nascendi

O Key Largu som nemal žiadne informácie a tak som film sledoval nezaťažený oceneniami a kritikami. Naopak o Bogartovi, Bacall a Robinsonovi viem toho dosť, takže som sa pohyboval medzi starými známymi. Nebudem mudrovať, či to bol alebo nebol film-noir. Pre mňa to bola filmová verzia divadelnej hry. A ako taká musí mať bezvadný scenár a herecké výkony. Myslím, že herecké výkony sa vydarili lepšie, ako scenár. Ale ani v ňom neboli závažné nedostatky, iba som mal pocit, že v niektorých pasážach bolo možné jeho drobnou úpravou dosiahnuť lepší efekt. Film je zaslúžene v tieni Pokladu na Sierra Madre, ale je možné ho pripočítať k úspešným filmom Johna Hustona.

Videl som niekoľko filmov z prostredia amerického Juhu. Aj tento k nim patrí a predsa sa od nich líši. Je veľmi pestrý. Pri troche pozornosti je v ňom možné nájsť množstvo znakov a motívov. Našťastie medzi nimi chýba ten neznesiteľný americký pátos to nabubrelé vlastenectvo a naopak vtedajší rasizmus je uveriteľný. Okrem pestrosti a vrstevnatého príbehu sú devízou herečky, okolo ktorých sa film točí. A tiež úžasná výprava, ktorá nezanedbala žiadne detaily, čo ocenil najmä kameraman. Aj keď sú štyri hviezdičky pomerne slabé, nie sú nezaslúžené.

Ritu Tushingham som videl pred pár desaťročiami v Richardsonovej Kvapke medu. Zálesák je o päť rokov mladší, ale výraz herečky sa nezmenil a môže ho používať ako puncovú značku. Zálesák je dobre nakrútený film. Najmä preto, že sa na nič nehrá a v takom prípade je divák ochotný odpustiť aj niekoľko logických nedostatkov. Lebo podstatné nie je to, či sa to mohlo takto nejako stať, ale ako zaujímavo a konfliktne prebiehalo zbližovanie dvojice. Napriek celkovej spokojnosti som skúpy dať štyri hviezdičky.

Známa predloha (ale nečítal som ju), zopár známych hercov, výborná výprava, dobre vybraný hlavný predstaviteľ a priemerný výsledok. Pod ten sa podpísala najmä prehnaná stopáž, zbytočné epizódy a dejové odbočky. Mohlo to byť lepšie. Určite si tento film nebudem pamätať ako výnimočné dielo, iba ako pokus, ktorý ostal niekde na polceste.

Netrúfam si tvrdiť, že existoval aj menej riskantný spôsob, ako vzdorovať požiaru, ktorý už odrezal únikovú cestu. Bez problémov budem tvrdiť, že práca profesionálnych hasičov špecializujúcich sa na lesné požiare je neskutočne náročná a nebezpečná. Preto film o skutočnej udalosti z roku 2013 mal všetky predpoklady byť vynikajúci. Bol by vynikajúci aj s tými chlapáckymi prejavmi a dialógmi, lebo takí asi americkí hasiči sú. Najväčšiu výhradu mám k proporciám. Je dobré venovať sa aj negatívnym dôsledkom rizikového zamestnania na rodinný život, ale nemalo by to trvať tri štvrtiny filmu. Iba málo divákov má presnejšiu predstavu o záludnostiach, ktoré sprevádzajú lesné požiare. Tam bola oblasť, ktorej sa mal režisér venovať.

Zaujímavý a nevšedný debut bračekov Coenových by mohol mať chvíľami vyššie tempo, lebo brilantný záver všetko nenahradil. Ale určite tento film ostane v mojej pamäti minimálne vďaka viacerým vydareným scénam. Tiež stretnutie s mladou Frances McDormand vytvorilo časový oblúk k Trom bilboardom za Ebbingom, ktoré som videl nedávno.

Veľké prekvapenie. Čakal som všeličo, ale to, čo som videl ma dostalo. Videl som už niekoľko filmov podobného razenia a tri hviezdičky dávam iba preto, že film bol nakrútený počas vojny, keď ešte zďaleka nebolo jasné, kto v nej zvíťazí. Inak by to boli maximálne dve hviezdičky za Carole Lombard. Aj keď som Ninočku ocenil rovnako, rozdiel v dojme hrá jednoznačne v jej prospech.

Freddie Mercury je môj rovesník a kapela Queen je jedinou, na obľube ktorej sa zhodnem aj s osobami o jednu až dve generácie mladšími. Je preto samozrejmé, že som mal primerane veľké očakávania a tie sa, ako je obvyklé, nemohli naplniť. Freddie Mercury bol fenomén, ku ktorému je možné priblížiť sa podobou, gestami, ale nie spevom. Okrem toho u týchto quasi životopisných filmov som enormne citlivý na to, čo si režisér vyberie na stvárnenie, ktoré udalosti bude predkladať divákovi ako zlomové. Nie vždy som sa s ním dokázal stotožniť a Rami Malek, resp. ten umelec, ktorý mu vytvoril tú otrasnú zubnú protézu, moje sklamanie dovŕšil.

Mám z tohto filmu taký nejaký vágny dojem. Viem s určitosťou, že sa dal nakrútiť lepšie, výraznejšie, ale súčasne neviem, čo konkrétne bolo treba na ňom zlepšiť. Pozrel som si ho so záujmom, pretože šach som hrával a Bobby Fischer fungoval najmä v šesťdesiatych rokoch, keď sa toho toľko v najrôznejších oblastiach odohralo. Film je o šachoch, ktoré sa hrali na pozadí inej, veľkej šachovej partie - súboja veľmocí v studenej vojne. V nej sa pravidlá menili za pochodu a podmienky hry boli náročnejšie, ako len dostať divákov ďalej od šachovnice alebo odstrániť vibrácie kresla. Stojí za zváženie, či si režisér vybral najcharakteristickejší úsek života Bobbyho, venoval mu takmer dve hodiny a potom celý zvyšok jeho života vybavil niekoľkými textovými správami pred titulkami. Ale na to má licenciu a ja nemám do toho čo kecať. Nakoniec film ma celkom zaujal, tak som spokojný.

Je pravdepodobné, že literárna predloha má k westernu tak blízko, ako tento film k paródii na western. Nejdem polemizovať s obdivnými komentármi, nejdem sa čudovať, prečo najvýznamnejší režisér filmových westernov nakrútil film, ktorý mal ostať medzi jeho neznámymi dielami. Nechovám obdiv k Johnovi Wayneovi, hudba sa mi nepáčila, správanie sa čudných figúrok som nepochopil, umiestnenie deja do Monument Valley považujem za Fordov zlozvyk a z toho, čo malo byť humorom na odľahčenie deja bola spravidla iba nevtipná trápnosť. Nemôžem si pomôcť, ale ešte aj mayovky vyznievajú lepšie ako tento nepodarok a porovnávači toho filmu s Leoneho spaghetti westernmi premeškali svoju príležitosť mlčať. Napriek tomu tri hviezdičky, lebo mi bolo iba ľúto bez toho, aby som sa naštval.