Černobílá spravedlnost

Mám problém s vyzněním scénáře, který je mnohem černobílejší než ona kritizovaná spravedlnost. Policisté jsou zde jen sadistická hovada, která si vybíjí frustraci na nevinných černoušcích. Snažím se představit si práci mužů zákona, kteří se marně pokouší zabránit mase naštvaných primitivů v rabování, ničení a pálení města, napadání všeho a všech prakticky holýma rukama. Navíc rukama svázanými spoustou předpisů a zákazem použití střelby. Z jedné strany život ohrožující násilí, z druhé kritika od veřejnosti za neschopnost zvládnout situaci. Boal tohle vše neobjektivně naprosto ignoruje. Katrhryn je výtečná režisérka, která by zřejmě dokázala napínavě natočit i film o věšení ponožek na prádelní šňůru, takže Boalův nekritický postoj dokázala zamaskovat do řemeslně skvěle odvedeného filmu. V mém osobním žebříčku politicky agitačních filmů však Detroit ani náhodou nemůže ohrozit prvenství Krále Šumavy. (27.05.2023)

Princíp filmu je postavený na jednoduchej poučke: akcia vyvoláva reakciu. Človek čiernej pleti spravil niečo, aby bol zato následne “neprimerane” potrestaný. Taktiež sa objaví myšlienka princípu: všade sú a pracujú dobrí aj zlí ľudia. Vďaka tejto schéme, je snímok pomerne silnou, emocionálnou záležitosťou, pričom najmä vďaka hereckému výkonu Will-a Poultera, je “Detroit” filmom, ktorý by nemal za žiadnu cenu zapadnúť do zabudnutia. Skvelá práca .. (23.12.2017)

Bigelow sice točí posledních pár let víceméně pořád to samé dokola, ale dělá to precizně a osobitě. Ať už si vybírá obecnou tématiku toho o čem vypráví, či jeden konkretní příběh (Zero Dark Thirty). Detroit je opět procedurálka jako řemen, ale zároveň nabízí oba dva pohledy. Prvních dvacet minut nám dá přičichnout nekompromisní vřavě a chaosu skrze těkavou kameru a zrnitý obraz, načež se z hrubých siluet začnou zhmoťnovat klíčové figury na dobré i zlé straně a nosná příběhová linka celého filmu. Umí stupňovat atmosféru, bravurně pracovat s prvkem násilí, ať už přímého, či nepřímého a velmi dobře emocionálně graduje. Není tu sice tolik hvězdných hereckých jmen jako v jiných, podobně zaměřených filmech, takže bude divákovi trochu déle trvat, než si najde "toho svého favorita", ale nakonec se to pravděpodobně povede většině, jelikož čím dál se prodíráme příběhem, tím osobnější a naléhavější výpovědní hodnotu ve finále má. Citlivé téma USA a Kathryn Bigelow jako obvykle tne do živého. (04.12.2017)

Asi ťažko nájdeme v súčasnosti režisérku, ktorá by tak dynamicky dokázala nakrúcať veľké drahé filmy ako Kathryn Bigelow. No a to si dovolila venovať expozícii nejakých 50 minút, pričom trend je skôr úvodnú pasáž skracovať. Ale ako vidno, také široké predstavenie viacerých postáv malo opodstatnenie. Rovnako aj po samotnej akcii v hoteli nejdeme úplne jednoduchými scenáristickými cestičkami a súdne finále je možno kratšie ako predchádzajúce výsluchy. Kritizovať čiernobielosť filmu nie je príliš spravodlivé, v úvode veľa sympatií miestni obyvatelia nezískavajú a napríklad ten nasratý biely policajný šéf bol správny chlap. Dobová atmosféra je dokonalá. (12.01.2021)

V nejednom divákovi vplyvom rozmáhajúcich sa chápadiel politickej korektnosti asi vyvstáva otázka, prečo sa tragická noc v jednom zapadnutom michiganskom moteli, ktorá sa krvavým písmom zapísala do histórie presne pred polstoročím, dočkala svojho filmového spracovania práve teraz. Venovať týmto úvahám dlhší čas a priestor by však v tomto prípade bolo neúctivé nielen voči obetiam tohto incidentu (nech už boli jeho detaily akékoľvek, je neodškriepiteľným faktom, že v hoteli s bielymi mužmi a černošskými dievčatami by sa niečo podobné v tých časoch stalo len sotva), ale aj samotnej snímke. Detroit je totiž v prvom rade bez diskusie kvalitnou a poctivou filmárčinou. V prvej polhodine sa usiluje postupne priblížiť všeobecné dianie, čo mnohí ocenia, no iným, najmä menej trpezlivým prinesie tento obšírny úvod veľmi rýchlo prvotné rozčarovanie, ktoré má následne dopad na výsledný zážitok. Po nej však prichádza očakávaný vrchol celého diania, udalosti v moteli Algiers, ktorým vládnu nesmierne silné emócie a napätie by sa v niektorých okamihoch priam dalo krájať. Práve tu majú možnosť vyniknúť výkony väčšinou menej známych hereckých mien, ktorým vládne stvárnenie hlavného antagonistu v podaní Willa Poultera. Áno, presne toho istého Willa Poultera, ktorý sa pred rokmi objavil v dodnes poslednej Narnii ako neznesiteľný bratranec hlavných hrdinov a od ktorého by len málokto očakával, že s takou suverenitou dokáže zvládnuť úlohu, akú mu predostrel scenár tohto filmu. Záverečnú časť tvoria očakávané následky spomínanej epizódy, ktoré sú pravdepodobne hlavným dôvodom toho, prečo napokon nejdem s hodnotením ešte vyššie. Predovšetkým scény odohrávajúce sa na súde sú totiž odbavené príliš povrchne, bez výraznejšej snahy strhnúť diváka, čo mňa ako osobu, ktorá si častokrát na filmovom plátne užije viac slovné prestrelky za dverami súdnej siene než skutočné prestrelky v uliciach, muselo zákonite sklamať. Napriek tomu však snímam z hlavy pomyselný klobúk pred Kathryn Bigelow, ktorej doterajšiu tvorbu som dodnes s určitými predsudkami obchádzal. Detroit ma totiž presvedčil o tom, že by som to mal čím skôr napraviť. (80%) (07.12.2017)