nascendi

Zaujímavý námet, dobre vytváraná atmosféra, vynaliezavá kamera a výborné herecké výkony (okrem očakávaného od Jeana Rocheforta aj neočakávaný od Johnnyho Hallydaya) zabezpečujú tomuto filmu, že nezapadne v šedi súčasnej francúzskej produkcie. Ale tiež, že ho nikto nebude považovať za prelomový film, ktorým sa začalo niečo nové.

Zaujímavý a zvláštny film. Zaujala ma výstavba deja, ako keď archeológ postupne odkrýva jednotlivé vrstvy, aj výkon Andrewa Garfielda (až na niektoré herecké zlozvyky, ktoré ma iritovali). Na druhej strane nemám vo všeobecnosti rád filmy so sympatickými zločincami, ktorým všetci držia palce, zabúdajúc na ich previnenie. A v tomto filme mi okrem toho prekážalo aj niekoľko nevierohodných scén. Na viac, ako na mierny nadpriemer však podľa mňa film nemá, aj keď som jeho údajne úžasný záver nevidel, pretože mi videorekordér posledné štyri minúty nenahral.

Ďalší z radu Felliniho filmov, u ktorých spomienka na jeho premietanie pred desiatkami rokov nekorešponduje so súčasným pohľadom. Možno ma vtedy strhla klubová atmosféra, možno to spôsobila mizerná konkurencia v kinách, neviem. Cesta ma nenudila, tvár Giuletty Masiny by sa uplatnila aj v nemom filme, Quinnov hrubián nemal chybu, krásny bol aj hudobný motív Nina Rottu. Tak čo mi vlastne prekážalo? Nemôžem dať viac ako tri hviezdičky filmu, ktorý síce má všetky atribúty kvalitného filmového diela, ak ma príbeh potulných komediantov v povojnovom Taliansku nezaujíma a na to, aby som pátral "čo tým chcel Fellini vyjadriť" nemám čas ani chuť.

Správna posádka je zaujímavý, výborne obsadený a nesmierne dlhý film. Chápem, že si našiel mnohých nadšených obdivovateľov. Zaoberá sa históriou pokorenia mystickej hranice rýchlosti zvuku i projektom Mercury, ktorý mal znížiť zaostávanie Američanov v dobýjaní kozmu. Príjemne ma prekvapilo obsadenie, v ktorom som podľa mena poznal iba Eda Harrisa, ale postupne som si spomenul na zaujímavé filmy, v ktorých som videl hrať jeho kolegov (Sama Sheparda, Scotta Glenna, Dennisa Quaida a Freda Warda). Dĺžka filmu, napriek kvalite nakrútenia, bola pre mňa problémom a dopozeral som ho asi na tri krát. Štyri hviezdičky by odo mňa dostal až po prestrihaní trimovacími nožničkami.

Možno nejaký filmový štatistik spočíta, koľko už bolo nakrútených filmov o bankových lúpežiach. Dosť z nich som aj videl. A najväčší problém, ktorý s nimi mám, je odlíšiť ich od seba. Avíza predchádzajúce uvedenie Spojenca sľubovali originálnu bankovú lúpež. O jej originalite sa dajú viesť spory. Spory sa ale nedajú viesť o závažných logických chybách v scenári. Plné potešenie z tohto pomaly ubiehajúceho filmu môže mať divák, ktorý sa iba pozerá a prijíma to, čo mu Spike Lee servíruje. Takto nejako som Spojenca prijímal pri premiérovom zhliadnutí. Repríza ho už stála jednu hviezdičku.

S Petrom Bogdanovichom sa mi v mysli spájajú nielen jeho filmy Maska a A čo ďalej, doktor?, ale najmä Posledné filmové predstavenie, ktoré má aj veľmi podobnú atmosféru ako Papierový mesiac. Zábavná road movie dvoch podvodníčkov, ktorí veľmi rýchlo zistia, že vo dvojici sa im darí lepšie, nie je nijakým prelomovým filmom. Je to však film, na ktorý sa dobre pozerá, ktorý nikoho neurazí a pri ktorom človek pookreje. A takých filmov nikdy nie je nadbytok.

Odkloním sa od všeobecne kladného prijatia tohto filmu a znížim pôvodné hodnotenie o jednu hviezdičku. Dôvodom je veľmi slabučký scenár, iba hudbou evokovaná atmosféra, ale hlavne obsadenie hlavnej úlohy Nicolasom Cageom. Ja tohto herca s jediným trpiteľským výrazom v tvári dosť zle znášam aj v dobrých filmoch. A v tomto, najmä v jeho druhej polovici, už jeho výkon zachádzal do sebaparodovania. Catherine Keener, ktorá je zaujímavým typom, nechtiac doplatila na otrasný dabing. Som v podstate rád, že už mám komentár k tomuto filmu a teda neexistuje ani jeden dôvod, aby som si ho pozrel ešte raz.

Nemám rád box. Dokonca sa zdráham, na rozdiel od napr. zápasenia, považovať ho za šport. Ani Martin Scorsese s jeho nechuťou k strihačským nožničkám nepatrí do mojej režisérskej siene slávy. Napriek tomu som bol na tento slávny film zvedavý. Obdivujem, čo všetko spravil pre jeho úspech Robert De Niro, je mi sympatické, že Scorseseho zobrazenie vzostupu a pádu Jakea LaMottu nepritiahne k boxu žiadnych nových fanúšikov. Ale tým vyčerpávam všetko, čím ma film zaujal. Zvyšok bol iba nechutným a chvíľami aj pomerne nudným príbehom, ktorý ma nemal čím zaujať a u ktorého som mal pocit, že to všetko som už videl v niekoľkých ďalších filmoch z boxerského prostredia.

Úžasný, autentický a hlboko dojímavý film, ku ktorému som nemal napísaný komentár. Samotná udalosť i idiotské konšpiračné teórie sú dostatočne známe a zdalo by sa, že táto štvrtina z udalostí spred desiatich rokov neposkytne dostatok materiálu na celovečerný hraný dokument. Ale zrekonštruovanie možného priebehu posledných minút v unesenom lietadle s využitím záznamov telefonických hovorov, riadenia leteckej prevádzky i ostatných, ktorí boli do situácie zapojení, spolu s tradične výbornou Greengrassovou réžiou i disciplinovanou kamerou vytvorili nezabudnuteľné dielo. Možno sa časť telefonátov bude zdať niekomu príliš patetických, snáď i iracionálnych. Ja týmto kritikom môžem iba priať, aby sa nikdy nedostali do podobnej situácie a nemuseli si overiť, že sedieť v kresle uneseného lietadla s veľmi nepriaznivou prognózou je výrazne iné, ako sedieť v kresle obývačky a mudrovať.

Keď som kedysi dávno videl túto televíznu inscenáciu, bol som ňou taký nadšený, že som si zadovážil aj jej literárnu predlohu od Jiřího Hubača. Dnes som ju videl opakovane a napriek tomu, že som sa na dostrel priblížil veku jej postáv (o tri roky ma čaká abiturientské stretnutie po 50 rokoch), už som popri všetkých jej nepopierateľných kladoch pocítil aj niekoľko falošných tónov a mne tak cudzie moralizovanie. Takže aj keď naďalej považujem Nezralé maliny za majstrovský kúsok, ktorý má pevné miesto v televíznej tvorbe a tiež medzi mojimi TV Topkami, znižujem hodnotenie na štyri hviezdičky. A niekoľko mesiacov pred vlastným abiturientským stretnutím idem s hodnotením ešte nižšie, na definitívne tri hviezdičky. Okrem spomenutých výhrad mi prekážal istý schematizmus (prítomný už v predlohe), poctivé odvedenie desiatku rodnej strane a tiež nepochopiteľný akcent na starobu a nevládnosť u väčšiny hercov. Ich predstavitelia síce mali v čase nakrúcania o 5 - 7 rokov viac, ako mávajú maturanti po 50 rokoch, ale nemuseli k výrazu pridávať ďalších päť rokov. To mi už spolu s deklamovaním moralistických múdrostí a s prispením hudby pripadlo dosť účelové a falošné.