nascendi

V mladosti som si kládol za povinnosť dopozerať aj film, ktorý ma prakticky od začiatku nebavil, a to len preto, aby som mal morálne právo vysloviť kritiku na jeho adresu. Dnes už si viac vážim svoj čas, ako dodržiavanie nejakých vymyslených pravidiel. A tak som sledovanie Bozku pavúčej ženy asi po pol hodine prerušil a nehodlám v ňom pokračovať. Je to film pre inú cieľovú skupinu a jej príslušníci ho môžu sledovať aj opakovane.

Som rád, že existujú moje obľúbené tri hviezdičky. Sú vhodné aj pre filmy odporúčané dcérou, ktoré ma nenaštvú, iba sklamú. A tento druhý Havelkov film ma svojou nevyváženosťou, rozháranosťou a často až lajdáckosťou sklamal. Často som mal pocit, že som strihom prešiel do iného filmu, prípadne do iného žánru. Pravdepodobne existuje nejaké empirické pravidlo, že čím je menší a uzavretejší priestor, v ktorom sa film odohráva, tým musí byť scenár kvalitnejší. A nebol. Je to veľká škoda, pretože samotný námet by postačoval na film o pol hodiny kratší a niekoľko svetlých momentov si zaslúžilo nebyť takými osamelými.

Už v komentári k filmu Kino Raj som sa vyjadril, že mám rád filmy, ale k filmovým sálam a atmosfére v nich som nikdy žiaden vzťah nenadobudol. Takže málo chápem živelné zaujatie hrdinu filmu a jeho kamarátov k premietaniu filmov. Zaujala ma realita indického vidieka či malomesta, ku ktorej sa nedostávam často. Ale tri hviezdičky si film zaslúži.

S obavami som si púšťal film, o ktorom som niečo vedel iba z krátkeho obsahu. Moje obavy sa naplnili, pretože film o ktorého určení som nemal tušenia, ma svojou falošnosťou rozčuľoval aj keď nie až tak, aby som ho vypol pred koncom. Neviem, či má význam v odmietavej nálade niečo písať o Viggovi Mortensenovi a jeho Kelly Family.  Viem iba to, že nebudem mať problém vypudiť tento čudný film veľmi skoro z pamäti.

Ďalší z dielov Columbovskej série, ktorý som doteraz nevidel. A musím dodať, že som o nič neprišiel.  Pozorujem, že sa mi s každým dielom zosilňuje alergia na  Columbovské stereotypy.  V tomto diele mi už Columbo pripadal ako porovnateľný záporák s tým, ktorý ho hral. Ale keď som si predsavzal, že si pozriem komplet Columbovskú sériu, tak musím niečo aj pretrpieť.

S filmom som bol celkom spokojný. Mal pomalšie tempo, ktoré však neunavovalo, jednoduchý dej, ktorý však vyvolával zvedavosť, ako to bude pokračovať, mal výborne vybrané prostredie a k nemu pripravili kvalitný vizuál. Herečky boli neopozerané (aspoň pre mňa), minimalistické herectvo bolo prijateľné. Hudobný podmaz síce chýbal, ale záverečný Vivaldi to trochu zachránil. Celkovo to nebol žiaden zázrak, žiadna bomba, ale o príjemnom zážitku sa dá hovoriť bez preháňania.

Elvisova filmografia ma zaujala najmä pre množstvo dokumentárnych záberov, z ktorých som viaceré videl po prvý krát. Som rád, že som sa rozhodol nehodnotiť dokumentárne filmy, pretože pri nich filmová stránka diela ťahá oproti obsahovej za kratší koniec. Elvisa Presleyho považujem za najlepšieho speváka 20. storočia. Ale jeho život, obsesie, herecké výkony vo filmoch, gýčovitosť prostredia v ktorom žil a množstvo iných negatív vyvolalo moju rezervovanosť až nezáujem o jeho život a vlastne všetko s výnimkou hudby, ktorú spoluvytváral.  A mal veľké šťastie, že aj v dobe, keď sa obtlstnutý, upotený a navlečený v nevkusnom outfite valil javiskom znel jeho hlas stále výborne.

Nielen mizerná ponuka dobrých filmov ma donútila upraviť kritériá hodnotenia. Ide najmä o to, aby som hodnotil filmy podľa žánrov a nie podľa nejakých univerzálnych kritérií. Tento Stalloneho-Stathamov film môže poslúžiť ako príklad. Nepredstavuje žiaden scenáristický, filmársky ani herecký zázrak, neprináša prakticky nič také, čo by sme už predtým nevideli, ale na druhej strane je dobre pozerateľný a to tiež nie je málo.

Pozrieť si tento film opakovane je číre bláznovstvo. Už pri premiérovom sledovaní si väčšina divákov všimne mizerný scenár, režiséra, ktorý ho ničím nevylepšil, viacero amatérsky zahraných scén, neospravedlniteľnú hudbu a zlý pocit po skončení filmu. Vlastne som si chcel iba pre seba odôvodniť dve hviezdičky, ktoré nedávam príliš často. A na to som ani nepotreboval vidieť celý film.

Epizóda, ktorá ničím neprekvapila, našťastie ani nepobúrila a tak v pamäti ostáva iba naivný súboj vynikajúceho chemika Columba s menej erudovaným zubárom. Je dobré, ak snaha o originalitu naráža na prirodzené bariéry.