Attonitas

Keď som mal písať o slovenských hororoch pre Howarda 1/2018, trocha som zostal zaskočený informáciou o tom, koľko hororov sa u nás urodilo (od kraťasov cez stredometrážne až po celovečerné). Jasné, desiatky to nie sú, ale vzhľadom na to, aká sme malá krajina a v akom stave je aj „uznávanejšia“ žánrová časť slovenskej kinematografie, nieto ešte okrajová hororová, som zostal ozaj prekvapený, že je toho pomerne veľa. Tvorcovia Attonitas si vybrali finančne asi najlacnejšiu hororovú odnož – found footage. A treba dodať, že na konci ponúkli fajn twisty a na začiatku sa (i vďaka vcelku dobrým hercom – Brajerčík a hlavne Marcinková, ktorá už hrala v krátkometrážnych hororoch Petra Czikraia Good Night a M is for Malnutrition) darí vybudovať pomerne kvalitná a seriózna hororová atmosféra (pekný kláštor). Nanešťastie, medzi slušným rozjazdom a fajn dojazdom sa nachádza asi trištvrte hodina monotónneho deja, kedy postavy blúdia nočnými priestormi a nikoho to príliš nezaujíma. 50 % (01.02.2018)

Horor natočený na mojom sídlisku bol pre mňa povinnosťou a nakoniec to ani nedopadlo tak zle ako som čakala. Herci sympatickí a vcelku presvedčiví, pointa predvídateľná, no cení sa aj snaha o originalitu.... Pre mňa podstatne lepšie ako jeho slovenský predchodca Zlo. Dávam s kľudným svedomím 3* aj za originálnu opekačku "špekáčika" :). (02.11.2014)

Partia študentov prichádza do starého opusteného kaštieľa, kde polícia pred pár dňami našla zhorené telo neznámeho muža. Ideálna príležitosť na natáčanie ducha sa naskytne raz za život. A tak sa aj stane! Konečne sa nám naskytla príležitosť vzhliadnuť tento (doposiaľ podľa %) najlepší slovenský horor za posledných pár rokov. Smelo môžem vyhlásiť, že už to dlho nepotrvá a "spadne" tam kam patrí. Nie, že by bol "Attonitas" vyslovene sklamaním, pár atmosferický pasáži potešilo, pár nápadov zaujalo, no Bebjakove "Zlo" z Piešťan je oproti tomuto FF ala BlairWitch z Banskej Bystrice - veľdielom. Absolútne žiadnym z hororových prvkov nedokáže konkurovať (o zábave nemôže byť ani reč), hodnotenie podaktorých užívateľov je prehnané a zrejme si až príliš prajú úspech slovenskej tvorby, ako v skutočnosti naozaj môže dosiahnuť. Rozuzlenie s podaným vysvetlením síce potešilo (ale kto ho nečakal?), no celkový potenciál snímku zabilo tupé správanie hlavných postáv, ktoré by zablúdili aj v jednosmerke - 50%. (23.10.2014)

Iveta Malachovská povedala, že toto je najväčší horor, aký videla. Zrejme to bol jej jediný horor. Takmer hodinu sa tam nič poriadne nedeje, okrem toho, že slušné študentky Marcinková s Blesákovou sa vyjadrujú ako kočiš. Neherecké zjavy ako Guľa tam pobehujú v baníckej helme so svetlom namiereným presne proti ksichtu. Tak sa to zrejme robí. Keď sa nachádzaš v jaskyni alebo v tmavom dome, tak si nebudeš svietiť na cestu, ale rovno sebe do papule. Za dobrú pointu patrí filmu jedna hviezda. (07.10.2019)

Tento film vôbec nie je márny pokus o síce nadužívanú, no pre nezávislých filmátov stále lákavú formu found-footage hororu... slovenská kinematografia posledných rokov má už jeden vydarený pokus za sebou a to, že tento film akosi "prešumel", je možno aj dôsledok toho, že ZLO etablovaného režiséra Petra Bebjaka predbehlo v kinách Attonitas debutujúceho režírujúceho herca Jaroslava Mottla len o pár mesiacov. Napriek tomu je postránke príbehovej a scenáristickej Attonitas prepracovanejší. Nechýba mu sľubný rozbeh, ktorý diváka chytí a v závere aj celkom slušnú atmosféru. Občas naivnejšie herectvo a v závere tlačenie na pointovú pílu tomu trochu škodí, ale inak veľmi vydarený nezávislý nadšenecký film. (16.09.2017)