Neznámá bitva

História nie je mojim koníčkom a tak som až do dneška netušil, že nejaký Ržev existuje a že dokonca vojnové operácie v jeho blízkosti mali veľký význam pri obrane Moskvy. Prvých osem minút filmu je šokujúcich. Myslím, že z technického hľadiska sú minimálne porovnateľné s úvodnou štvrťhodinou filmu Zachráňte vojaka Ryana. Vynikajúci úvod pokračuje realistickým obrazom vojnového života jednej roty. Z nepochopiteľného dôvodu film od druhej polovice skĺzol do klišé sovietskych vojnových filmov s filozofovaním vojakov, skarikovanou postavou podporučíka špeciálneho oddielu, náchylnosťou Nemcov k zásahom a podobným zbytočnostiam. Nebyť nich nemal by som problém dať filmu viac hviezdičiek. Takto to ostalo na pol cesty. Škoda. (03.08.2020)

Toto není jen další film o statečném boji sovětských vojáků ve druhé světové válce. Tentokrát je to trochu střelba do vlastních řad. Film je o jednom beznadějném boji o prázdnou ruskou vesnici a o destruktivním vlivu politruků na morálku mužstva. Poručíci NKVD tipovali, chytali a popravovali dezertéry i vojáky, kteří chtěli ustoupit z beznadějného boje. Působili ve vojsku škodu často větší než německý nepřítel. (02.08.2020)

No, Rusové šli evidentně do sebe, dříve útočily celé fronty, armády, sbory nebo alespoň divize, tentokrát nasadili pouhou rotu a udělali moc dobře. Kromě realisticky natočených bojových scén se otevírala i témata, která byla dříve tabu, a téměř dvouhodinová stopáž nepředstavovala žádnou překážku. Přemotivovaný politruk Rykov na mě sice působil jako karikatura, ale chápu to tak, že tady reprezentoval určitou sortu sovětských politických důstojníků (a nebylo jich málo), kterým to takto chtěli tvůrci spočítat. Líbilo se mi ale, jak pojali postavu politruka roty Žurkina, jeho rozpolcenost mezi stranou a lidskostí byla až lehce schizofrenická. Ve výsledku jsem byl až nečekaně spokojen. (25.11.2020)

Podľa poviedky sovietskeho spisovateľa Viačeslava Kondratieva „Vykúpenie krvou“ bol sfilmovaný tento výborný film. V skutočnosti z bitky o Ržev ide o malú jednodňovú epizódu v bitke o dedinku Ovsjannikovo. Bitka o Ržev nebola bitkou o mesto ale išlo o úlohu zničiť hlavné sily nemeckej skupiny armád Stred na rževsko-vjazemskom predmostí 150 km od Moskvy. Tu do Rževského výbežku sa musela nemecká armáda stiahnuť pred sovietskymi vojskami. Stalin 5.1.1942 vydal rozkaz , aby Ržev Kalinský a Západný front oslobodili za týždeň od nacistov. Rozkaz bol splnený 20.3. na ďalší rok 1943. Pobyt nemeckej armády pred bránami Moskvy predstavoval obrovské riziko. Len v priebehu roku 1942 sa odohrali štyri skutočné operácie aj zo strategickými cieľmi, zahnať nemeckú armádu čo najďalej od Moskvy. Mnohokrát nezmyselne vedené boje mali na oboch stranách neskutočne množstvo padlých, odhaduje sa na strane Červenej armády 776 889 stratených vojakov a na Nemeckej 400 tisíc. Napríklad tu padla celá 33. armáda generála Jefremova aj s jej veliteľom. Aj tu mi nedá sa upozorniť na strašnú cenu, ktorú museli zaplatiť všetky národy, ale predovšetkým ten ruský za to, že vyhnali nacistov zo všetkých štátov ktoré okupovali. Takže si myslím, že nie je na mieste znevažovanie spomienok na ruské obete. Teraz k filmu. Kondratiev podáva svoju autobiografiu z tejto bitky o Ovsjannikovo. Ide o drsný, nejednoznačný ale čestný obraz skutočnej udalosti. Film sa snaží neskresľovať príbeh podáva ho čo najčestnejšie a najpravdivejšie, ukazuje udalosti také, aké v skutočnosti boli. A v Červenej armáde boli skutočne velitelia, tí mali svojich politrukov a na nich ešte dozerali aj orgány NKVD. (11.09.2020)

Tony snehu, že sa v ňom aj najväčší dlháň zaborí až po krk a cez baranicu mu trčí len hlaveň pušky. Hneď viete že ste v Rusku. V tomto vojnovom filme je tých bojových scén menej, ale za to sú dosť realisticky stvárnené. Väčšinou však ide o dialógy medzi opitými vojakmi s načmudenými tvárami a z tých rozhovorov mi utkvel najmä tento výrok: „Mám sedemnásť. Pridal som si rok, aby som mohol narukovať. Všetci z našej triedy tak urobili. Báli sme sa, že vojna o rok skončí a my nebudeme môcť bojovať.“ Niekto to nazve hrdinstvom, pre mňa stupidita non plus ultra. Priemerný film, pri ktorom mi vadil ruský vodkový dych hovoriaci len o patriotizme (rovnako ako mi to vadí u Američanov), nuž a vyslovene som sa nudil. A to tam zomrelo vraj viac ako milión ľudí. (01.08.2020)