Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Dokumentární
  • Akční

Poslední recenze (2 719)

plakát

Dny vína a růží (1962) 

"Daddy? I'm drunk as a skunk."     Tak tu som takmer dopadol ako publikum na predpremiére, ktoré začalo počas premietania hromadne odchádzať (viď zaujímavosti). Tiež som čakal niečo úplne iné, nejakú tú romantiku (označovať tento film romantickým je dosť zavádzajúce, napr. na IMDb taký žáner uvedený nie je) a vzhľadom na účasť režiséra Blakea Edwardsa a herca Jacka Lemmona tiež niečo komediálne ladené. Namiesto toho však, ako postupom času zisťujem, sledujem dosť ťažkú drámu venovanú alkoholizmu, ktorá ma navyše ani veľmi nebaví. Presnejšie napísané, nebaví ma zhruba prvá polovica, s akýmsi podivným, nevierohodným ľúbostným príbehom (ona, povýšenecká fiflena Kirsten, ním očividne pohŕda, no odrazu sa mu z ničoho nič hodí do náručia) a akýmsi zmäteným rozprávaním s neprirodzenými skokmi v čase. Ešte k tomu sa hlavný hrdina Joe dosť často správa ako idiot a má aj čudné, mne nesympatické zamestnanie. Proste tu nie je takmer nič, čo by ma dokázalo zaujať. Našťastie ale druhá polovica prináša výrazné zlepšenie - obrat nastáva v momente Joeovho precitnutia po tom, ako zazrel svoj odraz v okne. Odvtedy už nasleduje výborne fungujúca dráma s presvedčivo desivým zobrazením démona alkoholu (len keby bol s rovnakou naliehavosťou hanený aj démon tabak, namiesto jeho neustáleho velebenia, čo býval dosť odporný neduh Hollywoodu) a s veľmi trefnými postrehmi o pravej povahe alkoholizmu. Jack Lemmon (Joe Clay) je v role alkoholika skvelý (jeho dosť neobvykle vážna poloha) a pochváliť treba aj výbornú hudbu Henryho Manciniho. Príjemne prekvapí aj ten nečakane nehollywoodsky koniec.     "Well, a hell a lot of people drink as much as Kirstie and I ever did and they're not alcoholics." "Yet." "A lot of them never are." "It's a lottery, Joe. And you lost."

plakát

Pretty Woman (1990) 

[4,5*]     "Edward's our most eligible bachelor. Everybody is trying to land him." "Well, I'm not trying to land him. I'm just using him for sex."     Dnes už klasická romantická komédia, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, pritom v danom čase pomerne odvážna a nekorektná (už len tým, že hlavnou hrdinkou je prostitútka a tým silným sexuálnym podtextom). Chce to inak riadnu dávku kumštu spraviť z príbehu frivolnej šľapky a bezcitného, bezohľadného biznismena takúto nádhernú romantickú záležitosť so silným emotívnym nábojom. Príbeh to je z oblasti rozprávkovej fantázie (s požmurkávaním na "Cinda-fuckin'-rellu"), takže by bolo chybou hľadať za ním nejakú realitu. Má mnohé spoločné črty so skvelou My Fair Lady (1964), keďže oba filmy vychádzajú z tej istej predlohy. Rovnako je to postavené na okúzľujúcej hlavnej hrdinke, roztomilo bezprostrednej Vivian, ktorá je stredobodom rozprávania. Julia Roberts je v tej role úplne dokonalá, pri tom jej žiarivom úsmeve sa mi neraz vybavila božská Audrey Hepburn. Našťastie jej to nekazí ani "studený" Richard Gere, ktorý do role biznismena Edwarda veľmi dobre zapadá. Ďalej sa tu objaví viacero veľmi zaujímavých vedľajších postáv (napr. ten liftboy, čo strúha super grimasy), skvelé sú najmä Vivianina kamarátka Kit ("Fifty bucks, Grandpa. For seventy-five, the wife can watch."), výborne stvárnená Laurou San Giacomo (kam sa tá herečka potom vytratila?) a ohromne sympatický hotelový manažér Barney (Hector Elizondo). Snímka výborne pracuje s emóciami, dokáže byť veľmi vtipná a dojímavá zároveň. Má to síce celé taký dosť snobský nádych, veľkú rolu tu hraje okázalý prepych, čo sa mi zvyčajne trochu protiví, ale keď to beriem ako rozprávku, kde je také niečo pomerne bežné, tak mi to vôbec nevadí.     "This is Hollywood, land of dreams. Some dreams come true, some don't. But keep on dreamin'."

plakát

Nesmiřitelní (1992) 

[3,5]     "Now, that is you there, here embalmed on the cover? The Duck of Death?" "Uh, The Duke. The Duke of Death."     Pochmúrna westernová dráma búrajúca mýtus Divokého západu, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Prezentuje ostrý nesúlad medzi nablýskanými westernovými legendami a všednou, skôr ošklivou skutočnosťou. Pekne je to ukázané na postave spisovateľa W.W. Beauchampa (Saul Rubinek), ktorý vo svojich brakových "románoch" dokáže aj z tých najpodradnejších živlov vyrobiť šľachetných hrdinov. Do takých majú ale postavy skutočného sveta veľmi ďaleko a je pritom jedno, či hľadáme medzi neohrozenými pištoľníkmi, mužmi zákona, či bežnými ľuďmi. Veď si len pozrime, akí jedinci tu reprezentujú spomínané skupiny. Za pištoľníkov tu sú neblaho preslávený Bill Munny, ktorý kedysi zabíjal všetko, čo kráčalo, alebo sa plazilo (výborný Clint Eastwood s tým jeho pekelne drsným výrazom, hoci je už naňho teraz smutný pohľad pre jeho zúbožený stav), jeho starý priateľ Ned Logan (výborný Morgan Freeman), či parádna postava arogantného zabijaka English Boba (veľmi presvedčivý Richard Harris), budujúceho si prostredníctvom svojho životopisca legendu, postavenú na poriadne vratkých základoch. Mužov zákona tu predstavuje podlý šerif Little Bill Daggett (vo výbornom prevedení Genea Hackmana), ktorý veľmi rád, s až sadistickými chúťkami, predvádza svoju moc. No a zástupcovia poslednej skupiny bežných ľudí (vtipne reprezentovanou prostitútkami) radi berú spravodlivosť do vlastných rúk, čo v ich ponímaní predstavuje lynčovať a vraždiť (nemajú problém si na to najať bandu tých najhorších desperátov). Napriek svojim zrejmým kvalitám a viacerým nezabudnuteľným scénam (stretnutia English Boba s Little Billom, výprask v bare, zastrelenie prvého vinníka, záverečná "blesková" prestrelka) ma tento film neuchvátil až do tej miery ako iné vrcholne diela Clinta Eastwooda, možno i kvôli tej všadeprítomnej depresii.     "I didn't think they'd really do it." "Did you think they come clear up from Kansas to f*ck us?"

Poslední hodnocení (4 208)

Dny vína a růží (1962)

16.06.2024

Požáry (2010)

09.06.2024

Avatar: The Way of Water (2022)

02.06.2024

Ten kluk (2007)

30.05.2024

The Covenant (2023)

26.05.2024

Nepřátelé (2017)

19.05.2024

Lovci hlav (2011)

18.05.2024

Legenda o "1900" (1998)

11.05.2024

Fialkový parfém (2001)

07.05.2024

Reklama

Poslední deníček (1)

Moje hodnotenia

STRUČNÝ PREHĽAD MÔJHO SYSTÉMU HODNOTENIA

5 = VYNIKAJÚCE = najskvelejšie diela kinematografie, ktoré ma zakaždým silne zasiahnu.

4 = VÝBORNÉ = výnimočné diela, ktoré môžem pozerať aj opakovane.

3 = DOBRÉ = filmy, ktoré sa oplatí vidieť, ale stačí raz (príp. znovu až po dlhom čase).

2 = ŠEDIVÝ PRIEMER = tuctové filmy, ktorých sledovanie považujem za stratu času.

1 = ZLÉ = vyslovene zlé filmy, kde tvorcovia predvádzajú svoju neschopnosť.

0 = ODPAD = hodnotenie, ktoré je pre mňa zbytočné a nikdy ho neudeľujem.

 

NEDOKONALOSŤ 5-STUPŇOVÉHO HODNOTIACEHO SYSTÉMU

V prvom rade musím zdôrazniť, že 5-stupňové hodnotenie považujem za veľkú slabinu ČSFD. Neviem, či tvorcovia chceli byť originálni, ale prakticky nepoznám ďalšie seriózne hodnotiace weby, ktoré by nemali 10-stupňové hodnotenie (e-shopy do toho samozrejme nepočítam). Mám potom z toho dosť často hlavybôľ, keď sa v prípade jasne "pol-hviezdičkového" hodnotenia (napr. 3,5) musím ťažko rozhodovať, či to hodnotenie zaokrúhlim nahor, alebo nadol (rozdiel medzi 3 a 4 hviezdičkami je pre mňa dosť zásadný). Domnievam sa, že kvôli takejto hrubej stupnici hodnotenia musí nutne prichádzať k istému skresleniu celkových hodnotení filmov. Ak sa totiž väčšina používateľov pri hraničnom hodnotení prikloní k vyššiemu počtu hviezdičiek (to je môj osobný predpoklad), celkové hodnotenie bude oproti realite posunuté smerom nahor. Pre názornosť ešte jedna malá ukážka. Mám dva filmy, ktoré hodnotím na 2,5 a 3,5. Pri nutnosti zaokrúhľovať potom tie isté dva filmy môžu skončiť s rovnakým hodnotením 3, ale trebárs aj s diametrálne odlišnými hodnoteniami 2 a 4. Keď sa tak nad tým človek zamyslí, ide o veľmi významné skreslenie.

 

DOPAD 5-STUPŇOVÉHO SYSTÉMU NA MOJE HODNOTENIA

Keďže v 5-stupňovom systéme nedokážem spraviť ani tak triviálny úkon, ako je priradenie čisto priemerného hodnotenia (to je 50%, čo by znamenalo 2,5 hviezdičky), musel som si stanoviť, ktoré hodnotenie bude tomu priemeru zodpovedať. A stanovil som si ho na 2 hviezdičky, s tým, že slovo priemer ešte dostalo prívlastok "šedivý". Dôsledok je potom aj ten, že moje hodnotenia sú mierne posunuté nadol a budú sa javiť ako prísnejšie oproti hodnoteniam väčšiny ostatných používateľov (používatelia väčšinou pridelia filmu 3 hviezdičky, ak ho považujú za čisto priemerný). V konečnom dôsledku mi ale nevadí zaujať takýto kritický postoj, aj vzhľadom na to, že na ČSFD je tendencia filmy skôr nadhodnocovať. Ďalším dôsledkom je potom to, že mi tak vznikla široká škála pre hodnotenie "dobrých" filmov (3 až 5), ale iba obmedzená škála pre "zlé" filmy. Pre "zlé" filmy si ale osobne úplne vystačím aj s jedinou hodnotou (1) - ak je totiž niečo žumpa, nepotrebujem sa do nej ponárať, aby som zistil, aká je hlboká. Bez môjho interného 10-stupňového systému sa ale napokon zaobísť nedokážem, takže moje skutočné hodnotenia (v prípade tých "pol-hviezdičkových") píšem na začiatok svojho komentára ("3,5" v mojom komentári má pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu než to, či som sa nakoniec priklonil k 3 alebo 4 hviezdičkám).

 

ROZŠÍRENÝ SYSTÉM MÔJHO HODNOTENIA

5 = DOKONALÉ

4,5 = VYNIKAJÚCE

4 = VÝBORNÉ

3,5 = VEĽMI DOBRÉ

3 = DOBRÉ

2,5 = LEPŠÍ PRIEMER

2 = PRIEMER

1,5 = SLABÝ PRIEMER

1 = ZLÉ

0,5 = VEĽMI ZLÉ

0 = ODPAD

 

RÔZNE NEDUHY HODNOTENIA NA ČSFD

Snáď najhoršie, čo môže používateľ spraviť, je hodnotiť film, ktorý nevidel. Na ČSFD je za to síce tvrdý postih, ale ako také niečo dokázať? Podobne vnímam aj hodnotenie filmov videných niekedy v dávnych časoch (pochybujem o tak skvelej pamäti a navyše kritéria sa časom nutne menia). No a tiež ma vyslovene iritujú niektorí používatelia, ktorí si pozreli len prvých 10 minút filmu (dokonca sa tým aj chvália) a film suverénne šupli do odpadu. To je akoby som hodnotil nejakú maľbu tak, že si odokryjem len jej pravý dolný roh. Prekáža mi aj istá stádovitosť pri hodnotení. Hoci je z komentára používateľa zrejmé, že sa mu film nepáčil, napriek tomu mu dal vysoké hodnotenie, veď všetci tomu dávajú vysoké hodnotenia a je to predsa kult. Akoby sa hanbil za to, že má iný názor a považoval to za svoje zlyhanie. Úplne samostatná kapitola je hodnotenie 0 (odpad). Mnohí "machri" toto hodnotenie zneužívajú na to, aby sa robili zaujímavými - dám nejakému slávnemu filmu (napr. Titanic) odpad a teraz som veľký "king". Takže celé to hodnotenie považujem skôr len za také pozérstvo a osobne som ho ešte nikdy nepoužil. Neviem si totiž predstaviť, aký by to musel byť film, aby som mu udelil menej ako 10 percent (to by snáď muselo byť nejaké domáce video). Predsa len, skôr než sa film dostane k divákovi (napr. prostredníctvom TV), musí prejsť nejakým sitom, ktoré tie totálne nepodarky väčšinou zachytí. A ak by sa aj napriek tomu nejaký nepodarok ku mne dostal, prečo by som sa preboha naň dobrovoľne pozeral?

 

MOJA TEÓRIA PROPORČNÉHO ROZLOŽENIA FILMOV V HODNOTIACEJ STUPNICI

Na záver ešte predstavím jednu moju teóriu ohľadom kvality filmov. Uvedené čísla prosím nebrať doslovne, majú skôr dokumentačný charakter. Za celú históriu kinematografie bolo nakrútených odhadom 500 000 filmov určených pre kino. Môj súkromný odhad je taký, že asi polovica z toho je vyslovene zlých filmov (*), takže ostáva zhruba 250 000 aspoň priemerných filmov (**+). Z toho je potom asi tretina aspoň dobrých filmov (***+), čo je zhruba 80 000 filmov. Z toho je asi štvrtina aspoň výborných filmov (****+), čo je zhruba 20 000 filmov. A napokon z toho je asi pätina vynikajúcich filmov (*****), čo je okolo 4000 filmov. Na jednej strane takýto odhad u mňa vzbudzuje nadšenie, že môžem do konca života pozerať iba skvelé filmy (tie nestačí vidieť len raz), na druhej strane to ale u mňa vyvoláva aj zdesenie, že ako mám takéto filmy nájsť v záplave státisícov tuctových filmov. No a tu nastupuje asi najdôležitejšia schopnosť milovníka filmov a tou je schopnosť výberu kvalitného filmu. Kritérií pre výber je síce dosť, ale ani jedno nie je úplne spoľahlivé. Ak ale používateľ skombinuje viaceré kritéria do jedného výsledného, je jeho vytúžený cieľ (odfiltrovanie slabých filmov) výrazne bližšie. Tu je niekoľko kritérií, ktoré používam ja osobne: hodnotenie na ČSFD/IMDb, zaradenie medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete" (hodnotenia kritikov), získané ceny (Oscary, filmové festivaly), hodnotenia obľúbených používateľov, meno režiséra. Napriek všetkým tým kritériám by bolo ale utópiou si myslieť, že občas na nejaký slabý film nenaďabím, ale aspoň do istej miery zredukujem pravdepodobnosť takejto mrzutosti.