Poslední recenze (2 764)
Nezanechat stopy (2021)
[2,5*] "Preskočilo vám, hlupáci? Po chrbte nie. Musíte do brucha, aby ste nezanechali stopy." Na tejto dráme podľa skutočných udalostí ma zaujala jej téma, dokážem oceniť jej informačnú hodnotu a aj podanie danej doby, avšak jej spracovanie ma teda príliš nenadchlo (miestami mi to pripomína televíznu inscenáciu). Už ten nevábny obrazový filter ma po celý čas dosť otravoval, keď je obraz zahmlený v štýle "máte tu riadne nafajčené" (netuším, aký bol toho účel, či to malo evokovať danú dobu, alebo čo). Najväčší problém som ale mal s postavami, ktoré sú na jednej strane (na strane "zla") neskutočné, odľudštené karikatúry, doslova panoptikum bizarných figurín (na čele s voskovým panákom generálom a strašidelnou kreatúrou prokurátorkou) a na strane druhej (na strane akože "dobra") sú to takmer do jedného nesympatickí jedinci, ktorí čmudia jednu za druhou, chľascú, prípadne smilnia s neplnoletými. No a keď sa ocitnú v nejakej vypätej situácii, tak sa väčšinou tvária nezúčastnene (čo ide zrejme na vrub ich hereckých predstaviteľov). Ako sa mám ja divák s takýmito "hrdinami" aspoň trochu stotožniť? Hádam jediná naozaj ľudská a aj sympatická postava je ten generálny prokurátor, ktorého pár scén ma bavilo najviac z celého filmu. A neodpustím si ešte jednu štipľavú poznámku k zobrazeniu fajčenia, keď sa tu ťahá jedna za druhou, od prvej až do poslednej minúty filmu. V Poľsku tuším v tomto smere zaspali dobu (alebo si tvorcov kúpila nejaká tabaková firma). "Jerzy Popiel je jediná prekážka, ktorá stojí v ceste poctivému a dôkladnému vyšetreniu prípadu. Cieľom operácie "Junior", na ktorú ste boli určení, je túto prekážku neutralizovať."
Válečný kůň (2011)
"I might hate you more, but I'll never love you less." Poeticky ladená dráma z prvej svetovej vojny zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, netradične pojatá z pohľadu jedného ušľachtilého zvieraťa. Príbeh svojhlavého ale mimoriadne inteligentného hnedáka menom Joey sledujeme od jeho narodenia, na svojej strastiplnej ceste zažíva striedavo útrapy (vojnové besnenie) i chvíľkové radosti (krásne priateľstvo s rovnako ušľachtilým vraníkom), pričom sa okolo neho neustále mení ráz prostredia a práve tak sa menia i jeho majitelia. Tí sú tiež rozmanití, rôznych národností (britskí, nemeckí, francúzski) a našťastie sa medzi často nájdu aj ozajstní milovníci koní (mojím obzvlášť obľúbeným "majiteľom" je svojhlavé francúzske dievčatko Emilie). A hoci je vojna s jej hrôzami predovšetkým kulisou pre Joeyho príbeh, snímka zároveň dokáže aj veľmi účinne poukázať na nezmyselnosť vojny, čo je výborné znázornené v krásne absurdnej scéne vyslobodzovania Joeyho z ostnatých drôtov uprostred fronty, či v úžasne atmosférickej scéne útoku jazdy proti guľometom. Veľmi silnými scénami sú i zbesilý cval Joeyho cez bojové pole a dojímavé zvítanie "slepca" a koňa. Vyzdvihnúť chcem aj prácu Spielbergových stálych spolupracovníkov, či už je to kamera Janusza Kamińského a jej podmanivé vykreslenie krajiny, alebo veľmi pekná hudba Johna Williamsa, ktorý proste takmer nikdy nesklame. Pár výhrad síce mám, najmä voči limonádovému Jeremymu Irvineovi (Albert Narracott) v hlavnej role (z neho asi nikdy poriadny herec nebude) a čiastočne k tomu trochu naivne romantickému vyzneniu (hoci to je proste taká štylizácia), ale film určite má svoje nesporné kvality a to nízke hodnotenie (69 %) príliš nechápem. "You think a garrison on open grounds would go undefended? Look at yourself! Who do you think you are?"
Avengers: Endgame (2019)
"Are you seriously telling me that your plan to save the universe is based on "Back to the Future"?" Rozmaznaný predchádzajúcim dielom ma tento diel, ktorý sa (aspoň na chvíľu) dostal aj do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, mierne sklamal. Začiatok ešte veľmi dobre nadväzuje na parádne bezútešnú atmosféru svojho predchodcu a keďže mám slabosť pre cestovanie v čase, oceňujem aj tie hry s časom, ktoré pribudli k už aj tak dosť spletitým hrám s realitou. Vznikajú tak celkom pekné odkazy na predchádzajúce diely, aj keď si, pravdupovediac, viem predstaviť aj lepšie využitie potenciálu, ktorý sa tu ponúkal. Našim značne zdecimovaným hrdinom skrsla v tom celkovom zúfalstve iskierka nádeje a začínajú hľadať dosť chabé cestičky v labyrinte času, ktoré by mohli zvrátiť katastrofu. Nové podoby dobre známych hrdinov, menovite Thora a Hulka, sú pomerne prekvapivé a aj vydarené, dokázali ma celkom dobre pobaviť. To sa však rozhodne nedá povedať o novej postave, "superžene" Captain Marvel (to jej meno je rovnako prihlúple ako aj celá jej postava), ktorá sa okamžite zaradila do mojej "hviezdnej roty" (spolu mojimi "obľúbencami" "Americkým Kapitánom", Spider-Manon a celou Wakanda partou). Zo všetkých prítomných postáv dávam najväčší kredit Tonymu Starkovi, čo je jasne najzaujímavejšia postava (veľmi ma bavili napríklad aj scény s jeho milou rodinkou) s veľmi dôležitou rolou pri celkovej pointe. Snímka má pár veľmi pôsobivých (nielen) akčných scén, sem-tam i nejakú tú vydarenú hlášku ("This is the one? Seriously?" "Your choices were him or a tree.") a dlho si aj dokáže udržovať celkovú vysokú úroveň (takmer na úrovni predchádzajúce dielu), lenže potom príde značne nezvládnutý (akčne-patetický) záver, ktorý celkový dojem zrazí výrazne dolu. Tá hromadná bitka všetci proti Thanosovi (so všetkými existujúcimi superhrdinami pekne rozostavenými) totiž pôsobí nechcene smiešne, pričom priam na popukanie je tá štafeta s drahocennou rukavicou stredom bojového poľa (samozrejme, rovno Thanosovi do rúk). "Think about it. If you travel to the past, that past becomes your future, and your former present becomes the past, which can't now be changed by your new future."
Poslední deníček (1)
Moje hodnotenia
STRUČNÝ PREHĽAD MÔJHO SYSTÉMU HODNOTENIA
5 = VYNIKAJÚCE = najskvelejšie diela kinematografie, ktoré ma zakaždým silne zasiahnu.
4 = VÝBORNÉ = výnimočné diela, ktoré môžem pozerať aj opakovane.
3 = DOBRÉ = filmy, ktoré sa oplatí vidieť, ale stačí raz (príp. znovu až po dlhom čase).
2 = ŠEDIVÝ PRIEMER = tuctové filmy, ktorých sledovanie považujem za stratu času.
1 = ZLÉ = vyslovene zlé filmy, kde tvorcovia predvádzajú svoju neschopnosť.
0 = ODPAD = hodnotenie, ktoré je pre mňa zbytočné a nikdy ho neudeľujem.
NEDOKONALOSŤ 5-STUPŇOVÉHO HODNOTIACEHO SYSTÉMU
V prvom rade musím zdôrazniť, že 5-stupňové hodnotenie považujem za veľkú slabinu ČSFD. Neviem, či tvorcovia chceli byť originálni, ale prakticky nepoznám ďalšie seriózne hodnotiace weby, ktoré by nemali 10-stupňové hodnotenie (e-shopy do toho samozrejme nepočítam). Mám potom z toho dosť často hlavybôľ, keď sa v prípade jasne "pol-hviezdičkového" hodnotenia (napr. 3,5) musím ťažko rozhodovať, či to hodnotenie zaokrúhlim nahor, alebo nadol (rozdiel medzi 3 a 4 hviezdičkami je pre mňa dosť zásadný). Domnievam sa, že kvôli takejto hrubej stupnici hodnotenia musí nutne prichádzať k istému skresleniu celkových hodnotení filmov. Ak sa totiž väčšina používateľov pri hraničnom hodnotení prikloní k vyššiemu počtu hviezdičiek (to je môj osobný predpoklad), celkové hodnotenie bude oproti realite posunuté smerom nahor. Pre názornosť ešte jedna malá ukážka. Mám dva filmy, ktoré hodnotím na 2,5 a 3,5. Pri nutnosti zaokrúhľovať potom tie isté dva filmy môžu skončiť s rovnakým hodnotením 3, ale trebárs aj s diametrálne odlišnými hodnoteniami 2 a 4. Keď sa tak nad tým človek zamyslí, ide o veľmi významné skreslenie.
DOPAD 5-STUPŇOVÉHO SYSTÉMU NA MOJE HODNOTENIA
Keďže v 5-stupňovom systéme nedokážem spraviť ani tak triviálny úkon, ako je priradenie čisto priemerného hodnotenia (to je 50%, čo by znamenalo 2,5 hviezdičky), musel som si stanoviť, ktoré hodnotenie bude tomu priemeru zodpovedať. A stanovil som si ho na 2 hviezdičky, s tým, že slovo priemer ešte dostalo prívlastok "šedivý". Dôsledok je potom aj ten, že moje hodnotenia sú mierne posunuté nadol a budú sa javiť ako prísnejšie oproti hodnoteniam väčšiny ostatných používateľov (používatelia väčšinou pridelia filmu 3 hviezdičky, ak ho považujú za čisto priemerný). V konečnom dôsledku mi ale nevadí zaujať takýto kritický postoj, aj vzhľadom na to, že na ČSFD je tendencia filmy skôr nadhodnocovať. Ďalším dôsledkom je potom to, že mi tak vznikla široká škála pre hodnotenie "dobrých" filmov (3 až 5), ale iba obmedzená škála pre "zlé" filmy. Pre "zlé" filmy si ale osobne úplne vystačím aj s jedinou hodnotou (1) - ak je totiž niečo žumpa, nepotrebujem sa do nej ponárať, aby som zistil, aká je hlboká. Bez môjho interného 10-stupňového systému sa ale napokon zaobísť nedokážem, takže moje skutočné hodnotenia (v prípade tých "pol-hviezdičkových") píšem na začiatok svojho komentára ("3,5" v mojom komentári má pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu než to, či som sa nakoniec priklonil k 3 alebo 4 hviezdičkám).
ROZŠÍRENÝ SYSTÉM MÔJHO HODNOTENIA
5 = DOKONALÉ
4,5 = VYNIKAJÚCE
4 = VÝBORNÉ
3,5 = VEĽMI DOBRÉ
3 = DOBRÉ
2,5 = LEPŠÍ PRIEMER
2 = PRIEMER
1,5 = SLABÝ PRIEMER
1 = ZLÉ
0,5 = VEĽMI ZLÉ
0 = ODPAD
RÔZNE NEDUHY HODNOTENIA NA ČSFD
Snáď najhoršie, čo môže používateľ spraviť, je hodnotiť film, ktorý nevidel. Na ČSFD je za to síce tvrdý postih, ale ako také niečo dokázať? Podobne vnímam aj hodnotenie filmov videných niekedy v dávnych časoch (pochybujem o tak skvelej pamäti a navyše kritéria sa časom nutne menia). No a tiež ma vyslovene iritujú niektorí používatelia, ktorí si pozreli len prvých 10 minút filmu (dokonca sa tým aj chvália) a film suverénne šupli do odpadu. To je akoby som hodnotil nejakú maľbu tak, že si odokryjem len jej pravý dolný roh. Prekáža mi aj istá stádovitosť pri hodnotení. Hoci je z komentára používateľa zrejmé, že sa mu film nepáčil, napriek tomu mu dal vysoké hodnotenie, veď všetci tomu dávajú vysoké hodnotenia a je to predsa kult. Akoby sa hanbil za to, že má iný názor a považoval to za svoje zlyhanie. Úplne samostatná kapitola je hodnotenie 0 (odpad). Mnohí "machri" toto hodnotenie zneužívajú na to, aby sa robili zaujímavými - dám nejakému slávnemu filmu (napr. Titanic) odpad a teraz som veľký "king". Takže celé to hodnotenie považujem skôr len za také pozérstvo a osobne som ho ešte nikdy nepoužil. Neviem si totiž predstaviť, aký by to musel byť film, aby som mu udelil menej ako 10 percent (to by snáď muselo byť nejaké domáce video). Predsa len, skôr než sa film dostane k divákovi (napr. prostredníctvom TV), musí prejsť nejakým sitom, ktoré tie totálne nepodarky väčšinou zachytí. A ak by sa aj napriek tomu nejaký nepodarok ku mne dostal, prečo by som sa preboha naň dobrovoľne pozeral?
MOJA TEÓRIA PROPORČNÉHO ROZLOŽENIA FILMOV V HODNOTIACEJ STUPNICI
Na záver ešte predstavím jednu moju teóriu ohľadom kvality filmov. Uvedené čísla prosím nebrať doslovne, majú skôr dokumentačný charakter. Za celú históriu kinematografie bolo nakrútených odhadom 500 000 filmov určených pre kino. Môj súkromný odhad je taký, že asi polovica z toho je vyslovene zlých filmov (*), takže ostáva zhruba 250 000 aspoň priemerných filmov (**+). Z toho je potom asi tretina aspoň dobrých filmov (***+), čo je zhruba 80 000 filmov. Z toho je asi štvrtina aspoň výborných filmov (****+), čo je zhruba 20 000 filmov. A napokon z toho je asi pätina vynikajúcich filmov (*****), čo je okolo 4000 filmov. Na jednej strane takýto odhad u mňa vzbudzuje nadšenie, že môžem do konca života pozerať iba skvelé filmy (tie nestačí vidieť len raz), na druhej strane to ale u mňa vyvoláva aj zdesenie, že ako mám takéto filmy nájsť v záplave státisícov tuctových filmov. No a tu nastupuje asi najdôležitejšia schopnosť milovníka filmov a tou je schopnosť výberu kvalitného filmu. Kritérií pre výber je síce dosť, ale ani jedno nie je úplne spoľahlivé. Ak ale používateľ skombinuje viaceré kritéria do jedného výsledného, je jeho vytúžený cieľ (odfiltrovanie slabých filmov) výrazne bližšie. Tu je niekoľko kritérií, ktoré používam ja osobne: hodnotenie na ČSFD/IMDb, zaradenie medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete" (hodnotenia kritikov), získané ceny (Oscary, filmové festivaly), hodnotenia obľúbených používateľov, meno režiséra. Napriek všetkým tým kritériám by bolo ale utópiou si myslieť, že občas na nejaký slabý film nenaďabím, ale aspoň do istej miery zredukujem pravdepodobnosť takejto mrzutosti.