nascendi

Rallye smrti je neuveriteľný film, ktorý má neuveriteľné hodnotenie a jedného diváka, ktorý sa vyznačuje neuveriteľnou trpezlivosťou a dokázal toto veľdielo počúvať (nepomýlil som sa, ja som ho naozaj počúval popri inej práci a iba sem tam som sa pozrel na obrazovku) až do konca. Tá jedna hviezdička je výraz vďačnosti za poznanie, že filmy P.W.S. Andersona nemám pozerať, aj keby mi hrozil trest.

V divadelnej tvorbe mám značné medzery a na tři holky som naďabil viacmenej náhodou. Minimalistická scéna, výborné herecké výkony a najmä úžasné texty nedovoľujú vnímavému divákovi uvedomiť si plynutie času. Takže celkovo veľká spokojnosť. Budem rád, keď nejakou ďalšou náhodou naďabím na divadelnú hru porovnateľných kvalít.

Camusovu predlohu mám takmer 60 rokov z doby, keď vyšla v českom preklade spoločne s románom Pád. Pamätal som si z tej doby iba, že ten, kto neplače na pohrebe svojej matky, riskuje odsúdenie. Filmové spracovanie Cudzinca slávnym režisérom, ktorý doň obsadil celú plejádu známych hercov mi prinieslo iba pripomenutie knižnej predlohy. Možno ani nie sú k dispozícii prostriedky na adekvátne pretlmočenie predlohy do filmovej reči. Rozhodne za ne nemôžem považovať zbytočný voice over, ktorý pri zobrazení lesknúcej sa dlažby túto skutočnosť oznamuje divákom, ktorí si toho možno nevšimli. Pravdou ostáva, že poznám Viscontiho filmy, ktoré sa mu vydarili viac, než Cudzinec.

My cudzokrajné filmy titulkujeme alebo dabujeme. Američania sú o čosi bohatší ako my, neradi čítajú titulky a k dabingu majú odmietavý prístup. Výsledkom je, že si časť filmov nakrútia po svojom. Iba výnimočne tak dosiahnu lepší výsledok, než poskytoval originál. Ani v tomto prípade sa to nepodarilo. Američania pridali nejaké menšiny, lebo to sa teraz nosí, a posunuli tým  remake o niečo nadol. Ale obsadili hlavnú postavu Tomom Hanksom, čí ten zosun vyrovnali na pôvodnú úroveň. Takže nemám dôvod meniť pôvodné tri hviezdičky na inú hodnotu.

Uvedomujem si, že ide o film slávneho režiséra i scenáristky, o významnom človeku, humanistovi, ktorý bez ohľadu na svoj osud venuje všetku svoju energiu ochrane a záchrane detí zo židovského sirotčinca. Rovnako si uvedomujem, že Pianista, Schindlerov zoznam a niekoľko ďalších filmov bolo nakrútených s väčším ohľadom na diváka, čo samozrejme nemusí znamenať, že boli pravdivejšie a filmársky kvalitnejšie. Ja som však už z filmov z druhej svetovej vojny unavený. Nachádzam v nich máločo nové, niečo, čo by som už v tej, či onej podobe predtým nevidel, prípadne o tom nečítal. Wajdov film si zapamätám najmä preto, že bol veľmi dobre filmársky zvládnutý a hlavná postava si za svoj humanizmus a neskutočnú ľudskosť zaslúži môj obdiv.

Pramálo ma zaujíma, čo chcú divákovi tvorcovia tohto filmu povedať, ani to, či sa im to podarilo. Ja tento typ filmov neznášam a v mojom veku považujem za veľký luxus stráviť dve hodiny , aby som v ich závere napísal to, čo mi bolo zrejmé už po prvej polhodine.

Semienko pochýb nepatrí medzi výnimočné časti columbovskej série. Z dôkaznej núdze pomôže Columbovi iba odhalenie dôležitej povahovej črty generála Holistera. Takže jediné prekvapenie mi prinieslo iba zistenie, že túto časť som nehodnotil ani nekomentoval.

42 rokov pred Deepwater Horizon bolo nakrútené Sklenené peklo. Aj keď nie je celkom korektné porovnávať oba katastrofické filmy, ten skôr nakrútený vyhráva na celej čiare. Tie novodobé monštrá nazývané plávajúce plošiny sú budované preto, aby sa nielen zo zeme, ale aj z morského dna vyťažila všetka dostupná ropa, aby si dôležití panáci mohli lietať za dôležitými stretnutiami, aby kdekto si mohol svoju riť vyvážať sám v dvojtonovom autiaku a aby takmer všetkým bolo úplne jedno za akých podmienok sa palivo dostáva do ich auta. A keďže ide o veľký kšeft naháňajú sa termíny, prehliadajú sa bezpečnostné pravidlá, čo pri takých komplikovaných výtvoroch, akým je plávajúca plošina, môže byť fatálne. Film nepovažujem za vydarený. Začiatok namiesto nenásilného vytvárania predstavy diváka, akým obrovským a komplikovaným dielom je plávajúca plošina, bol vyplnený nezáväzným tliachaním chlapákov od fachu. Samotná havária bola zmesou ničivých efektov, pričom málokedy bolo zrejmé kde a prečo sa to, či ono deje.  Od zničenia plávajúcej plošiny už uplynulo dosť rokov a nemyslím si, že by v hľadaní ložísk, ťažbe ropy, či racionálnej spotrebe produktov z nej vyrobenej došlo k nejakým povšimnutiahodným zmenám.

Aj keď ma môžu označiť za kultúrneho ignoranta, bez mučenia priznávam, že opery a muzikály neobľubujem. Aj keď West Side Story a Hair sú v desiatke mojich najobľúbenejších.  To však ani zďaleka nie je prípad Najväčšieho showmana. Možno by som bol zhovievavejší, ak by šlo o životopisný film o P.T. Barnumovi. Ale zvoliť formu muzikálu bolo dosť riskantné a pre mňa neakceptovateľné osobitne preto, že hudba k tomuto muzikálu ma ani v jednom prípade nezaujala. Počas filmu som mal väčšinu času pocit, že sledujem nejakú estrádu. Takže tri a ani kúsok navyše.

Po dlhšej dobe som mal zo sledovania pokojne plynúceho americko-kórejského filmu dobrý pocit. Je ho možné bez väčších problémov považovať za romantický film, a to sú filmy, s ktorými mám často problém, pretože som na ne náročnejší, ako na iné. Našťastie minulé životy mi v niečom pripomenuli Pred súmrakom a Pred polnocou, s ktorými som bol nadmieru spokojný. Aj v tomto filme sa vyskytli miesta, kde strácal rytmus, ale zachraňovala to žena na režisérskej stoličke, pričom nebolo viditeľné, že išlo o jej prvý film. Bolo rozumné, že vsadila na jednoduchosť a prirodzenosť, pretože v nich je nielen krása, ale vedú aj k úspechu.