Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Horor
  • Akční
  • Komedie
  • Thriller

Recenze (290)

plakát

The Twin (2022) 

Komentár obsahuje náznak SPOILERU ! Slabota. Nepokladám sám seba za príliš bystrého a vnímavého diváka, ale záverečnú pointu som tentokrát okamžite odhadol a to nie je dobré. Prvotná myšlienka ma podvedome napadla už niekedy v 6. minúte (že jedna scéna, konkrétne vystupovanie z auta pôsobí akosi čudne a niečo mi na nej nesedí) a ešte počas prvých 20 minút sa moja domnienka definitívne potvrdila (pri zahrabávaní krabičky už mi bolo všetko jasné). Takže tým pádom celý zvyšný čas viacmenej nuda a záver pre mňa nebol žiadnym šokujúcim twistom ale iba potvrdil nevyhnutné. Veľmi amatérske a celý čas priehľadné.

plakát

Slunovrat (2019) 

Mohol z toho byť dobrý horor vďaka námetu o vyšinutej komunite a zaujímavo zvolenej lokalite (taktiež ma prilákalo označenie "horor odohrávajúci sa za denného svetla" keďže sa príliš nezvyknem vyžívať v hororoch, ktorých kľúčový dej prebieha pri trepotajúcej sa kamere niekde v tme, kde vlastne nič poriadne nie je vidieť). Bol som teda plný očakávania. Potenciál však zostal trestuhodne nevyužitý a ja som sa najmä nudil. Za istých okolností mi nezvykne vadiť samotná dĺžka filmu ani fakt, že sa tam dlho predlho nič nedeje, pokiaľ sa darí správne budovanie napätia (keď je vo vzduchu cítiť, že postupne sa k niečomu zlovestnému schyľuje). Tuna sa (s výnimkou úvodu) prvú hodinu nedeje nič, potom sa niečo čudné udeje (logiku správania postáv teraz odsuňme bokom – o tom by sa tiež dalo polemizovať), potom zas nič (iba tanečky, všelijaké divné rituály), ku koncu jedna vcelku vtipná (docela vydarená) pasáž a pokiaľ divák čaká nejaké záverečné nervydrásajúce inferno, tak sa ho (asi) nedočká (resp. ja by som si ho predstavoval inak). Vrátim sa ale k samotnému budovaniu napätia (to je niečo, čo si na hororoch cením najviac a toto malo byť pravdepodobne hlavnou silnou stránkou tohto filmu). Nuž takto sa to ale nerobí. Pri tak dlhej stopáži by som ja napríklad prijal, keby v cca prvej hodinke namiesto zbytočne naťahovaného zoznamovania sa s debilnou komunitou, bola dôkladnejšie vykreslená napr. cesta z letiska po krásnej škandinávskej krajine až na miesto určenia, proste nejaká zaujímavá vedľajšia dejová línia. Partia sa mohla zastaviť trebárs na nejakej divokej párty v Stockholme (ako si to pôvodne želal jeden týpek), mohli pribrať povedzme spolucestujúcich (nejaké nové zaujímavé postavy do deja - „mäso na porážku“). Ale nie že pristanú na letisku, ktosi povie že ich čaká štvorhodinová cesta autom (tá začína sľubne s drtivým hudobným podmazom tak trochu pripomínajúcim môj obľúbený horor The Shining) ale odrazu z ničoho nič bum, strih a zrazu už sú tam, na severe krajiny, rovno v komunite na akejsi lúke a nastáva dlhokánska nuda kým sa čosi udeje (edit : ok, v director´s cut je pridaných zopár kratučkých scénok z cesty ale aj to slabota). Odhliadnuc od toho, že mi nič nehovoria nejaké vymyslené zvyky, tradície, slovné formulky a rituály (ktorým sa tu dával enormný priestor) ma najviac sklamalo práve to odfláknuté budovanie napätia. A postavy boli taktiež nesympatické, nebolo komu fandiť.

plakát

Černý telefon (2021) 

Originálny nápad, výborné spracovanie, napínavé od začiatku až do konca... k tomu ako čerešnička na torte aj najlepšia pesnička od skupiny Sweet : Fox On The Run.

plakát

Asi to ukončím (2020) odpad!

Nezvyknem sa fixovať na hereckých predstaviteľov, ale v tomto prípade jediným lákadlom, kvôli ktorému som si film pustil bola prítomnosť mojej vcelku obľúbenej a sympatickej herečky Jessie Buckley (Taboo, Černobyl). Pri zbežnom prezretí komentárov som nemal vysoké očakávania, počítal som s tým, že asi to nebude príliš na môj vkus, taktiež ma desila aj premrštená dĺžka filmu (pokladám sa za hrdinu, že som to celé poctivo dopozeral). Avšak trailer nevyzeral zle (teraz už viem že rafinovane klamal), aj prostredie sa javilo ako celkom pekné. No nič. Film je samozrejme hotová katastrofa, nehorázna nuda, nula bodov. Iba sa tam drísta o ničom, furt filozofujú nad somarinami, nič sa nedeje a hlavný „heartbreaker“ pôsobí ako z castingu na reality show Farmár hľadá ženu. Hororovému fanúšikovi je semtam servírovaná falošná nádej, že TERAZ je ten moment kedy sa to už konečne zvrtne v slasher a spoza rohu vybehne psychopat s motorovou pílou, ale nič také sa žiaľ nestane. Najzbytočnejšie strávené vyše dve hodiny. Tak ma to nasralo, že Jessie Buckley vyhadzujem zo zoznamu obľúbených herečiek (keby si aspoň v jednom momente nezapálila tú cigaretu, možno by ostala). Hodnoteniu odpad sa zvyknem vyhýbať, nedávam ho často, iba vtedy ak mám na to vážny dôvod a teraz ho naozaj mám. Sledovanie tohto filmu bolo utrpenie a žiadna sofistikovaná pointa na mojom názore nič nezmení.

plakát

Úniková hra: Turnaj šampiónů (2021) 

Bavil som sa výborne, logiku v tomto prípade neriešim, hlavne že dej odsýpal jedna radosť, akurát nechápem ako môžu existovať dve dejovo navzájom nekompatibilné verzie (obe sú dobré, ale prípadné ďalšie pokračovanie sa bude odvíjať od ktorej z nich?)

plakát

Černý krab (2022) 

Príbeh bol vcelku napínavý, nenudil som sa + zaujímavé prostredie/lokalita, spočiatku som oceňoval aj tajuplné pozadie konfliktu, ale očakával som vysvetlenie, takže nakoniec ma naštvalo že som sa nedozvedel kto vlastne bojuje proti komu a prečo, dôvod, príčiny, atď. Aspoň že sme sa dozvedeli čo bolo obsahom čiernej krabičky, lebo aj toho som sa obával že ostane v rovine „divák, domysli si“. Záver žiaľ vyložene nelogický, stupídny a nereálny. Taký sled udalostí by sa na serióznej vojenskej základni s nejakým stupňom zabezpečenia jednoducho nemohol odohrať.

plakát

Musarañas (2014) 

To bol ale skvelý horor. Bez nadprirodzených prvkov, bez ľakačiek, odohrávajúci sa takmer stále na jednom mieste, v jednom byte. Ja nepotrebujem ku šťastiu vysokorozpočtové blockbustery s veľkolepými efektami alebo akčnými scénami. Takýto minimalizmus s bravúrnymi hereckými výkonmi a perfektne stvárnenými a uveriteľnými postavami si cením oveľa viac. Ani chvíľku som sa nenudil, dychberúci príbeh s výbornou zápletkou. A jasný dôkaz, že aj so záporákmi/záporáčkami sa dá sympatizovať.

plakát

Mechanický pomeranč (1971) 

Miestami príliš zdĺhavé, spočiatku aj dosť nudné, niektoré scény zbytočne naťahované, bizarne poňaté spracovanie príbehu, postavy nesympatické (odmietam čo i len náznakom sympatizovať s násilníckym, primitívnym a úchylným buranom), čudné dialógy, záver nahovno. Posolstvo, nech už je akokoľvek prevratné, ma v tomto prípade nezaujíma. Ja chcem hlavne plynule odsýpajúci a pútavý dej – chvíľami som sa ho síce dočkal, väčšinou však nie. Napriek množstvu výhrad to ale celé pôsobí v kontexte roku vzniku akosi podivne nadčasovo (hlavne po vizuálnej stránke – prostredie, architektúra, neviem to ani vysvetliť). Práve preto udeľujem vcelku zhovievavé hodnotenie. Keby bol tento tzv. „skvost“ natočený povedzme o desať, pätnásť rokov neskôr, posudzoval by som ho prísnejšie.

plakát

Výchozí bod (2014) 

Romantické sci-fi je kombinácia žánrov od ktorej takmer nikdy neočakávam veľa dobrého, automaticky predpokladám, že do môjho vkusu sa takéto filmy jednoducho nehodia. Preto som rád, že tento film zbúral moje predsudky a môžem konštatovať, že toto sa fakt podarilo. Ono zas tam nebolo až toľko tej presladenej romantiky a sci-fi v podstate zostalo (pri istom uhle pohľadu) v ako-tak realistickej rovine. Príbeh s veľmi zaujímavou zápletkou by sa teda mohol teoreticky aj reálne odohrať. Postavy úplne v pohode (fandil som praktikantke :) ), dej pomerne nepredvídateľný (za predpokladu že človek vôbec vopred neprečíta jeho popis) -  jednu udalosť som nečakal vôbec a druhú som potom odhadol zle (resp. nastala inokedy než som ju očakával). Záver veľmi dobrý a aj keď sa snaží niekam nasmerovať pointu, stále môže ostať v rovine nie až tak celkom jednoznačný a môžu ho prijať aj tvrdí skeptici a realisti. A až počas písania komentáru som zistil, že existuje ešte jedna dodatočná potitulková (wow) scéna (ktorú som pôvodne ani nemohol vidieť, keďže niektoré TV stanice majú zvyk záverečné titulky vôbec nepustiť a šupnúť hneď reklamu) a mám teraz nutkanie zdvihnúť hodnotenie na plný počet, ale zatiaľ nechám tak ako je. Veľmi silné 4*.

plakát

Nevina (2021) (seriál) 

Akože k úplnej dokonalosti tento seriál možno nesiaha, tú dosahujú iba jeho úvodné fenomenálne 2-3 časti opradené záhadnosťou príbehu so zásadnou otázkou „O čo tam dokelu ide a čo sa z toho nakoniec vykľuje?“. Paradoxne diely venované postupnému rozmotávaniu spletitého príbehu boli pre mňa o čosi menej napínavé a možno na pohľad až príliš prekombinované (plus som nedokázal akceptovať jedno čudné vrcholne nepravdepodobné (ne)konanie a motiváciu jednej z postáv v jednom konkrétnom momente, keď nepochopiteľne nevyužila príležitosť na vykonanie pomsty za incident z minulosti). Ale čo je podstatné že v závere všetko úplne do seba nakoniec perfektne zapadne a poskytne sa na celé dovtedajšie dianie nový pohľad a práve vďaka tomuto vynikajúcemu scenáru bez logických príbehových dier a tomu, že s divákom nikto z tvorcov nevybabral nejakým nelogickým chaotickým vyústením príbehu udeľujem (aj keď s miernymi výčitkami svedomia) plný počet. V poslednej dobe v oblasti kinematografie jednoducho Španielsko boduje