Drtivý dopad

Katastrofický film s minimom katastrofických záberov, a keď už, tak za moc nestoja. Nefungujúce vzťahy ako dospelých, tak teenagerských hrdinov, patos, nepríjemne sympatický americký prezident, minimum napätia. Pozerať sa na to ale celkom dá, hlavne ale nie večer, ako na hlavný bod programu. Nič proti Mimi Leder, ale ženy túto látku zrejme zvládnuť nedokážu. Na to tu máme napríklad Emmericha, alebo Baya, na ktorých sa stále iba sťažujeme. Asi nie úplne právom. (21.12.2012)

Realita Deep Impactu je mi bližšia sci-fi úlet Armaggedon. Aj vďaka civilným hereckým výkonom, aj vďaka fundovanému pohľadu na astronómiu, aj vďaka nádhernej kastastrofickej scéne dopadu a následnej prílivovej vlne. Obetovanie sa posádky raketoplánu vôbec nevyznieva pateticky ako úbohý pokus Bruca Willisa a Michaela Baya. Katastrofy hýbu svetom. (04.04.2004)

„Veriť v niečo. Dúfať v niečo. A pre túto vieru žiť.“ Spoilery. Toto je vážne dobrý film. Niektoré veci sú divné (rôzne krkolomné časové veľké skoky), iné zásadné veci nevidíme (pokus o zničenie s pomocou amerických a ruských rakiet), ale pravdupovediac čím častejšie Drvivý dopad vidím, tým mi pripadá vyzretejší. Na jar 1998 bol vnímaný ako udalosť, keďže sa jednalo o jeden z prvých filmov nového Spielbergovho (a Geffenovho a Katzenbergerovho) štúdia DreamWorks. Kasting bol v rámci možností nabúchaný, režírovala solídna Mimi Leder (rok dozadu pre DreamWorks natočila podobne "civilného" Peacemakera s Clooneym a Kidman, ktorým štúdio debutovalo na trhu), pekný 75-miliónový rozpočet, prorocký scenár (afroamerický prezident USA) a povesť realistickejšieho "klonu" tohoročného Armageddonu od Baya. Moje primitívne Ja dáva 4* práve Armageddonu, ale ono je vlastne blbosť tie dva filmy porovnávať, sú veľmi odlišné. Dokonca by som povedal, že kým v Armageddone to ku koncu búcha (všetko) už vyložene  neznesiteľne, Drvivý dopad na to ide skrz postavy, vzťahy a psychológiu, čo starne pomalšie, než CGI a nekonečné akčné sekvencie. Ono je to vlastne veľmi ponurý a tragický film. Áno, mnohé postavy sú prekvapivo nesympatické (cez mŕtvoly idúca reportérka, pomerne nadutý astronaut-dôchodca, americký prezident znechutene vstávajúci od kamery vo chvíli, keď sucho oznámi, že pokus o likvidáciu nevyšiel), ale mne sa to paradoxne práveže páčilo, pripadalo mi to realistické. Nakoniec je to ale žiaľ "len" čosi podobné, ako Peacemaker: vidno na tom investované peniaze a herci sú fajn, ale zároveň je to zvláštna natočená polonuda. Publikum ale bolo prekvapivo nadšené, obdarilo snímku parádnou celosvetovou tržbou 349 miliónov (pri rozpočte, ktorý sa podarilo udržať v rozumnej výške 75 miliónov). (03.01.2009)

N a rovinu: jde to. Provařený námět a obvyklý patos, ale neštve to. Rozkouskovaně epizodický děj se v závěru sleje do očekávaného slzopudno-nadějně budovatelského finále, ale vzhledem k tomu, že nezbytný proslov odříkává Morgan Freeman coby nejsympatičtější filmový prezident USA, jakého jsem zatím viděla, na to divák nereaguje kopáním do plátna/obrazovky/monitoru. (23.06.2007)

Osobitý a mě se prostě líbí. Místy horší grafika na dnešní poměry a občasná divná kamera je jen zrnko prachu. Ukázka toho, co je v takových situacích pro člověka to nejdůležitější. Rodina a sebeobětování pro blaho druhých. To je to, co dělá tenhle film filmem. Nemůžu říct, zda je lepší Drtivý dopad nebo Armageddon, oba mají své kouzlo, takže nedokážu určit, který je lepší. (06.01.2012)