AlexUnited

Myslím si, že tomuto seriálu (minimálne v mojich očiach) uškodila obrovská reklama a odvážne tvrdenia, že pôjde o jeden z najlepších seriálov všetkých čias. Človek má potom asi príliš vysoké a prehnané očakávania. Uviesť to s pokorou a bez zbytočnej masívnej propagandy, možno by som bol príjemne prekvapený. Začiatok výborný, avšak postupom času sa vydarené diely a niektoré scény v nich striedali s nezáživnými a rozťahanými. Atmosféru a profesionalitu natáčania uprieť však nemožno. Zatiaľ hodnotím ako čistý priemer, uvidím čo prinesie ďalšia séria. Keďže som o hernú predlohu ani len náznakom nikdy nezavadil, netuším ako sa dej bude ďalej vyvíjať.

Ročník, v ktorom konečne aspoň v semifinálových kolách zrušili nezmyselné hlasovanie tzv. odborných porôt a o postupe tak rozhodovali čisto len divácke hlasy. Vďaka tomu sa do Grand Final kvalifikovali všetci moji najväčší favoriti a tým pádom sa tentokrát vygenerovala veľmi kvalitná finálová zostava. Vo finále sa žiaľ body už opäť delili 50/50 a ten rozpor vo vkuse sme mohli jasne vidieť. Hlas ľudu vie najlepšie, čo je dobré a nie nejakí samozvaní odborníci na hudbu. Popri zopár nevyhnutných bizarnostiach sa v tomto roku našlo mnoho kvalitných vystúpení a dobrých songov, mal som medzi nimi viacero obľúbených (nebudem ich všetky menovať) avšak spomeniem iba, že moja úplne najväčšia favoritka už od samého začiatku súťaže bola krásna a sympatická (asi som sa do nej zamiloval) nórska speváčka Alessandra s piesňou Queen Of Kings

Táto časť o kúsok vyčnieva a je tak asi najlepšia avšak celá trilógia je moja srdcovka a všetky tri diely sú skvelé, kultové, nesmrteľné (plné nezabudnuteľných scén a hlášok). Zbožňujem ich a aj keď celý dej poznám naspamäť, vždy ma bude baviť kedykoľvek túto klasiku dookola sledovať. Takýto typ „dedinsko-buranského“ humoru je presne na môj vkus.

Na prvýkrát sa mi zdalo, že film pôsobí až príliš akoby profesorsky a moralisticky, po druhom pozretí však túto výhradu ignorujem a zvyšujem hodnotenie – toto je bezpochyby vysoko kvalitné dielo. I keď to neviem úplne fundovane posúdiť, keďže som v tej dobe a na danej (slobodnej) strane železnej opony nežil, oceňujem predovšetkým pravdepodobné realistické podanie. Celkové prostredie príbehu bolo podľa mňa skvele zobrazené – spoločenská lúza a underground zmiešaný s bežnou populáciou, ulice a stanica, kde sa obyčajní slušní občania dopravovali do práce a z práce a medzi nimi kade-tade postávali, povaľovali sa a flákali sa feťáci, toxikomani, trosky, prostitúti, ... Tie všelijaké zdrogované ksichty boli jednoducho top vykreslené a stvárnené (vraj dokonca niektorí z nich boli reálni závisláci – tak sa ani nečudujem). Po dôkladnejšom zvážení a vezmúc do úvahy aj kontext roku vzniku teda konštatujem, že som videl jeden z tých najpôsobivejších a pre mňa asi aj najsugestívnejších filmov o drogách (totiž pre človeka čo má panickú hrôzu z nákazlivých chorôb vidieť ako si niekto umýva cudzím narkomanom použitú striekačku v spláchnutej vode z verejného zasvineného hajzla – to bol dosť drsný pohľad). Takže kam sa hrabú všelijaký Trainspotting, Requiem za sen alebo Eufória. Akurát neviem oceniť toľko ospevovaný soundtrack, keďže hudba Davida Bowieho nikdy nepatrila medzi moje zvlášť obľúbené.

Hlavne netreba brať tento slasher vážne. Je samozrejme celý tak nejak uletený (počínajúc bizarnou zápletkou) ALE! Má svoju špecifickú atmosféru a pri jednej scéne (kde nezávisle od seba ale časovo súčasne vytekali rôzne druhy telesných tekutín) som sa váľal od smiechu. Škoda len že postavu, ktorej som fandil, vrah ako svoju poslednú obeť zlikvidoval pár minút tesne pred koncom :(

Sympatický minimalistický hororový počin s dostatočnou mierou strašidelnosti (ľakačiek nie veľa ale docela účinné), so zaujímavým pútavým spôsobom podávania príbehu (prelínanie minulosti a prítomnosti) a s mojou vcelku obľúbenou herečkou v hlavnej úlohe.

Nemôžem si pomôcť, ale ja tieto fantasy príbehy o akomsi spasiteľovi (či mesiášovi) a o súperiacich rodoch či frakciách o nejakú nadvládu fakt nemusím. Už originál z roku 1984 bol dosť veľký prúser, čakal som (i na základe značne vyššieho hodnotenia) že v tomto prípade bude príbeh nejak vylepšený, napínavejší, ale nič také sa nekonalo. Darmo tu bude niekto písať o audio-vizuálnych orgiách - bez dobrého príbehu, zápletky, zaujímavých postáv a napätia sú mi tieto aspekty nanič. Nudil som sa takmer celý čas a iba čakal kedy bude koniec a vôbec ma nezaujíma čo bude v druhom dieli.

To bol ale podivný film. Na svoju dobu istotne inovatívny, originálny a netradičný, ku koncu už však tak zbytočne prekombinovaný, že som si úprimne želal aby hlavnej hrdinke (ktorá už evidentne nevedela čo so sebou) toho borca (čo síce nebol asi žiadne životné terno, lebo pôsobil ako nejaký skrachovanec – keď sa prvýkrát objavil na obrazovke vyberajúc čosi spod automatu, myslel som si, že je to voľajaký bezdomovec) prebrala nejaká náhodná okoloidúca šťabajzna a zlízala tak smotanu. Pri takomto závere by som tu teraz asi písal samé ovácie, lenže na také rozuzlenie žiaľ žiadny tvorca romantickej komédie nenaberie odvahu. Samozrejme nereálna rozprávka, ktorá opäť trpí neduhom viacerých romantických filmov, ktoré sa snažia nahovoriť diváckemu publiku, že aj na osamelú, nesmelú, plachú, podivínsku, sivú myšku čaká niekde šťastie. V poriadku, ja netvrdím, že nie, ale prečo tvorcovia, ktorí chcú vytvoriť takýto profil hlavnej hrdinky opäť obsadia do hlavnej úlohy herečku-krásavicu, okolo ktorej by sa v skutočnom svete, len čo by vyšla na ulicu, točilo nespočet nápadníkov a nadržancov a mohla by si spomedzi chlapov vyberať lusknutím prsta. Mohli obsadiť nejakú skutočnú zakomplexovanú šeredu a potom by to bolo uveriteľnejšie, lenže to už by nebolo tak divácky atraktívne a cute, že? Svoje výhrady teda mám, ale hodnotím zhovievavo pretože aj keď nie som cieľovka tohto žánru tak z nejakého záhadného dôvodu som sa pri sledovaní vôbec nenudil a na jedno zhliadnutie pri kompletnom vypnutí mozgu vcelku fajn oddychovka.

Ak bolo zámerom vytvoriť dokonalú ilúziu toho, že horor sa nielen odohrával, ale akoby bol aj natočený v 70.-tych rokoch, tak sa to podarilo na jedničku - kamera, prostredie, oblečenie, celková atmosféra i zvuková stránka (čo sa týka soundtracku, potešila ma najmä prítomnosť výbornej chytľavej skladby od Blue Oyster Cult : Don't Fear The Reaper – a to zrovna v kľúčovom momente kedy sa film zvrtol z budovania napätia do akcie a divák sa dočkal prvej obete).

Ten režisér Oriol Paulo je iný frajer. Ďalší jeho skvelý počin, opäť prepracovaný zamotaný scenár plný zvratov (niektoré prekvapili, niektoré sa dali vytušiť) a zas musím dať plný počet. Dve a pol hodiny stopáže ubehli ako voda a ja som bol po celý čas prikovaný k obrazovke so zatajeným dychom. K tomu fajnovo zobrazené prostredie blázninca s rozmanito podivným osadenstvom. A zástupkyňa riaditeľa veľká sympaťáčka – dosť som sa o ňu bál aby ju náhodou neodkrágľovali (teraz vlastne zisťujem že herečka ma zaujala už pred časom v špičkovom španielskom seriáli Vlasť).