V písku - Příslib svobody

Válečné filmy stále dokáží svým příběhem překvapit. Jedním takovým překvapením je třeba právě Under sandat. Příběh z Dánska po tom, co se stalo, když skončila druhá světová válka. To, že Němci budou demontovat protipěchotní miny na dánských plážích mě nenapadlo stejně tak, jako jsem nevěřil, že si k těm německým patnáctiletým klukům udělám nějaký vztah. Oboje se podařilo a pro mě se díky tomu tento film stal velkým filmovým zážitkem. Plus jsem si zapsal za čepec, že Roland Møller mě má v dalších filmech dost zajímat. (16.08.2016)

Dánsko. Rok - 1945. Mesiac - máj. Obdobie - koniec druhej svetovej vojny. Miesto - piesočnatá dánska pláž. Kto je tu ? Najprv tu mám extrémne nazlosteného seržanta Rasmussena. A práve sem na pláž prichádzajú veľmi mladí nemeckí, nacistickí mladíci ( určite prešli tvrdým výcvikom v Hitlerjugend, a taktiež pravdepodobne okúsili praktický boj v posledných chvíľach Tretej ríše. ), ktorí majú za „domácu úlohu” zneškodňovať nemecké míny rozmiestnené všade navôkol. Je ich tu preto toľko veľa, lebo Hitler a spol. , si mysleli, že tadiaľto pôjde celoplošná invázia spojencov. Už, keď prichádzali štrnásti v nákladiaku, so slzami v očiach, tak som automaticky vedel, že títo chalani si zažijú vyčerpávajúce situácie, ktoré im radikálne zmenia životy. Všetko sa učili za pochodu, riskovali dennodenne svoje krky, boli nenávidení i milovaní, a podotýkam, že dánsky režisér Martin Zandvliet o tom nakrútil čertovsky dobrý film, ktorý si isto zaslúži veľkú pozornosť. Neberie si servítku pred ústa, pretože zahmlievať skutočné udalosti, akousi miernou nadsádzkou, by bolo nemiestne, nepraktické, je to uveriteľné, dosť strhujúce, taká verzia Smrť čaká všade, z roku 2008, kde Irak vystrieda Dánsko, tesne po skončení brutálneho konfliktu. Pri pozeraní filmu, som bol strašne napätý, a to už v samom úvode, keď sopliaci prechádzajú tvrdou skúškou, pri prvom zneškodňovaní mín. Tu budu lietať samé končatiny, ľudské vnútornosti, je to nesmierne realistické a autentické, vlastne dá sa povedať, že pri každej akcii chalanov, som bol na vážkach, čo sa stane, a tu sa vždy stane to, čo najmenej očakávate, ale ja som pár krát vedel, že k čomusi, aj tak dôjde. Veľmi kvalitný film, ktorý ma spoľahlivo upútal a nadchol. Výborné herecké výkony všetkých zúčastnených, najmä démonický Roland Møller, ktorý hovoril plynulou nemčinou, aj svojou materčinou, a bol vo vnútri človekom s odpustením a pochopením... (04.03.2017)

Silný príbeh, kde sa povojnový akt pomsty zmenil na akt milosrdenstva. Dánsko využlo mladučkých nemeckých zajatcov na zneškodňovanie mín na svojom pieskovom pobreží a v tomto prípade rozohralo nevšedný film plný ľudskosti ale aj bezbrehej nenávisti. Roland Møller si za postavu seržanta Carla plne zaslúžil poctu za najlepšieho herca roka, prerod jeho postavy je impozantný. (16.01.2017)

Film na zamyslenie s ťažkou psychológiou. Kto mal tie míny odstrániť, ak nie Nemci, ktorí ich tam sani nakládli? Na druhej strane tí mladí chlapci na konci vojny už veľmi za Hitlera bojovať asi nechceli. Ale údel si nevyberá. Je pekné, že Dáni dali takúto sondu do svojej minulosti na plátno. I my máme svoju minulosť s vysťahovaním Nemcov a tiež to nebolo milá udalosť, ale mohlo sa diať niečo iné? Bola tu uvedená jedna správna poznámka: Snáď si niekto nemyslel, že sa odpíska koniec vojny a teraz budeme všetci na seba odrazu dobrí. Odpúšťať a hlavne tak rýchlo je veľmi ťažké. Hlavne keď mnoho Hitlerov pobehovalo aj na strane víťazov. V niektorých momentoch veľmi silný film. (14.01.2019)

Vojnové filmy z pohľadu porazenej strany sú jednoznačne tie najzaujímavejšie. Dokázal to už Vilsmaierov Stalingrad (1993), ktorý považujem za asi najlepšiu vojnovú snímku, hoci tento žáner ako celok nemusím. K osobnému utrpeniu a strádaniu sa v tábore porazených pridáva ešte aj zmar a rozčarovanie, potupa a frustrácia z porážky a straty ideálov. Tu už sme po vojne na dánskej pláži, ale aj tak sa na to veru nepozerá ľahko. Pred všetkými účastníkmi reálneho príbehu klobúk dole a všetka česť. (01.12.2021)