videl Votrelca ako decko. Oproti Brawl in Cell Block 99 je však kultový sci-fi horor Ridleyho Scotta rozprávkou pre malé deti. Brawl in Cell Block 99 však nie je film, stojaci čisto na násilí. Má dobrých hercov, intenzívne pochmúrnu atmosféru, odporne temnú výpravu a plno silných scén (prvá návšteva Uda Kiera v base, finálny rozhovor s koalou, rozbitie auta holými rukami, kamoš Gil). Ale áno, to, čím bude tento film známy i po rokoch, je práve mimoriadne vysoká forma originálneho násilia. (01.11.2017)

Vince Vaughn. Táta Panda. Mít doma nějakým nedopatřením Mámu Pandu s vizáží Dexterovy ségry, asi bych z kriminálu zas tak nechvátal. Nu což. Vince si s kamennou tváří užívá rozkoší vězeňského života a (alespoň pro mě) definitivně vystoupil z rolí debilů v dementních komediích. Všechny obušky v pozoru! (11.11.2017)

Jednoduchá story, ale silný scénář, sice v první půlce obludně roztahaný, v druhé ale spolu se svým drsným hrdinou umanutě, svižně a brutálně šlapající vpřed špinavou vězeňskou dírou přes efektně a efektivně dolámané hnáty a rozkopané hlavy, skrz elektrošoky a se suchými hláškami na rtech. Vince Vaughn jako charizmatický pořez je na Oscara. A skvělá úvodní scéna, kde hrdina zmlátí místo nevěrné manželky její auto :) (03.01.2018)