nascendi

V danej dobe a jej zodpovedajúcej programovej ponuke bol tento seriál niečím, na čo sme sa každý týždeň tešili. Dnes mi je už jasné, že každý seriál, ktorý má na začiatku nejaký nápad postupom času prestane baviť. U tohto je výhodou, že som ho odvtedy už nevidel a tak sa jeho hodnotenie odvíja od poriadne vyblednutých spomienok. Výhoda pominula, pretože ho na nejakom retro kanáli reprízovali. Nebolo treba veľa, aby som si uvedomil, že v hodnotení sa nesmie vyskytovať ospravedlnenie typu "ale veď na tú dobu". A hviezdička bola fuč.

Zaujímavý dokument potvrdzujúci neuveriteľnú rozmanitosť spôsobov života ľudí v dosiaľ nedotknutých končinách džungle. Veľmi pútavo nakrútené a na záver zabité informáciou, že nejakí blbí misionári objavujú neznáme kmene z vrtuľníkov nie preto, aby spoznávali ich život, ale aby im zakazovali ich doterajší spôsob života a z DVD im premietali život a zázraky nejakého neznámeho bieleho muža. Väčšina náboženstiev má charakter nákazy a prispieva k postupnej uniformite života na Zemi. A ľudská hlúposť je ich najsilnejším spojencom.

Hanu Hegerovú počúvam a vnímam od šesťdesiatych rokov, keď som si kúpil LP v anonymnom suprafoňáckom obale, ktorý skrýval songy ako Blázen a dítě, Obraz Dorianna Graye, Píseň o malíři, Madony na kolotoči a množstvo ďalších. A od tej doby bola so mnou a každý nový šansón bol pre mňa sviatkom. Dokonca som sa v roku 1979 dostal aj na jeden z jej koncertov. Hana Hegerová nie je umelkyňa, ktorá vyjde na javisko zaspieva, poďakuje sa za potlesk a odíde. Ona tie songy na javisku prežíva. A prežíva ich tak, ako nikto ďalší na našej a možno ani na európskej scéne nie. Nedá sa jej neveriť, nedá sa neprecítiť obsah šansónov spoločne s ňou. Takú mieru prežitia pripúšťam okrem nej aj u Annie Girardot. A ešte poznámka na záver. U filmov o Hane Hegerovej nehodnotím ich filmovú stránku, pretože sú pre mňa stretnutím s ňou a nie portrétom o nej.

Lino Ventura patrí k mojim obľúbeným, pretože je typologicky presný a jeho herectvo je uveriteľné tak, ako je uveriteľné herectvo jeho vzoru - Jeana Gabina. Som rád, že sa mi podarilo vidieť zaujímavý televízny film o jeho živote a diele. Mnoho epizód z jeho života som bez tohto filmu nepoznal a tak som ľutoval iba toho, že bol pomerne krátky. Videl som s ním 21 filmov, počnúc Výťahom na popravisko a verím, že bilancia ešte zďaleka nie je uzatvorená.

Od staršieho seriálu Okná vesmíru dokorán s Jiřím Grygarom som sa nedostal ku komplexnejšiemu spracovaniu vesmírnej problematiky. Netuším koľko a ktorých častí seriálu som celkom videl a nie je to ani podstatné. Podstatné je, že informácie sú podávané prijateľnou formou a aktéri ani nemusia predstierať svoje zaujatie vesmírom a poznaním. Takže jediné, čo mi trochu prekážalo bola neuveriteľnosť niektorých nepredstaviteľných dejov a objektov. Ale to nie je o seriáli, ale o mojej nedôvere k poznateľnosti vesmíru.

Videl som už niekoľko filmov o mládeži, ktorá sa nevie zbaviť démonov zo svojho doterajšieho života a o terapeutoch, ktorí nehľadiac na vlastný, často problémový život, sa im snažia všemožne pomôcť. Rozumovo to chápem, ale pre pochopene a empatiu mi chýba vlastná skúsenosť. Preto sledujem takéto filmy nezaujato a som rád keď skončia. Tento bol možno o niečo lepší, ale videl som ho s ruským dabingom, na ktorý niekto naklonoval české titulky. A to už bolo nad moje sily.

Zaujímavý film žánru, v ktorom nie som celkom doma. Myslím si však, že o kvalitnom filme sa dá hovoriť aj v prípade, že som všetko nepochopil, resp. nie som si istý, či moje chápanie je totožné so zámerom tvorcov. Verím však, že Richard Kelly mal v hlave zrovnané, čo a ako chce nakrútiť. Jeho zámer výdatne pomohli naplniť známi a slávni herci na čele s mladým Jakeom Gyllenhalom a tak nemám problém ohodnotiť tento film ako mimoriadne dielo.

Aj keď som s touto epizódou nebol spokojný, nedokážem dať dve hviezdičky, a to práve preto, že to, čo na Columbovi najviac neznášam je vlastne jeho ochranná značka. Pokiaľ je potlačená, plní svoju funkciu a nedráždi. Ale keď sa Columbo, dôstojník losangeleskej polície, správa ako oligofrenik, jeho baloňák je zmačkanejší, cigary smradľavejšie a roztržitosť častejšia, obvykle znervózniem a nedokážem sa sústrediť na postup vyšetrovania a záverečné odhalenie. Chápem tiež, že mal v čase nakrúcania vyše 70 rokov a za sebou desiatky epizód. To sa už ťažko mení zabehaný systém.

Športové filmy pozerám iba z povinnosti, netuším, či som vôbec videl nejaký indický film, ženské zápasenie považujem za omyl, pri filmoch dlhších ako dve hodiny znepokojene dvíham obočie a napriek tomu všetkému som dal tomuto sympatickému filmu štyri hviezdičky. Dobre sa naň pozeralo, zápasy boli kvalitne zahrané, bola v ňom nie jedna, ale hneď niekoľko nosných myšlienok a bol príspevkom k spochybneniu doterajšieho postavenia žien v Indii. To nie je málo. Inak som rád, že filmu nedal ani jeden komentátor menej ako tri hviezdičky.

No, nadšený som nebol. Peter Falk ako obvykle prehrával a keď si prikladal ruku k hlave, mal som intenzívny pocit, že ho bolí každá myšlienka, ktorá v jeho hlave skrsne. A škemranie kubánskej cigary bolo vyložene trápne. Ani rozuzlenie tentokrát nebolo prekvapujúce, skôr bolo výsledkom postupných krokov. Nové bolo iba vyvolanie konfliktu medzi spolupáchateľmi.