Rebelové

Rebelové svojim dobovým zasadením a tým pádom aj celkovou atmosférou mi pripomenuli viac muzikály Jacquesa Demyho, ako napríklad v našich kinách v tom čase konkurenčného Moulin Rouge, alebo aj československé muzikály, na ktorých popularitu naväzuje, alebo sa snaží naviazať. Ja ich priaznivcom nie som, Rebelov som ale bez problémov prežil a aj si ich celkom užil. Ale nepocítil som v nich ľahkosť, ktorá by im slušela viac, ako násilne a tendenčne narúbovaná politika. Ten rok 68 si fakt nemusíme pripomínať každým dobovým filmom, respektíve prostredníctvom filmu, ktorý má v popise žánrového zaradenia predovšetkým baviť. (23.08.2017)

Mám to rád a viděl jsem to několikrát i v letním kině a je to už dlouho kdy to bylo poprvé, příběh je super neustále se tancuje zpívá a mě se to líbí a ta doba je dost slušně pojata takže chválím tenhle útěk a hlavně brejlatého slováka protože je borec. Kočky jsou super až na paní komornou ta mě fakt dostala fakt povedené. (08.09.2018)

„To sme si asi fakt nerozumeli.“ Rebeli majú tendenciu zasiahnuť vaše srdce. Začínajú nenápadne. humorne, nezáväzne. Renč len občas príde s niečím vážnejším, čo naznačuje, že sa nepohybujeme v až tak neškodnom letnom dobrodružstve, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. O to sa postará jednak výborne mužný otec Tomáš Hanák, ktorý nikdy v ničom predtým a ani potom nebol taký dobrý ("Jeho nepoznám, ale ju áno a to mi stačí.“) a jednak občasné nenápadné, ale o to mrazivejšie detaily (všetci v kine sa bavili, ale keď akoby len tak mimochodom zaznel rok 1968, rozhostilo sa v sále hrobové ticho). Prvú hodinu sú to každopádne naozaj len detaily, ktoré sú prebíjané sympaticky roztatárenými spevácko-tanečnými výstupmi. Tie svojou úprimnosťou, nákazlivou radosťou zo života a originálnou vizuálnou stránkou berú dych. Renč pracuje s peknými, no slabými mladými hercami podobne, ako svojho času Verhoeven vo Vesmírnej pechote. Do toho výborné kostýmy, výprava zaspatej pohraničnej dediny topiacej sa v letnej páľave a starí machri v cameách (Bohdalová, Svěrák, Neměc, Štepka). A potom sa zrazu všetko blbnutie končí a prichádza strhujúci záver, ktorý v mojich očiach predbehol aj fenomenálne smutné Pelíšky. Renč nás šokuje silnými zábermi na stratenú platonickú lásku, žaláre trhajúce krásne vzťahy, vlaky spomalene odchádzajúce do diaľky za zvukov vypaľovačky o San Franciscu a pomýleným politickým systémom, kŕčovito sa zmietajúcim v narastajúcom strachu a neistote. Takisto ma bavila detektívna hra na bonzáka (vtedy ma fakt zaskočilo, že ním bola tá osoba, ktorá ním nakoniec bola, ale dáva to logiku: ľudská hlúposť sa nejeden raz skutočne ukrýva na miestach, na ktorých by ste ju čakali najmenej a nejeden raz ten, ktorý sa správa ako idiot, v skutočnosti žiadny idiot byť nemusí). Musím spomenúť aj asi tonu kultových hlášok ("Otvorte okno, cítiť tu alkohol."). Bravo. Kino Považan NMnV 2001 (12.01.2009)

Dobrá choreografie, někde mi sice nesedí některé písničky (které jsem ale neměla ráda ještě před filmem - Náhrobní kámen, Jezdím bez nehod), u některých písniček mi zase nevyhovuje styl coververzí (Stín katedrál), ale k jiným nemůžu mít výhrady (Pátá, Řekni, kde ty kytky jsou, ...). Příběh je víc než muzikálový (tzn. skoro žádný) a Jan Révai není moc dobrý herec. (04.05.2003)

Pokus o letní komedii s tragickým přesahem. Révai nic moc, holky dobrý, Norisová slaďoučká, jak jen to jde, nějaké ty písničky 60. let, i když podle mne do soundtracku vybrané poněkud nahodile. Přehrávající Hanák. No a pak zápletka, která dělá z diváků idioty. Ale jo, koukat se na to dá, jen ne opakovaně. (20.06.2013)