Black Panther: Wakanda nechť žije

„Svet ti vzal priveľa. Už nemôžeš byť dieťa.“ Toto ak niekoho nedojme, nemá srdce (alebo je rasista). Jednotka je jednou z najnudnejších marveloviek, aké som videl, takže do dvojky som sa pustil len z povinnosti. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa z nej vykľula prekvapivo dobrá jazda, ktorá miestami (ale naozaj len miestami) siaha po štvrtej hviezde?! Málokedy sa nečakane zosnulý herec dočká takej dôstojnej a rozumnej rozlúčky, ako Chadwick Boseman. Chýba mi. Veľmi mi chýba. Ako to už chodí, kým žil, ani som si neuvedomoval, ako ho mám rád. Ak máte voči jeho talentu dodnes pochyby, odporúčam 21 mostov, tam bol fakt kruto fantastický. Asi to bude znieť divne, no Black Panther 2 je veľmi pekný film o smrti (už to úvodné logo!). Je o tom, akú hlbokú ranu mŕtvi po sebe zanechajú a ako ju možno už nikdy nič nevyplní, hoci sa hovorí, že každý je nahraditeľný. Chadwickov sympatický, empatický a hlboko ľudský odkaz je tu dokonca taký silný, že úplne zo scenára vymazal odkaz na Tonyho Starka, ku ktorému zjavne zvádza nová postava menom Riri. Keď som v 90. rokoch ako malý v Záhadnom Spider-Manovi od Semic-Slovartu narazil na princa Namora, okamžite sa stal jednou z mojich najobľúbenejších postáv Marvelu, no nikdy by som nebol povedal, že sa ho raz dočkám sfilmovaného. A ak áno, že tak dobre. Predsa len, má krídelká na členkoch, nosí zelené plavky... chápeme sa. Avšak i vďaka sympatickému Tenochovi Huertovi je jednou z (viacerých) hviezd filmu. Zaujímavé je, že (ostatne ako aj v komiksoch) má ďaleko ku klaďasovi. To sa dá de facto povedať o celom scenári, ktorý sa nebojí špinavších, temnejších okamihov, počas ktorých sa kladné postavy správajú tak, ako by sa asi kladné komiksové postavy asi správať nemali a práve to je na tom osviežujúce a realistické. Jasné, niektoré časti sú „bradaté“ až to bolí. Iné sú ale naopak skvelé (veľmi pekná hra s tým, kto zdedí trón), za čo zrejme môžeme paradoxne poďakovať neustále prepisovanému scenáru. Plusom je aj hudba, kamera, atraktívna výprava a samozrejme herci, od dominantnej Angely Basset ako ženy, ktorá pochovala vlastného syna, až po prekvapivo výbornú Letitiu Wright. Akčných scén je málo a tých pár, čo tu je, síce oproti jednotke zaznamenalo v kvalite posun dopredu (hoc vrchol súčasnej akčnej scény to ozaj nie je), ale nečakané je, že ak aj nikto s nikým nebojuje a „iba“ sa rozpráva, je to lepšie. Čo by som skritizoval okrem scenára, ktorý je miestami nepredvídateľný, inokedy však naopak značne predvídateľný? Viacero divných okamihov (Namor požiada Wakandu, aby mu doviezli Riri a nakoniec si vlastne pre ňu dôjde sám, alebo mi niečo ušlo?), zbytočnú linku s Freemanom (nevyšetrovalo USA náhodou na začiatku masové úmrtie svojich ľudí?), rušivé záležitosti (neviem, či to bol zámer alebo nie, ale obyvatelia podmorskej ríše zo všetkého najviac vyzerajú ako normálni herci, ktorí sa pod vodou na dlhší čas snažia zadržať dych), nelogické blbosti (princezná vyraziaca na nebezpečnú misiu v spoločnosti JEDNEJ bodyguardky), slabý kasting ohľadom Riri a chyby v nezrozumiteľnosti ohľadom síl resp. v nekoherentnosti univerza. Ako môže byť za najmocnejší národ sveta považované niečo, kam sa nepozorovane prepašuje šesť modrých týpkov + jeden lietajúci chlapík a všetko to tam rozsekajú na maderu? Armáda nikde. Kráľovská garda zrazu prekvapivo tiež nikde. Proste nikde nikto. Len zopár žien a detí utekajúcimi pred záplavou, ktoré treba v poslednej chvíli a v spomalenom zábere zachrániť od valiacej sa prílivovej vlny. TOTO je neporaziteľná krajina planéty Zem?! Neuchýlili sa vari práve sem zvyšky Avengers v Nekonečnej vojne? Pôsobí divne (inak vcelku veľkolepé) finále, kde sa s trochou väčšej snahy dá zrátať, že armádu podmorskej ríše tvorí okolo 25 ľudí a wakandskú armádu cca 48 bojovníkov s oštepmi a palicami. (03.03.2023) (méně) (více)