Bod zlomu

Patrick Swayze ma nikdy nedokázal presvedčiť o svojich hereckých kvalitách a do teraz sa to nepodarlo ani Keanu Reevesovi. Oboch ich považujem za zbytočne, pre mňa dosť nepochopiteľbne, preceňovaných, nadhodnotených hercov. Aj keď viac krát učinkovali vo filmoch s bohatým rozpočtom, tak ani v nich nedokázali ukázať svoju charizmu. Keď sa v roku 1991 objavili v spoločnom akčnom titule "Bod zlomu", mal to byť zrejme poriadný trhák. U mňa to však moc nezabodovalo. Ich predvedené výkony ostali opäť výrazne pod priemerom. Celé sa mi to zdalo také akési fešácky teplošské. ** (07.09.2011)

Bod zlomu má oproti drtivé většině podobně ražených filmů jednu obrovskou výhodu. Drsné hlášky tvrdost tu hlavním hrdinům skutečně do puntíku věříme. A tak tlachy o neobyčejných tajích moře a o tom, že člověk může vládnout zákonu nevyznívají jako trapné žvásty z pubertální telenovely, nýbrž se stávají nezapomenutelnými a to specielně pokud jdou z úst Patricka Swayzeho. I akce jako taková je neskutečně drsná a syrová a snímek má strhující tempo. Není to o atraktivních ksichtech. Tento film je nekorektní, adrenalinová, dechberoucí jízda nabitá testosteronem až po uši. (17.02.2007)

Výborná perla žánru akčních filmů, na níž mě nalákali Nick Frost a Simon Pegg, když se o Bodu zlomu baví ve snímku Jednotka příliš rychlého nasazení. Patrick Swayze snad v žádném dalším filmu není tak cool a přehrávající Keanu Reeves mu zdatně sekunduje. Kathryn Bigelow si za tohle u mě udělala moc velké plus - opravdu skvělý filmový zážitek. (17.02.2011)

Osobitý thrillerový biják silno poznačený zeitgeistom 90's a hollywoodskym znovuvzkriesením - za každú cenu - senzačných produkcií. Tie sa priam dožadovali po eye-candy charakteroch prednášajúcich sladkasté fráze, kde tu i patetické rozpravy, išlo buď o (anti)hrdinov bojujúcich za spravedlnosť alebo ich revolutujúci protipól. Dvojica Keanu Reeves/Patrick Swayze do tohto vzorca sedí presne na mieru a ich kriminálne pletky na pozadí milostného laškovania majú onu divotvornú auru, ten správne excesívny náboj. Klišé, ktoré s ohľadom na danú dobu, na vtedy takmer neregulovateľný smer mainstreamového prúdu má u mňa pochopenie, je to klišé poľahčujúce, to na ktorom sa rád pobavím a poslušne sa nechám opájať extrovertnými hereckými výkonmi, adrenalínovou akciou a odvahou mrštne sa pohybovať po škále žánrových zákonitostí. Z dnešného pohľadu je potom zaujímavé sledovať, akým autorským vývojom za tie roky prešla Kathryn Bigelow, symbol obávaného nežného pohlavia, ktoré tie gule - na rozdiel od iných pseudo chlapáckych tvrďákov - naozaj má. Zatiaľ čo v "Point Break" sa k problematickým postavám a ustanovenému filmovému štýlu stavia idealisticky, pomáha im v dosahovaní vytýčených cieľov, tak v "Hurt Locker" sú jedinci samostatné individua, ktorým sa síce dostáva autorkinej empatie, ale jej prvú pomoc už nepotrebujú, sú tam vonku sami za seba a stávajú sa (aj za prispenia radikálnej reformy vyjadrovacích prostriedkov) platným nositeľom sebareflexívneho komentára. Túto mini evolúciu momentálne završuje režisérkin posledný počin "Zero Dark Thirty", ktorý predstavuje dokonale chladný, odosobnený a chirurgicky presný rez čo by jedno veľké, procedurálne peklo…tam kde neexistujú víťazi, úmorné focus on je nadovšetko a hlavný predstavitelia sú len ďalšou ihlou v kope sena. Veru zriedkavá metamorfóza. Avšak svedomitú prácu s napätím, ležérne obohacovanie všedných motívov o príbehy nevšedné a neoblomnú istotu v účinnom budovaní akčných sekvencií možno pozorovať už tu a preto sa domnievam, že K.B. síce ide s dobou, ale na bruckheimerovské pätolízačstvo z vysoka sere a ide si tvrdohlavo svoje. Schvaľujem. (14.11.2013)

Štartovač Reevesovej hviezdnej kariéry. Policajný thriller atraktívny prostredím surferov. Poriadne tempo naberie až v poslednej tretine, všetko pred ňou je o poznávaní postáv. Ich vzťahy su pekne rozohrané, hoci dnes už pôsobia klišovito. Posledná tretina ale prekvapí nepredvídateľnými zvratmi a jej padákové scény dotváraju k tým surferskym príjemnú poetiku slobodného životného štýlu (ktorý definuje postavy filmu). Záver dodáva kúsok hĺbky, ale je z neho cítiť, že bol vymyslený a dotáčaný dodatočne, pol roka po pôvodnom dokončení filmu. Čo sa v tomto opuse dnes ťažko rozdýchava je príšerná "akčná" Ishamova hudba (perkustický bezmotívový bordel). Človek si tu uvedomí, ako kompletne zmenil tvár hollywoodskej akčnej filmovej hudby Zimmer s jeho učencami. (27.08.2014)