Riphagen

Riphagen je další zpracování již velmi rozlehlého a pestrobarevného mefistofelovského tématu. R. jako vtělený ďábel, který ví přesně jakou kartu je třeba vytáhnout, aby přebila jakoukoli jinou. R. jako člověk, který se vyzná a má po ruce vždy dost argumentů, obranných i útočných. Pozn.: Divil jsem se, že ve svém úspěšném tažení nenarazil na Seyß-Inquarta, od roku 1940 mistodžícího Holandska, bývalého pana Zajíce ze Stonařova. Kdysi jsem o něm složi písničku, která vyšla na ineditní kazetě, začíná: "Tohle je píseň o jednom děsným hazlovi / když slyším jeho jméno, krev mi stoupá do hlavy / rve mi to plíce a drtí meniskus / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues" a konči: "A když jeho dnů bylo mnohem víc než dost / tak ho John C. Woods poslal na věčnost / živýho na špagát a mrtvýho na vůz / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues". Seyß-Inquart je prostě vyšší třída, leckterý člověk zmůže víc než leckterý ďábel. (20.09.2019)

V zlých časoch sa darí len zlým ľuďom a bezškrupulóznym grázlom, len v dobrých časoch sa môže dariť aj dobrým ľuďom. Vojna je samozrejme ten prvý prípad a tak niet divu, že to Riphagen dotiahol tak ďaleko, majetkovo aj spoločenským statusom. Grázel, iritujúca škodná a hlavne majster manipulátor, ale tak veľký, že by k nemu na školenie kľudne mohol chodiť aj sám Hitler. Aj keď jeho charakter bol odpudivý a môžme si o ňom myslieť samé nepekné veci (a právom), bolo fascinujúce sledovať ako dokázal všetkých oklamať a manipulovať a ako sa dokázal v každej situácii vynájsť, prípadne ešte aj vyťažiť niečo pre seba. To všetko vo všadeprítomnej atmosfére všeobecnej nedôvery a každodennej zrady. K technickej stránke nemám žiadne výhrady, páčila sa mi hlavne kamera, tiež herec v hlavnej úlohe zahral parádne. A koniec ma milo prekvapil, dosť nečakané a napínavé vyvrcholenie. Podnetný snímok, hodný zamyslenia, ktorý za pozretie určite stojí. 85/100 (18.01.2017)

Postoj Holanďanov k vlastnej minulosti z obdobia 2. svetovej vojny stojí za veľký obdiv. Neutrálny štát, ktorý bol napadnutý Hitlerom a nim aj podrobený, ale je zarážajúca obrovská masa ľudí, ktorí kolaborovali so systémom. A postupne len z oblasti holokaustu sa vyťahujú na svetlo epizódy, ktoré ozrejmujú práve tú najhoršiu „vlasteneckú“ činnosť. Dalo sa to vycítiť z filmov Denník Anny Frankovej (2001), Čierna kniha (2007), Útočisko (1975), Sűskind (2012). Ale najsilnejšie sa kolaborácia prejavuje v Čiernej knihe a teraz v tomto filme. Zarážajúci je fakt, že holandská vláda začala konať proti Riphagenovi až 13 rokov po jeho smrti. V procese ho obvinili, že svojím pričinením spôsobil smrť najmenej 200 ľudí, počas vojny bol agentom spravodajskej služby SS ale aj SD . Aktívne sa podieľal na protižidovskej politike, kde profitoval na ich majetku. Po vojne bol v domácom väzení a v roku 1946 sa mu podarilo utiecť, ale v Španielskom Huesca ho zatkli. Odtiaľ bol prepustený na kauciu a v marci 1948 odletel do Argentíny. Často sa vracal do Európy, kde nakoniec aj v roku 1973 v sanatóriu vo Švajčiarsku zomrel. (16.12.2016)

„Pamatujte na to, že jste byly na výplatní pásce Němců. Jestli mě chytí, vezmu každého z vás s sebou!“ A Dries Riphagen to myslel smrtelně vážně, nemluvě o tom, že takových lidí na německé výplatní pásce nebylo zrovna málo…Já mám tyhle „malé“, lokální příběhy lidí vtažených do II. světové války rád. A Holanďané mě svými počiny v tomhle žánru dlouhodobě těší. Riphagen není výjimkou. Sice staví zejména na charakteru hlavní postavy (výborný Koningsbrugge), ale o to víc se o něj může opřít. Kým vlastně je, odvážným zachráncem, který si za svou pomoc také něco málo naúčtuje, nebo jen bezpáteřní, kolaborantskou sviní, jež má na rukách krev? Mě tahle vysoká hra, během níž Dries tancuje na čím dál tenčím ledě, bavila. Jeho schopnost manipulovat lidmi, přesvědčovat je o své pravdě a vykroutit se ze zdánlivě bezvýchodných situací byla skoro až fascinující. O to víc, vezmeme-li v potaz závěrečný dovětek. Solidní filmařina, za mě slušné 4*. „Zapomeň na Riphagena. Člověk jako on dostane, co zaslouží. Věř mi.“ (03.10.2021)

Snímok riešiaci židovskú otázku v Holandsku, ktorý vďaka hereckému výkonu hlavného predstaviteľa budí ten "správny" ťaživý dojem, pričom realitu vtedajšej doby, respektíve amorálnych činov či intríg, vykresľuje pomerne uveriteľným spôsobom. Nech samotný príbeh od úvodu pôsobí kadejako jednostranne, jeho priebeh vytvára dostatočný zmätok nato, aby divák až do úplného záveru nedokázal odhadnúť ako to celé skončí. Pre mnohých divákov tak bude obrovskou výhodou nevedomosť historických faktov. Tí čo vedia, bude svedkami "len" dobrého filmu. Ostatní .... (28.11.2016)