Gigant

James Dean "stokrát jinak", aneb pokaždé v rebelské roli. I tady ukazuje své herectví naplno a zastiňuje i jiné hvězdy filmu Elizabeth Taylor a Rocka Hudsona. Příběh je sice pořádně natažený do délky, nicméně se jej aspoň podařilo díky tomu pojmout v co největší šíři. Milovníci "pamětnických" filmů si asi při sledování budou libovat. (12.08.2002)

Výpravný western s Oscarem za režii a dalšími devíti oscarovými nominacemi - a pro mne velké zklamání, alespoň za poslední dvě třetiny filmu. Až příliš mi tahle přeceňovaná dobytkářská sága z Texasu připomínala americké seriály z milionářského prostředí. Až příliš rozmáchlé vyprávění osudů jedné v podstatě šedivě nudné rodiny. Až příliš mnoho klišé - dobytek či ropa, černý nebo bílý, s penězi či bez,... A kam se podělo dobrodružství, zápletka, hrdinství, věci tak typické pro každý pořádný western? Jistě - jsou zde (bohužel v mizerných maskách) Liz Taylorová, Rock Hudson a James Dean - ale jejich výkony mi tak nějak ke spokojenosti nestačily. Trailer: http://www.youtube.com/watch?v=kMG_ipol-MI (22.12.2013)

Veľkolepému, nákladnému, hereckými hviezdami zaplnenému a do seriálovej dĺžky natiahnutému filmu plnému klišé, amerického chlapáctva, patriotizmu a rasizmu som bol nútený pri opakovanom zhliadnutí jednu hviezdičku ubrať. Určite je to nadpriemerný film, ale keď si iba namátkou spomeniem na Veľkú zem, Pod kopytami stád, či Ako bol dobytý Západ, tak zasa nejaké zreteľahodné rozdiely medzi nimi nevidím. Páčilo sa mi, že dialógy rešpektovali úroveň rančerov a ropákov a dodávali tak príbehu punc vierohodnosti aspoň v tomto. (09.03.2013)

Ak by som mal vybrať pre dnešného mladého diváka niekoľko filmov, ktoré všetkými svojimi filmovými prostriedkami najlepšie charakterizujú knematografiu 50tych rokov, Gigant by bol určite v prvej päťke. Mohutná rodinná sága, ktorá výborne charakerizuje americkú spoločnosť. Rodina, vlastenectvo, tradícia armády, obrovské ranče, otázky osídlovania na úkor pôvodného obyvateľstva, ropa, americký podnikateľský sen a v neposlednom rade rasizmus. Ten je tu podávaný štýlom, ako keby bol už v dobe natáčania v Amerike minulosťou, pritom M.L.K. ešte dávno nepovedal to, čím spustil v tejto oblasti revolúciu. Tým je Gigant pre mňa najrevolučnejší. Odpovedá na otázku, čím si Elizabeth Taylor podmanila publikum a prečo mladí milovali Jamesa Deana. Gigant má postavy, pri ktorých budete zmätení so sympatiami a antipatiami voči nim, najmä v momentoch, pri ktorých musíte svoje dovtedajšie postoje prehodnocovať. Možno je to jediný film svojej doby, ktorý ukazuje neprikrášlene negatíva obrovského bohatstva, čiže dosiahnutia amerického sna a jeho dopadu na psychiku citlivého človeka v podobe alkoholizmu a samoty. Je to film podobný rovnako výbornému Sirkovmu Written in the wind z toho istého roku a určite z neho čerpal Anderson v There will be blood. Tie tri a štvť hodiny možno neutečú ako voda, ale určite ako rovnako tekutá, ale trochu hustejšia ropa. (13.02.2013)

Legendárny, americký tvorca-George Stevens je bezpochyby veľkým KLASIKOM-klasického Hollywoodu. Rešpektujem a uznávam ho ! No i napriek tomu, nie je v mojom rebríčku-najobľúbenejších režisérov (t.j. v prestížnej TOP DESIATKE), ale zase niektoré jeho snímky vynášam do nebies (Denník Anny Frankovej, Shane, či aj Miesto na výslní). _Filmový príspevok z roku 1956, s názvom OBOR, ktorý získal neuveriteľnú, rovnú desiatku nominácii na Oscara, kde premieňa iba DIRECTOR najväčšieho kalibru. (Napríklad-Najlepším filmom bola-Cesta okolo sveta za 80 dní, rež. Michaela Andersona). _Vezmite si jedno, že sledovanie 201 minút (viac ako troch hodín a dvadsiatky min.) dlhého filmu nie je naprosto nič, čo by bolo poväčšinou každému extra po chuti. Osobne si myslím, že čím dlhší je, tým sa automaticky stáva menej dostupným, zaujímavým, pretože divák sa už po určitom čase, strávenej pri obrazovke (i trebárs v kine), čítajúc neustále titulky, stáva unaveným, vrtí sa na pohovke o stošesť, že sa nevie už dočkať samotného konca kraja ?! Niekedy to platí, inokedy zase nie. Ale teraz si práve myslím, že áno... _ Z môjho pohľadu je to veľmi rozsiahle i rozťahané zároveň, že by sa patrilo, minimálne o tých 30 až 45 minút, skrátiť (dvaja strihači si aj tak nedali povedať), kedy by nebol film tak zbytočne natiahnutý. Môže sa to zdať trochu divné, ale film sám o sebe príliš nenudí, a pritom je dlhý, ako týždeň pred výplatou. Vďaka precíznej réžii, sa na to nedá ani pomyslieť. Je to film plný postáv, ktoré sa postupne vykryštalizujú v úplne inom svetle, ako sa spočiatku javí, alebo : „PENIAZE KAZIA CHARAKTER” , a tým som trafil klinček po hlavičke ! Trojica hercov: Taylor, Hudson a Dean sa v jednom kuse dopĺňajú, i keď by som povedal, že Jim má o moc menej hereckého priestoru, ako je zvyknutý. Až na záver sa dostávam k typickému klišé hollywoodskych kúzelníkov : STÁRNUTIE- jednotlivých postáv je naprosto nedostačujúce, alebo aký vekový rozdiel je medzi filmovou mamou Liz Taylor a jej filmovým synom Dennisom Hopperom ? Minimálny ! Toto všetko je pre mňa mínus+samotná, prepálená dĺžka, ktorú George trochu „prepískol” , a tak z pôvodne maximálneho hodnotenia, znižujem o 40%, smerom na DOBRÝ, priemerný, možno trošku nadpriemerný, aj tak nakoniec zaváži každého uhol pohľadu, ten môj je taký, aký má byť ! Obdivuhodne zachytil dekády jednej rodiny, ale ničím extra ma nezasiahol. Najradšej som mával sekvencie s Deanom, aj keď sa totálne, povahovo, postupne otočil o extrémnych 360˚ , ale nielen o tom je tento monumentálny snímok... Alebo, viac-menej, práve peniaze hýbu svetom... Klasika kinematografie, ale ako pre koho... ? (04.08.2019)