Reklama

Reklama

Námět z černé kroniky doby secese: truhlář, prostitutka, bezelstná láska, zločinné milieu. O skutečnou událost, která se odehrála v Paříži na přelomu 19. a 20. století, se zajímali Jean Renoir, Julien Duvivier i Marc Allégret, ale nakonec ji uchopil Jacques Becker a přetvořil ji do jednoho z ikonických děl francouzské klasiky. (NFA)

(více)

Videa (2)

Trailer 2

Recenze (7)

Willy Kufalt 

všechny recenze uživatele

Raroh to dobře a hezky vystihl: Hříšní lidé města pařížského. :-) Ještě i ta hudba mi připomínala občas našeho Zdeňka Lišku. Moc pěkný kousek. Se zločiny a zejména vraždou se nám obvykle vybaví velice negativní konotace, o to víc je někdy téměř s podivem, jak tvůrci podobných retro krimi dokázaly k těmto tématům přistupovat se značnou dávkou poezie, romantiky, humoru a celkově odlehčeným nadhledem, který z toho dělá spíše oddechovou záležitost. Zlatá hříva je poválečný francouzský film v celé své kráse se spoustou výborných herců, mezi nimiž kraluje Simone Signoretová ještě v mladém věku plném půvabu, a Serge Reggiani coby sympatický hříšník - mladý dobyvatel podsvětí. Rozhodně spokojenost, avšak pátou hvězdičku si zatím ponechám v rezervě pro jiné případné skvosty této éry. 85% (# Season Challenge Tour 2020: 6. téma – herečka Simone Signoret) ()

classic 

všechny recenze uživatele

...Ako vlastne jeden sympatický tesár, nakoniec až kamsi na "psí tridsiatok" vyšiel, sa vskutku dozviete iba v tomto francúzskom [ARCI]diele, normálne ako vystrihnutom z klasickej epochy v podobe „Belle Époque,” kam bol v podstate najmä i tento pomerne dosť vrtkavý príbeh situovaný, znamenajúci pre ústrednú predstaviteľku, resp. prostitútku Máriu, alias "Zlatú prilbu" v podaní Simony Signoretovej, nielen akúsi zlatú vstupenku do najvyššej hereckej superligy v rámci svetovej kinematografie, ale zároveň sa tomuto autorovi podarilo naprosto fascinujúcim spôsobom zachytiť vtedajšiu dobu na plných 100%, za čo mu naozaj patrí hlboká poklona, keďže toto spracovanie sršalo neuveriteľnou kinematografickou eleganciou, na akú si teda i obzvlášť potrpím; jednoznačne najlepší titul zo strany Jacquesa Beckera! Kto naopak asi najviac exceloval, bol vyššie pomenovaný: "Aj majster tesár sa raz utne," ktorý si spočiatku svoju lát[s]ku, nastavil ozaj hodne privysoko, a ktorú už následne ani viac nedokázal preskočiť, tak extrémne vysoko rúbal, až povedzme, že dorúbal, ale nebudem ešte príliš predbiehať nasledujúce udalosti; veď to divák naostatok aspoň sám na vlastné oči posúdi, ako sa veci vlastne majú...  Mňa osobne to zasiahlo na absolútne maximum, čo sa pred mojim užasnutým zrakom po celý čas postupne a systematicky odohrávalo, ako by to bolo vystrihnuté z dobového katalógu na prelome storočí → toto stačí raz vidieť, ako o tom sto krát počuť a silný vizuálny zážitok a bohaté dojmy vám vystačia v spomienkach na celý život! • À propos, a toho "nešťastníka" predstavoval Serge Reggiani. ()

Reklama

Ony 

všechny recenze uživatele

Bohuslav Brouk se v jednom dopisu z australského exilu svěřuje, že ho zhlédnutí Casque d'or v tamější kulturní bídě přivedlo do extáze. A já myslím, že obstojí i v lepších dobách. Je to takové nadčasově sexy. ()

liquido26 

všechny recenze uživatele

3,5 Určitě hezky natočený film se zajímavým příběhem a silným koncem, ale pro mě to bylo zbytečně moc natahované a obzvlášť ty romantické pasáže mě dost nudily. ()

Galerie (49)

Zajímavosti (19)

  • V roce 1986 vydala francouzská vláda poštovní známku věnovanou stému výročí francouzské kinematografie s vyobrazením filmu. (classic)
  • Simone Signoret, na začiatku svojej milostnej aféry s Yvesom Montandom, bola s ním na nakrúcaní filmu Mzda strachu (1953), keď sa malo začať natáčanie tohto filmu. Keďže odmietla opustiť Montanda aj na niekoľko dní, rozhodla sa filmu vzdať. Ráno nato jej zavolal Jacques Becker a povedal jej, aby sa nebála, pretože Martine Carol je pripravená prevziať úlohu Marie. Hneď na druhý deň bola Signoret späť v štúdiu. (Bilkiz)
  • Film je založený na skutočnom príbehu prostitútky Amélie Elie (1878-1933), o ktorú bojovali dvaja muži: Manda a Leca. Medzi podobnosti medzi filmom a skutočnými skutočnosťami patria: meno dvoch mužov, obdobie, prostredie, základ príbehu. (Bilkiz)

Reklama

Reklama