Provaz

Zabít kamaráda není moc milé, zvlášť pokud se za chvíli má konat párty, na kterou byl pozván i bývalý profesor. Že by se mu to řeklo? Alfred Hitchcock se tentokrát spíše než na příběh soustředil na technickou stránku filmu, který bral v době vzniku jako náročnou výzvu. Rozhodnul se jej totiž točit zdánlivě jedním záběrem (cívky tehdy byly schopny pojmout jen deset minut materiálu, takže se muselo skrytě navazovat) a film je dodnes formálně fascinující, třebaže podobných experimentů od té doby vznikla celá řada. Jenže s přibývajícími minutami se pohled na nepřerušenou jízdu kamery omrzí a pozornost se obrací především k postavám, na kterých je celý film postavený. Výborní herci v čele s Jamesem Stewartem ženou slabší scénář kupředu až do vybroušeného finále, přičemž mezitím dojde i na typicky hitchcockovské scény napětí. Mistr nezklamal ani tentokrát, třebaže opustil vyzkoušenou montáž a vydal se úplně jiným směrem. (08.07.2002)

Vitajte v jednom z najslávnejších filmov bez jediného strihu. No dobre, v skutočnosti ich tam pár je, ale pocit, že nie, je výraznejší. Svojho času to bol v tomto ohľade nemalý experiment a jeden z hlavných dôvodov, prečo Hitch tento „situačný“ scenár zrežíroval. Čo sa týka „vraždy len tak“, s odstupom desiatok rokov sa o čosi podobné pokúsil Schroeder so Vzorcom pre vraždu. Ale nemal šancu. Bol málo zvrhlý. (01.03.2006)

Philip a Brandon sú študenti Harvardu. Obaja pochádzajú z dobre situovaných rodín. Majú teda všetko načo si pomyslia. Láka ich len jedna nepoznaná "vec". Objavenie pocitu z odobratia života. Ich obeťou sa v luxusnom apartmáne stáva David Kentley. Aby toho nebolo málo, trúfalí mladíci v danom byte podnikajú párty pre pár priateľov, kde je medzi pozvanými otec či snúbenica zavraždeného. Komodu do ktorej uložia telo, obložia jedlom, ako by sa nič nestalo. Prejde im tento obludný čin bez povšimnutia, alebo dostane spravodlivosť do zadosťučinenia? Film je vyobrazením rôznych charakterov osobností, ktoré prejavujú svoje povahové črty. Sarkazmus, sebaistota, či strach z nepoznaného. Je vedený formou dialógu o udalosti ktorá sa stala, no nikto okrem hlavných "aktérov" o nej netuší. Divák hľadajúci akciu či napätie klope na nesprávne "dvere". Najsilnejšou stránkou sa tak stávajú dvojzmysly, postupný prejav emócii a hlboká Hitchcockova myšlienka - kto má právo zobrať život inému, napriek akejkoľvek sebaistote, že je práve on tým "vyvoleným"? (05.12.2013)

Na začiatku som svedkom ako dvaja kamaráti - práve uškrtili svojho spolužiaka z Gymnázia, ktorého s chuťou položia do truhly, aby ako nebožtík, si užil ešte jednu párty, ktorá sa bude konať v tomto byte, v ktorom Brandon a Phillip spáchali dokonalý zločin, pokiaľ nepríde pozvaný, bývalý učiteľ - Rupert Cadell, ktorý nemá dobrý pocit z tohoto podivného večierku s jedným „švédskym stolom” , na ktorom sa podávajú chuťovky, kde pod ním alebo v ňom leží mŕtvy spoločník David. Na párty je pozvaných niekoľko ľudí, aj samotný Davidov fotrík, či jeho aktuálna frajerka, ale pre neho už nie je dostupná... Hitchcock si s bravúrou vystačí s dianím jedného newyorského bytu so šikovným strihom, pri ktorom má človek reálny dojem, že dianie sa deje práve - teraz, t. j - strih je vyriešený tak, aby nebol vidieť, čo ho predurčuje k intenzívnejšiemu prežitku, lebo zábery sú dlhé, nie je možné sa schovať do kúta... No - oni pozvali jediného človeka, ktorý de facto príde na ich úmysel, pritom popri - indíciam, ktoré sa za večer preberú, sú dôkazom intelektu uvažujúceho človeka, ktorý ich kedysi vzdelával... A ostatní ani náznak. Výborné výkony - „zabijakov” , kde Phil je - extrémne labilný a Brandon je - extrémne chladný, a Rupert je dotieravý, ako poručík Columbo, ktorý im nedá dýchať, a ja som ani nedýchal takmer 1. hodinu - 20. minút zo snímku inšpirovanom skutočnou udalosťou, kde som nepotreboval opulentnú výpravu, mne stačil jeden bytík, ktorý ponúka dvoch hostiteľov so zmyslom pre extrémne čierny humor, a to som ani nevidel cameo - majstra, ktorý zaznamenáva prvú spoluprácu s Jimmym Stewartom. (25.07.2014)

Nie nadarmo sa hovorí, že tento film bol v rámci Hitchcockovej tvorby dosť podcenený, no časom sa z neho zaslúžene stal podobný hit a klasiky ako napríklad Psycho. Aj keď zatiaľ len málo filmov z tvorby majstra napätia vo mne vyvolali päťhviezdičkové dojmy, a tento k nim bohužiaľ nepatrí, tak sa jedná o napriemerný thriller, v ktorom režisér na maximum využíva minimalistický priestor dvoch izieb, každý kus nábytku mal v deji svoje miesto, minimum hercov dokázalo uhrať skvelú, nezabudnuteľnú partičku a spleť dialógov tak, aby divák mal bez prestávky nad čím rozmýšľať. Neprestajne budované napätie, skvelo dotvorená atmosféra a psychológia postáv však nestačili na to, aby som v závere filmu onemel a nevedel sa postaviť zo stoličky. Napriek tomu sa jedná o nadpriemer a najmä so silnými odkazdmi aj na dnešnú dobu. 85%. (24.07.2013)