AlexUnited

Hlavná zápletka mohla byť dobrá, ale prevedenie je otrasné. Všetky postavy sú nesympatické a vyložene ma iritovali.

Musím priznať, že tento minimalistický melancholický snímok s pomalým tempom ma naozaj chytil. Ani nie tak kvôli deju, zápletke alebo krásnej prírode. Jednoznačne najlepším aspektom sú v tomto prípade totiž excelentné herecké výkony – ak by tu hrali nejakí béčkoví ochotníci, film by nezaujal. Niekdajší filmový heartbreaker Colin Farrell tu perfektne a presvedčivo zahral lúzera, s ktorým sa (okrem jeho sympatickej ségry, ktorej tiež občas liezol na nervy a miestneho nadržaného podivína – ešte väčšieho lúzra ako on sám... a ešte samičky oslíka) z ničoho nič zrazu nikto nechce kamarátiť (fňuk) a on je z toho úplne na dne. Najťažšie nesie, že ho zavrhol jeho obtlstlý kamarát, s ktorým sa spolu pravidelne ožierali a ktorý sa zo dňa na deň po opici rozhodol, že sa musí nejak zapísať do histórie a z nejakého záhadného dôvodu si zobral do hlavy, že práve hlavný hrdina predstavuje najväčšiu prekážku jeho účasti v učebniciach dejepisu. Do toho občasné trefne zakomponované smutné pohľady zvieratiek, jedna fakt výnimočne depresívna scéna a človek si môže ísť rovno hodiť mašľu. Nebyť rozporuplného záveru, uvažoval by som aj nad plným počtom.

Kvalitný mysteriózny thriller, ktorý rozhodne nenudí, neustále drží v napätí, ponúkajúci približne v polovici brutálny zvrat, ktorý divák nemá šancu odhaliť. Škoda len že isté pasáže mi pripadali trošku zbytočne pritiahnuté za vlasy.

Vcelku pozerateľná (vraj mystery) dráma (aj napriek tomu, že občas skôr pripomínala romantický film) a to najmä vďaka sympatickej herečke Daisy Edgar-Jones, pre ktorú to bola konečne vhodná rola čo jej sadla (pretože stvárňovať úlohu akejsi neukojenej sado-masochistky v preceňovanej minisérii Normal People sa podľa mňa nehodilo k jej milému a krehkému výzoru). Tuna som s ňou súcitil – je smutné ako príroda zariadila, že ženy podľahnú a pociťujú príťažlivosť voči namysleným bad boys, ktorí sa na ulici pred svojou partiou potom tvária, že dotyčnú ani nepoznajú. Ale ani ten kvázi dobrý týpek sa nezachoval na začiatku pekne.

Všetky tri súťažné kolá som tentokrát pozeral iba z archívu, takže pustil som si iba samotné vystúpenia (úvodné slová, rozhovory, vsuvky, priebeh oznamovania výsledkov hlasovania a pod. teda nehodnotím). V tomto ročníku sa mi páčilo viacej skladieb než zvyčajne (vypisovať ich tu nebudem), čo je ale zvláštne, kým v predchádzajúcich ročníkoch sa môj vkus viacmenej zhodoval s výberom aspoň hlasujúcich divákov, tentokrát do finále nepostúpilo niekoľko mojich favoritov (a to už v semifinálových kolách nedeformujú výsledky hlasovania tzv. odborné poroty) kým diváci podporili a posunuli do finále mnohé skladby o ktorých som si vravel „WTF, čo je to zač?“ Nuž asi som už za zenitom, prichádza nová generácia, nová doba (do ktorej sa nehodím) a môj vkus sa stáva okrajovým a definitívne mimo-mainstreamovým. Aj v Grand-Final mnohé z mojich favorizovaných pesničiek, ktoré doň našťastie prešli, tak skončili v spodnej časti rebríčka. V každom prípade som chcel udeliť štyri hviezdičky za viacmenej dobrú súhrnnú zostavu songov, celkový víťaz to ale opäť celé pokazil. Ak si ľudia v odborných porotách (to sú tí čo nám kážu čo si máme myslieť a čo sa nám má páčiť) myslia, že svojim počínaním podporia LGBT komunitu, tak sú na obrovskom omyle – dosiahnu pravý opak a iba viac nenávisti v spoločnosti. Svojim ovplyvnením výsledkov opäť zdehonestovali celú súťaž, keďže ľudia čo Eurovíziu nesledujú a v médiách si iba prečítajú kto vyhral a pustia si víťazné vystúpenie nejakého nebinárneho švajčiarskeho čudáka (ktorý/ktoré vyhral/o iba vďaka svojej extravagancii a zďaleka nie vďaka kvalite), tak iba skonštatujú že súťaž je odpad a stále väčšie a väčšie dno, o čom svedčia aj jednotlivé hanlivé a posmešné komentáre v diskusiách a na sociálnych sieťach. Ak by samozvaní odborníci na hudbu nefušovali do celkového bodovania a oficiálnym víťazom by sa stalo po zásluhe Chorvátsko (čiže spevák ktorého aj jednoznačne zvolil hlasujúci ľud) tak by vyhrala skladba o ktorej by každý racionálne uvažujúci hudobný fanúšik musel skonštatovať, že sa jedná naozaj o najlepšie vystúpenie tohto ročníka a velice kvalitný song a možno by tej Eurovízii tak dali nabudúce šancu aj tí, čo ju zatracujú.

To bol ale somár ten chalan. Taká krásna, milá, sympatická dievčina po ňom išla a on sa miesto toho radšej nechal namotať nejakým obstarožným chlapom - spisovateľským skrachovancom (a ešte aj fajčiarom :) na akési filozofické reči a následne si ako bonus nechal do gebule nasúkať zopár elektrošokov. Inak dobre spracované, uveriteľné herecké výkony a napriek dlhšej stopáži a obavám z toho, že tieto životopisné drámy nie sú mojim preferovaným žánrom, som sa ani chvíľu nenudil (aj keď podľa názvu by som skôr čakal, že to bude životopisné dielo o Lacovi Meliškovi :)

Spočiatku sa seriál snaží tváriť ako pomerne seriózna mysteriózna temná detektívka (aj keď už aj v začiatočných častiach badať množstvo nezrovnalostí v logike) nuž a postupom času a príchodom druhej a tretej série je dej čoraz viac bizarný a vyložene uletený až fantazmagorický ale mne to z nejakého dôvodu vôbec nevadilo. Pôjdem proti prúdu a čím ďalej tým ma bavil príbeh viac a viac. A viem aj prečo. Totiž mnohé postavy (aj keď sa mali tváriť asi ako kladné) sú tu vyložene nesympatické (i keď charakter viacerých je zámerne nejednoznačný) a napriek tomu že sa profilujú ako jedny z hlavných a kľúčových, majú tvorcovia u mňa veľké plus že nemali problém sa ich zbaviť a nechať odkrágľovať, častokrát nečakane a prekvapivo, takže po ich zmiznutí zo scény sa Fortitude stával pre mňa stále pozerateľnejším. Naproti tomu niektoré postavy ktoré sú sympatické ale sa javia len ako komparz a divák očakáva že ich účelom na scéne je iba čoskoro stať sa jednou z ďalších obetí, tak stále sa držia v hre a postupom času dostávajú väčší priestor. Hlavne tie dve policajtky boli veľmi cute a fandil som im. Takže naozaj mám rád nepredvídateľnosť deja a tuna človek fakt netuší čo sa kedy udeje a kto si to najbližšie odskáče. Do toho napínavá atmosféra, krásne severské prostredie, semtam drsné scény, iba škoda že okrem useknutých penisov mal tento seriál aj useknutý záver a už sa asi nikdy nedozvieme ako (by) to celé dopadlo.

Asi by sa dalo nájsť niekoľko logických zádrhelov a nezrovnalostí, ale v tomto prípade je vše odpuštěno a schválne nadhodnocujem. Totižto strašne dobre sa na tento seriál pozeralo, úprimne som sa tešil na každý nový diel. Škandinávsku produkciu mám rád a tuna bol hlavne plynulý dej a postavy sa celkovo správali tak akosi normálne, bez všelijakých zbytočných citových výlevov, bez toho aby ma niekto svojim správaním extrémne vytáčal – a takáto vzácnosť sa jednoducho musí oceniť.

Prvé dve časti sa nesú v štýle bežného seriálového rozjazdu zoznamovania sa s postavami a pozadím príbehu, od tretieho dielu je to už dychberúci, strhujúci a jasne 5-hviezdičkový nášup (epizódy 3 až 6), avšak posledné dve časti ma osobne vcelku sklamali a kvôli nim nemôžem ten plný počet udeliť. Objektívne sa kvalita a úroveň napätia na konci nijak nevytratili ale záverečné udalosti jednoducho nezapadali do môjho videnia sveta – myslím si totiž, že ľudia by nemali byť (za cenu obetovania sa iných) násilne zachraňovaní pred svojou vlastnou hlúposťou. Nelogické správanie niektorých osôb ma vyložene iritovalo a samozrejme ma nasrala aj smrť jednej z kľúčových postáv a najmä okolnosti, ktoré k nej viedli (kým na druhej strane sa konca dožili tí, ktorí si to z môjho pohľadu vôbec nezaslúžili).

Pre mňa teda docela desivý námet. Už aj v reálnom svete má človek občas akýsi nebadaný pocit akoby single ľudia boli menejcennou zložkou spoločnosti, v tejto dystopickej zápletke by som sa však stal okamžite lovnou zverou par excellence (ani tých 45 dní by som nemusel dostať). Spočiatku som samozrejme fandil vyvrheľom z lesa v pršiplášťoch, potom sa ukázalo, že aj oni sú v podstate rovnaké svine a majú tiež svoje debilné na hlavu postavené pravidlá. Myšlienka zaujímavá, spracovanie krásne bizarné, dal by som aj vyššie hodnotenie keby bol koniec napínavejší, akčnejší, strhujúci (vývoj si vyložene pýtal nejaký záverečný masaker) a nie taký čudný, mdlý a defacto neukončený.