The Crucifixion

Po smrti dvadsaťtriročnej mníšky, ktorú zabila neopatrnosť kňaza pri vykonávaní exorcizmu, sa novinárka z New Yorku vyberie do Rumunska, aby sa tomuto kontroverznému prípadu venovala. Zisťuje, že rodina zosnulej verí, že bola naozaj posadnutá Diablom a kňaz bol odsúdený nevinne. Aj keď je Nicole (Sophie Cookson) zarytou ateistkou, čoraz hlbšie sa zamotáva do tajomstiev cirkvi a prípad sa zdá byť čoraz desivejší. Pátranie po pravde ju vystaví tvrdej skúške v boji proti démonom. - Toto ma velmi bavilo a pre mňa ide o jeden z najuspokojivejších hororov tohto roku, ktoré zatial vznikli. Vadilo mi tam v podstate len pár drobností, a to hlavne forma, akou to bolo podané. Dej sa totiž odohráva až po exorcizme, čo je škoda, pretože úvodné scény vyzerali perfektne a tento subžáner už dlho potrebuje trochu oživiť. Režijne to je skvelé, pretože Xavier Gens je odchovancom New French Extremity a tu ukazuje svoj talent v tomto žánri, ktorý nanešťastie prezentuje len raz za niekolko rokov. Velmi lákavé je aj prostredie, ktoré tentokrát nie je exotické, ale skôr neopozerané a som si istý, že na niektoré miesta, ktoré tu boli zobrazené, si čoskoro urobím výlet. Páčili sa mi aj masky, hlavne môj oblúbenec Javier Botet, ktorý tu bol asi pol sekundy, ale nestáva sa často, že by v priebehu troch dní vyšli tri horory s vaším najoblúbenejším hercom, takže som ho opäť rád videl. Rumunská kultúra dostala taktiež dostatočný priestor, informácie o exorcizmoch si v tomto druhu hororov vždy cením a herecké obsadenie hralo podla mňa presvedčivo, takže ako som už spomínal, pre mňa zatial jeden z najpôsobivejších hororov roku 2017 a už sa nemôžem dočkať ďalšieho režisérovho kúsku, ktorý vyzerá extrémne dobre. + Javier Botet + herec z The Divide, The ABCs of Death 2 a Open Windows (07.10.2017)

Ateisticky zameraná novinárka presvedčená o farárovej vine pátra a pátra, až kým sa na vlastné oči nepresvedčí, že tam hore naozaj niečo je. Alebo skôr tam dole. No. Normálne som musel premýšľať, ako to ohodnotiť. Pretože na jednej strane je to výborne nakrútené, herečka je sympatická, v réžii či scenári som nenašiel jedinú chybu, a je tam všetko, čo divák od podobného kúska očakáva, pár zjavení a ľakačiek, a samozrejme vymietanie. Na druhej strane, film ma nebavil. Žiaľ. Netuším, prečo sa Gens, ktorého pokladám za jedného z najlepších režisérov, chytil práve tak nezaujímavej témy, ako je exorcizmus. Film neprináša vôbec nič nové, je od začiatku predvídateľný, scény vyháňania démonov podľa mňa zaujímavé nie sú a režisér celú dobu stavia na istotu a drží sa šablónky ako kliešť, takže žiadne prekvapenia sa nedostavia. Proticirkevne a protinábožensky zmýšľajúceho diváka ako ja to dokáže ešte aj pekne naštvať. Ešte že tam až tak veľa modlikania nebolo. Odpad to nie je, ale aj tak sa jedná o Xavierov najzbytočnejší film, a po dvoch predchádzajúcich peckách Frontière(s) a Divide je to pre mňa studená sprcha. Ale aspoň som sa naučil všetky dôležité fázy, ktoré prebiehajú pri vymietaní. Určite sa mi to v živote zíde. (07.10.2017)

Neviem či by som mal odvahu napísať v úvode nejakého, hocijakého filmu, tobôž hororu, text: “podľa skutočnosti”. Ono sa nejedná o až tak zlý snímok v danej tématike, no celé mi to prišlo strašne “lacné”. Nie spracovaním (!!), no z hororového hľadiska skrátka akési príliš “svetlé”, bez temnej stránky, čo danému žánru neskutočne škodí. Veď predsa samotné vykonávanie exorcizmu by malo byt nosným pilierom, ktoré by malo byt z pohľadu žánru ťažiskom, na ktorom by malo všetko stáť. Jednoducho povedané, takéto pasáže by mali mať najväčšie grády, aby si divák z onoho filmu aspoň niečo pamätal, keď všetko ostatné nespĺňa kritéria, ktoré by skrátka mali byť samozrejmosťou. Vyslovene sklamaný nie som, pár okamihov v podobe nápadov (muchy na kunde) potešilo, no toto je zas a znova málo ... (17.10.2017)

S Xavierem Gensem jsme se spřátelili předminulý rok na festivalu v Cannes za poměrně kuriozních okolností. Do půlnoční projekce snímku Love zbývala ještě hodina času, a tak jsem coby vyhlášený čajomil zašel do foyer na šálek zeleného Tuarega, když tu najednou uslyším žoviálním tonem pronesené: "Taky na sucho?". Dalo mi zabrat, než jsem v endomorfním chlapíkovi s kšiltovkou rozpoznal známého režiséra. Naše nenucená konverzace velmi rychle získala punc odbornosti a stočila se i ke Xavierově vizi ohledně plánovaného hororu Crucifixion, pro kterou jsem se jakožto zdejší žánrový expert okamžitě nadchl. Po dvouletém čekání mohu nyní Xavierovi s konečnou platností udělit titul hororového virtuosa, který dokonale ovládl umění atmosferické gradace. Crucifixion zprvu připomíná mysteriozní vánek, avšak v druhé polovině stopáže nabude síly hororového uragánu. Vše podtrhuje bravurní kamera Daniela Aranyó s působivými průlety skrze rumunské interiéry a exteriéry či úchvatnými slow motion a reverse motion záběry. Pochvalu zaslouží i scénáristé za pokus o představení démonologie ve světle širších teologických souvislostí, což bezpochyby vyvede z rovnováhy značnou část místních laiků. Crucifixion ode mě obdrží slabších pět hvězd, čímž si zároveň říká o nominaci na letošního hororového oscara. (08.10.2017)

Sympatická hlavní postava a atmosférický rumunský venkov sráží primitivní a zbytečně explicitní scénář. Film mnohem lépe fungoval v investigativní rovině, než v té hororové a kdyby se tvůrci více zaměřili na méně jednoznačné provedení, bylo by to mnohem lepší. Závěr film degradoval na úroveň obyčejného hororového béčka, což je škoda, protože rozjezd to mělo více než slušný. (06.01.2018)