Hrozba smrti

Úprimne sa priznám, že napriek tomu, že som videl nespočetné množstvo filmov, tak Road House z roku 1989 mi akosi unikol a popravde ani som do príchodu tohto remaku netušil, žeby sa malo jednať o nejaký kultový snímok alebo klasiku z osemdesiatich rokov. Skôr mám pocit, že dnes už je za klasiku považované všetko len, aby sa filmové štúdia mohli zviesť na falošnom pocite nostalgie aj pri filmoch, ktoré zapadli prachom a nikto si ich remake nežiadal. Porovnávaniu sa teda vyhnem a budem k tejto novej verzii pristupovať ako k samostatnému, novému filmu. Vo výsledku sa totiž jedná o takú neambicióznu, no neškodnú chlapskú jednohubku, s fajn letnou atmosférou rozplálenej Floridy, ktorú na svojich pleciach tiahne opäť raz vynikajúci Jake Gyllenhaal. Doug Liman už v minulosti dokázal, že akciu vie natočiť, akurát problémom je zbytočne prestrelená stopáž na podobne uvoľnený film a zbytočné pokusy tomu dať občas serióznu tvár. Vznikol tak film, ktorý nevie, či chce byť len uvolneným akčným Béčkom s prehrávajúcimi záporákmi akým je absolútny neherec, UFC bojovník Conor McGregor alebo serióznym thrillerom, ktorý chce dať postave Daltona (Jake Gyllenhaal) nejakú uveriteľnú psychológiu. Mňa bavila skôr tá prvá viac old-schoolová polovica s Jake Gyllenhaalom, v tej druhej s príchodom Conora McGregora film trochu uletí až doletí k zbytočne prepálenému finále. So síce dobre natočenou akciou, ale pocitom pomerne zbytočne tupého Béčka. Road House by si však v letným mesiacoch neurobil hanbu ani v kinách, úprimne dostávajú sa tam omnoho väčšie sr*čky, čo sa o väčšine stream produkcie, hlavne z Netflixu, nedá povedať, takže vo výsledku vlastne taká mierna spokojnosť s týmto skôr priemerným akčňákom. CELKOVO: 6/10 (26.03.2024)

Hned zkraje musím poznamenat, že originál s Patrickem mám rád. Ta správná devadesátková zábava. Navíc malej, a vyzáblej herec, věnující se amaterským bojovým uměním se tady snaží, seč mu síly stačí. Naštěstí mu Rowdy  Herrington nepostavil do cesty nikoho podobnýho jako v remaku. Ten sem se rozhodnul sledovat s čistou hlavou, a nesrovnávat s originálem, a neplkat kraviny. A musím uznat, že je to drtička. Nějaký nešvary tam jsou, ale to všechno vynahradí chlapská vizáš, a pěsti drtící sklo. Líbilo se mi to, a to hodně. A jako třešnička na dortíku je Conor McDavid, kterej tady hraje extrémně pošahanýho zmrda. Reálně asi za čtyři půlměsíce, ale na just všem filmovým odborníkům, uměním potrefeným kritikům a VERBALně přebujelejm idiotkům dám plnou palbu. Domluvil jsem. 100%. (22.03.2024)

Retard House a McGregor, který chodí, jak kdyby měl v anusu vraženou prázdnou flašku od Guinnessu, jako jeho chovanců král. Díky floridskému podnebí a nadhledu jakž takž snesitelné, ale jakmile je Dalton s Nobelovou cenou míru v náprsní kapse košile zahnán do kouta, tupoučká akce v kombinaci s tragikomickou CGI toho Limanova otravného hosta vyhodí hlavními dveřmi a on se už jen válí v prachu před mindrestem Provinilé potěšení. Původní béčkové dobrodružství s bouncerem Swayzem to ale znesvětit nemůže, neboť i to byl podnik IV. cenové skupiny.. (11.04.2024)

Floridsky prosluněná, vysoce zábavná testosteronová blbina s překvapivě obsazeným a opět parádně fungujícím Jakem Gyllenhaalem. Doug Liman pomáhá Joelu Silverovi updatovat jeho osmdesátkovou klasiku do klipařsky dynamického hávu s fyzicky intenzivními mlátičkami, ale vždy s nadhledem nenáročné domácí VOD zábavy. Nový Road House obsahuje jedinou psychologicky funkční scénu (dialog v baru s drážděním traumatu hlavní postavy) a má blíže k energické punkové komedii než k dramatu. Jeho nejkomičtější postavou je hlavní Gyllenhaalův protivník, ultimátní bitkařská mašina Conor McGregor, ztělesňující vtipně přepálenou bezmozkovou mačo suverenitu s bezhlavou zuřivostí. Pozvánku do Fast & Furious má po tomto výrazném filmovém debutu jistou. (25.03.2024)

Spoilery. Ježiši čo sa zas komu nepáči? Veď je to jeden z najlepších akčných filmov roka. Jake Gyllenhaal je (zase) skvelý. Nahodil prekvapivo (?) kvalitnú kondičku. Osobne mám v obrovskej obľube akčniaky s hrdinom, ktorý to má od začiatku pevne vo svojich rukách a každému je jasné, že je nezabiteľný. Nielenže nemá strach postaviť sa presile, ale robí tak s pobaveným úškrnom na perách. Tu je to dotiahnuté do krásnej absurdnosti v momente, kedy tesne pred finále nie je zrazený na kolená súperom a nenasleduje trápna desaťminútovka, kedy filozoficky premýšľa a popritom sa fyzicky dáva dokopy, ale de facto sám dobrovoľne odíde, hoc je šanca, že by vyhral. Vie totiž, aké príšernosti sa začnú diať, ak sa nekonštruovateľne rozzúri. A tomu sa chce vyhnúť. Našťastie ho zaženú do kúta, takže to tam na konci vybúcha lepšie, ako Chuck Norris. Šialený Conor McGregor dostal relatívne malý priestor, ale to málo si pre seba kradne od prvého momentu. Ono je to vlastne feel good dvojhodinový film, kedy sa hlavný hrdina spoznáva s obyvateľmi mestečka, ktoré by malo byť nesmierne nesympatické (ústredný „motorest“ vyzerá ako niečo, čo kebyže mám v susedstve, tak sa každý deň modlím za to, aby do toho udrel blesk a do základov to vyhorelo), ale je to natočené tak „klamlivo“, že vám okamžite budú všetci sympatickí. Samozrejme kladné postavy. Režisér Liman následne robí všetko pre to, aby vám záporné boli krajne nesympatické a protivné. Akčné sekvencie sú tu priemernejšie (trochu divná fackovačka), tu výborné, občas drhne CGI (scénu s autom fakt nevystrihli?), občas je príliš vidno, že sa to síce snažili natočiť na jeden záber, ale nešlo im to. Scenár je plný klišé, ale zároveň každú chvíľu pribehne s osviežujúcim detailom (veľmi slabá rana päsťou na lodi, krokodíl, posedenie uprostred mora, vlak), takže to až tak neudiera do očí. Skvelá hudba. Toto kebyže vidím v kine, som nadšený. (07.05.2024)