Rozjimatel

"Daddy? I'm drunk as a skunk."     Tak tu som takmer dopadol ako publikum na predpremiére, ktoré začalo počas premietania hromadne odchádzať (viď zaujímavosti). Tiež som čakal niečo úplne iné, nejakú tú romantiku (označovať tento film romantickým je dosť zavádzajúce, napr. na IMDb taký žáner uvedený nie je) a vzhľadom na účasť režiséra Blakea Edwardsa a herca Jacka Lemmona tiež niečo komediálne ladené. Namiesto toho však, ako postupom času zisťujem, sledujem dosť ťažkú drámu venovanú alkoholizmu, ktorá ma navyše ani veľmi nebaví. Presnejšie napísané, nebaví ma zhruba prvá polovica, s akýmsi podivným, nevierohodným ľúbostným príbehom (ona, povýšenecká fiflena Kirsten, ním očividne pohŕda, no odrazu sa mu z ničoho nič hodí do náručia) a akýmsi zmäteným rozprávaním s neprirodzenými skokmi v čase. Ešte k tomu sa hlavný hrdina Joe dosť často správa ako idiot a má aj čudné, mne nesympatické zamestnanie. Proste tu nie je takmer nič, čo by ma dokázalo zaujať. Našťastie ale druhá polovica prináša výrazné zlepšenie - obrat nastáva v momente Joeovho precitnutia po tom, ako zazrel svoj odraz v okne. Odvtedy už nasleduje výborne fungujúca dráma s presvedčivo desivým zobrazením démona alkoholu (len keby bol s rovnakou naliehavosťou hanený aj démon tabak, namiesto jeho neustáleho velebenia, čo býval dosť odporný neduh Hollywoodu) a s veľmi trefnými postrehmi o pravej povahe alkoholizmu. Jack Lemmon (Joe Clay) je v role alkoholika skvelý (jeho dosť neobvykle vážna poloha) a pochváliť treba aj výbornú hudbu Henryho Manciniho. Príjemne prekvapí aj ten nečakane nehollywoodsky koniec.     "Well, a hell a lot of people drink as much as Kirstie and I ever did and they're not alcoholics." "Yet." "A lot of them never are." "It's a lottery, Joe. And you lost."

[4,5*]     "Edward's our most eligible bachelor. Everybody is trying to land him." "Well, I'm not trying to land him. I'm just using him for sex."     Dnes už klasická romantická komédia, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, pritom v danom čase pomerne odvážna a nekorektná (už len tým, že hlavnou hrdinkou je prostitútka a tým silným sexuálnym podtextom). Chce to inak riadnu dávku kumštu spraviť z príbehu frivolnej šľapky a bezcitného, bezohľadného biznismena takúto nádhernú romantickú záležitosť so silným emotívnym nábojom. Príbeh to je z oblasti rozprávkovej fantázie (s požmurkávaním na "Cinda-fuckin'-rellu"), takže by bolo chybou hľadať za ním nejakú realitu. Má mnohé spoločné črty so skvelou My Fair Lady (1964), keďže oba filmy vychádzajú z tej istej predlohy. Rovnako je to postavené na okúzľujúcej hlavnej hrdinke, roztomilo bezprostrednej Vivian, ktorá je stredobodom rozprávania. Julia Roberts je v tej role úplne dokonalá, pri tom jej žiarivom úsmeve sa mi neraz vybavila božská Audrey Hepburn. Našťastie jej to nekazí ani "studený" Richard Gere, ktorý do role biznismena Edwarda veľmi dobre zapadá. Ďalej sa tu objaví viacero veľmi zaujímavých vedľajších postáv (napr. ten liftboy, čo strúha super grimasy), skvelé sú najmä Vivianina kamarátka Kit ("Fifty bucks, Grandpa. For seventy-five, the wife can watch."), výborne stvárnená Laurou San Giacomo (kam sa tá herečka potom vytratila?) a ohromne sympatický hotelový manažér Barney (Hector Elizondo). Snímka výborne pracuje s emóciami, dokáže byť veľmi vtipná a dojímavá zároveň. Má to síce celé taký dosť snobský nádych, veľkú rolu tu hraje okázalý prepych, čo sa mi zvyčajne trochu protiví, ale keď to beriem ako rozprávku, kde je také niečo pomerne bežné, tak mi to vôbec nevadí.     "This is Hollywood, land of dreams. Some dreams come true, some don't. But keep on dreamin'."

[3,5]     "Now, that is you there, here embalmed on the cover? The Duck of Death?" "Uh, The Duke. The Duke of Death."     Pochmúrna westernová dráma búrajúca mýtus Divokého západu, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Prezentuje ostrý nesúlad medzi nablýskanými westernovými legendami a všednou, skôr ošklivou skutočnosťou. Pekne je to ukázané na postave spisovateľa W.W. Beauchampa (Saul Rubinek), ktorý vo svojich brakových "románoch" dokáže aj z tých najpodradnejších živlov vyrobiť šľachetných hrdinov. Do takých majú ale postavy skutočného sveta veľmi ďaleko a je pritom jedno, či hľadáme medzi neohrozenými pištoľníkmi, mužmi zákona, či bežnými ľuďmi. Veď si len pozrime, akí jedinci tu reprezentujú spomínané skupiny. Za pištoľníkov tu sú neblaho preslávený Bill Munny, ktorý kedysi zabíjal všetko, čo kráčalo, alebo sa plazilo (výborný Clint Eastwood s tým jeho pekelne drsným výrazom, hoci je už naňho teraz smutný pohľad pre jeho zúbožený stav), jeho starý priateľ Ned Logan (výborný Morgan Freeman), či parádna postava arogantného zabijaka English Boba (veľmi presvedčivý Richard Harris), budujúceho si prostredníctvom svojho životopisca legendu, postavenú na poriadne vratkých základoch. Mužov zákona tu predstavuje podlý šerif Little Bill Daggett (vo výbornom prevedení Genea Hackmana), ktorý veľmi rád, s až sadistickými chúťkami, predvádza svoju moc. No a zástupcovia poslednej skupiny bežných ľudí (vtipne reprezentovanou prostitútkami) radi berú spravodlivosť do vlastných rúk, čo v ich ponímaní predstavuje lynčovať a vraždiť (nemajú problém si na to najať bandu tých najhorších desperátov). Napriek svojim zrejmým kvalitám a viacerým nezabudnuteľným scénam (stretnutia English Boba s Little Billom, výprask v bare, zastrelenie prvého vinníka, záverečná "blesková" prestrelka) ma tento film neuchvátil až do tej miery ako iné vrcholne diela Clinta Eastwooda, možno i kvôli tej všadeprítomnej depresii.     "I didn't think they'd really do it." "Did you think they come clear up from Kansas to f*ck us?"

[4,5*]          "Anybody else want to negotiate?" "W-where did he learn to negotiate like that?"          Silne nostalgická päťka (päť elementov, päť hviezd, nie?), v každom prípade však výborná zábava aj po rokoch. Luc Besson vytvoril vzrušujúci svet s vlastnou mytológiou (zaujímavá Bessonova predstava absolútneho zla), ktorého veľmi príjemnou pridanou hodnotou je to, že sa vôbec neberie vážne. Divák si tak dokáže vychutnať snímku hneď v niekoľkých rovinách: opája sa úžasnou obrazovou podobou daného sveta (obytná bunka Korbena Dallasa, mnohoúrovňový dopravný ruch, vysnívaná dovolenková destinácia Fhloston Paradise), prežíva napínavý príbeh, v ktorom hrozí zánik ľudstva (ako inak) a zároveň sa veľmi dobre baví tým, ako je to celé výborne humorne odľahčené. Nejaké drobné nedostatky by sa tu a tam našli (efekty občas pôsobia dosť zastarane a nevyzerajú na ten vysoký rozpočet, miestami znie dosť podivná hudba, atď.), ale nad tými rád prižmúrim oči. Veľkou ozdobou filmu je naopak nadupaná herecká zostava: Milla Jovovich ("Leeloo Dallas Mul-ti-pass") je tu vo svojej zrejme životnej role (je proste dokonalá ako dokonalá, ale pritom krehká bytosť), Bruce Willis (Korben Dallas) zase vo vrcholnej forme, Gary Oldman (Zorg) takéto postavy zloduchov zvláda perfektne, no a Ian Holm (Cornelius) je takisto nadmieru presvedčivý. Za najlepšie scény snímky považujem vtipnú hromadnú návštevu u Korbena Dallasa, pôsobivé vystúpenie opernej divy, únik pred bombou a aktivovanie piatich elementov v závere.          "If you don't do something right now we're all gonna die. You undrestand?" "What's the use in saving life when you see what you do with it?"                                   .

[4,5*]     "It's been 84 years..." "It's okay. Just try to remember anything, anything at all." "Do you want to hear this or not, Mr. Lovett?"     Veľkofilm v tom najlepšom slova zmysle, ktorý nemal dovtedy obdobu, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Tragický príbeh megalomanskej lode (istá paralela s príbehom Babylonskej veže) neprestáva fascinovať ani po viac ako 100 rokoch. Dokumentárny začiatok navnadí na silný katastroficko-romantický príbeh, ktorého ťažisko je rovnomerne rozdelené medzi samotnú katastrofu a jednu vášnivú lásku, ktorej osud ani trochu nepraje (mimo iného aj kvôli priepastným triednym rozdielom, na ktoré film trefne poukazuje počas celej svojej dĺžky). Príbeh je pritom veľmi pútavým spôsobom rámcovaný rozprávaním 101-ročnej starenky Rose Dewitt Bukater (výborná Gloria Stuart), pamätníčky oných neblahých udalosti. Ohromne pôsobivé sú tie obrazové prechody z pochmúrnych priestorov vraku lode na dne oceána do opulentnej nádhery tých istých honosných priestorov v dobe krátkeho výslnia Titanicu. Celkovo sa v obrazovej stránke v plnej nádhere prejavuje Cameronov zmysel pre detail, len občas je dojem dokonalosti mierne narušený scénami, v ktorých je očividné, že ide o model (prelet ponad Titanic). Snímku skvelým spôsobom ťahajú Leonardo DiCaprio (Jack Dawson) a Kate Winslet (mladá Rose), obaja s veľkým šarmom a perfektne fungujúcou chémiou medzi nimi. Veľmi dobre zapadajú i ďalší herci, ako dokonale slizký Billy Zane (Cal Hockley) v zrejme životnej role (inak herec skôr druhotriedneho charakteru), či Bernard Hill, ktorý mi zaimponoval ako dôstojný kapitán. Najvyššie hodnotenie nedávam z dôvodu, že dialógy sem-tam nadobúdajú patetický odtieň (niektoré Jackove životné múdrosti, či konštruktérovo: "I'm sorry I didn't build you a stronger ship, young Rose.") a nájde sa i pár úsekov, kde to trochu drhne, jednak z dejovej a jednak zo psychologickej stránky. Na druhej strane je tu ale množstvo úchvatných scén, ktoré to plne vynahradia: strhujúce zachraňovanie Rose, iskrivé spoznávanie sa Jacka a Rose, šteklivé chvíle maľovania potrétu ("Jack, I want you to draw me like one of your French girls. Wearing this." "All right." "Wearing only this."), dramatický náraz do ľadovca, nervydrásajúce vyslobodzovanie Jacka z podpalubia s až hororovým nádychom (ktoré, žiaľ, prejde do trochu zdĺhavých a roztrasených akčných sekvencií), potopenie Titanicu s jeho zlomením, desivé preľudnené "kúpalisko", či pôsobivé modro ladené mrznutie so zvukom píšťalky.     "Yea, though I walk through the valley of the shadow of death, I will fear no..." "You wanna walk a little faster through that valley there?"

[3,5*]     "Jeanne? Je jedna plus jedna jedna?"     Pochmúrna dráma, ktorá dokáže strhnúť svojím silným znepokojivým nábojom a hlavne svojou zaujímavou mysterióznou zápletkou. Príbeh nedobrovoľnej cesty dvojičiek Jeanne a Simona za svojimi koreňmi je veľmi pútavo rozvíjaný, s postupným odkrývaním temných tajomstiev minulosti. Súrodenci postupne zisťujú, že o minulosti svojej matky vlastne doteraz nič nevedeli, prichádzajú rôzne šokujúce odhalenia, týkajúcich sa hlavne odporných zverstiev páchaným vraj v mene boha (a nezáleží na tom, ktorého), prípadne kvôli akejsi údajnej cti rodiny (človeku miestami až vlasy dupkom stávajú). A keď už sa ku koncu zdá, že to rozprávanie začína mierne viaznuť, príde skvelý záverečný zvrat, z ktorého divákovi doslova padne sánka. Z hercov na zaujala Mélissa Désormeaux-Poulin (Jeanne), dojem mi zase trochu kazí Rémy Girard (notár Jean Lebel), ku ktorému som si vypestoval celkom slušnú antipatiu (nemôžem si pomôcť, ale pripadá mi svojím prejavom strašne slizký). Za zmienku ešte stojí depresívna hudba Radiohead, ktorá celkovú atmosféru vhodne dokresľuje.     "Keď budú tieto obálky doručené, dostanete list. Mlčanie bude prerušené, sľub dodržaný. Na môj hrob môže byť položený kameň a naň vyryté moje meno tvárou k slnku."

"When did he die? Where?" "On the beach, tomorrow."     Osvedčený motív zo skvelého Groundhog Day (1993) spracovaný tak trochu inak, v akčnom sci-fi háve (ďalšími jeho vydarenými variáciami sú tiež 50 First Dates (2004) a Source Code (2011)). Aj v tomto prípade hlavný hrdina (ne)vojak Cage (presvedčivý Tom Cruise) prežíva znovu a znovu ten istý deň, pričom podobným spôsobom postupne prechádza rôznymi fázami, ako sú údiv, úmorná snaha o sebazdokonalenie, očarenie hlavnou hrdinkou, či rezignácia. Vysoko vyzdvihnúť musím najmä Emily Blunt (Rita), ktorá do role "Celokovovej Suky" zapadla perfektne. Pri poslednom pozretí mi až tak dokonale nesadla tá veľmi hojná akcia - všetko je to až príliš roztrasené, príliš mihotavé a príliš digitálne. Tiež mám pocit, že z toho výborne naznačeného ľúbostného motívu sa dalo vyťažiť aj o trošku viac, je možno až priveľmi potlačený v úzadí (kľudne to mohlo iskriť aj vo väčšej miere).     "Why would we follow him into combat?" "I don't expect you to follow me. I expect you to follow her." "That's the Full Metal Bitch."

[3,5*]     "Demon! I will kill you as many times as I have to!"     Pred pozretím filmu som si znovu pozrel aj jeho predchodcu, aby som si ho trochu občerstvil v pamäti a zatiaľ čo jednotke toho nemám veľa čo vytknúť ani po 15 rokoch (a mnohých pozretiach), pri dvojke sa už ani zďaleka také nadšenie nedostavilo. Vizuálna stránka síce dokáže znovu ohromiť (možno aj vo väčšej miere, veď možnosti CGI medzitým pokročili), čo sa ale príbehu týka, tam už to až taká veľká sláva nie je. A vzhľadom na to, že sa tu toho až tak veľa neudeje, pôsobí ten film dosť rozťahaným dojmom. Miestami sa tvárí ako trochu presladený rodinný film, miestami zase ako prírodopisný dokument Davida Attenborougha s nádhernými zábermi, ktoré až vyrážajú dych. Ono sa na to príjemne pozerá, len divák tak akosi v podvedomí neustále čaká, kedy sa už začne niečo diať. A keď už sa zdá že sa konečne dočkal, tá nádejne začínajúca akcia v závere filmu sa ukáže byť až taká preexponovaná, že pri nej divák stráca pozornosť, začína sa nudiť a v duchu si želá, aby sa ten film radšej prepol naspäť do toho pohodovejšieho režimu. A na dôvažok sa pri tej bitke udeje úplne nezmyselná vec, že nepriateľ dostáva na frak, stačí ho už len doraziť, ale odrazu sa celá armáda akosi záhadne z boja vytratí a ostane len pár hlavných hrdinov (to sa akože všetci odišli navečerať?). Vo filme sa objaví pomerne veľké množstvo postáv, ktoré nie sú až tak dobre vykreslené a niektoré sa mi plietli. Najviac som si obľúbil postavu Kiri a páčili sa mi aj tí "útesoví ľudia" a ten ich idylický morský svet. O hudbe môžem napísať len to, že ma ani v tomto pokračovaní nijako neoslnila.     "She said that she can feel Eywa. She can hear her heartbeat." "That's it." "What?" "That is classic frontal lobe epilepsy."

[4,5*]     "Why save you?" "Yeah. Yeah, why save me?" "You have a strong heart. No fear. But stupid! Ignorant like a child!"     Nádherné fantazijné dielo, prelomové v použití počítačových grafických efektov, zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. A rozhodne nejde iba o ohromujúce predvádzanie, čo všetko dokáže CGI (a že toho dokáže!), film teda nie je len krásnym prázdnym obalom, ale obsahuje aj plne funkčnú náplň - či už ide o napínavú príbehovú stránku, dramatickú rovinu, prípadne zaujímavé myšlienky, ako sú naliehavé ekologické posolstvo, či trefné odkazy na krvavú americkú históriu s položkami typu zlatá horúčka (tu je vzácny kov vtipne nazvaný Unobtainium), kántrenie indiánov (tí sú tu trochu prerastení a sfarbení do modra) a hrabivý kapitalizmus. Úžasný a vzrušujúci svet fantázie v snímke ožíva pôsobivým prírodným prostredím a veľmi nápaditými bytosťami, ktoré navyše pôsobia nadmieru vierohodne. Skvelo sú stvárnení hlavne tí domorodci a obzvlášť Neytiri, ktorej dokázala Zoe Saldana úžasným spôsobom vdýchnuť život a emócie. Do dokonalosti tomu veľa nechýba, vedel by som si napríklad predstaviť aj o dosť lepšiu hudbu (aj keď hudba Jamesa Hornera nie je vyslovene zlá), prípadne o niečo silnejšiu hereckú zostavu (viac kvalitných hercov ako sú Sigourney Weaver, Giovanni Ribisi, či na nepoznanie zamaskovaní Zoe Saldana a Wes Studi). Nič inak proti Samovi Worthingtonovi (Jake Sully), roly hlavného hrdinu, ktorý prejde postupnou premenou z tupého mariňáka na cítiaceho človeka so srdcom, sa zhostil so cťou.     "Why did you come to us?" "I came to learn." "We have tried to teach other Sky People. It is hard to fill a cup which is already full." "My cup is empty. Trust me."

"You seem a decent fellow... I hate to kill you." "You seem a decent fellow... I hate to die."     Originálna rozprávková komédia zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, z vrcholného obdobia Roba Reinera v rokoch 1986-1990, kedy nakrúcal iba výborné filmy. Veľmi pôvabným spôsobom je tu skĺbená rozprávková fantázia s takou milou iróniou (napínavé dobrodružné scény sú často odľahčené vtipnou, akoby nezáväznou konverzáciou), pričom takéto spojenie nepôsobí ani trochu rušivo. Menej známi herci zapadli do svojich postav veľmi dobre, princezná nevesta (Robin Wright) je pôvabná, Iñigo "Prepare To Die" Montoya (Mandy Patinkin) je ohromne zábavná postava, ale úplne najviac by som chcel vyzdvihnúť Caryho Elwesa (Westley), ktorý do svojej role vložil poriadne iskrivý šarm. Najlepším úsekom filmu je šplhanie po útese a tri nasledujúce súboje odlišných typov, najmä ten šermiarsky ("Oh, there's something I ought to tell you." "Tell me." "I'm not left-handed either.") a "súboj mozgov". Príbeh je rámcovaný rozprávaním starého otca svojmu vnukovi, čo pôsobí veľmi milo, obzvlášť to, ako starý otec postupne prekonáva vnukovu nedôveru, až si ho dokáže úplne získať.     "Grandpa? Maybe you could come over and read it again to me tomorrow." "As you wish."