Dokonalá loupež

Spoiler. „To je v pohode. Putá som nebral.“ Keď na miesto činu napochodoval suverénny Gerard „Žvejkal“ Butler a ZOŽRAL donut, okamžite som si spomenul na podobnú scénu s Forestom Whitakerom z trojky 96 hodín. Vtedy mi to vadilo, ale teraz na to u Butlera vtipne poukáže vedľajšia postava, takže to beriem tak, že to bol zámer zo strany tvorcov prísť s takým tvrďákom, že má v paži nejaké trápne dôkazné materiály, polovicu z nich zožerie, zvyšok si ani nevšimne a o pár minút už vie, kto za tým stál. Prvú cca hodinu a pol som si trieskal hlavu, čo som za vola, že mi taká pecka 5 rokov unikala. Jasné, inšpirácia Utečencom (dominantný alfa samec v čele drsnej „federálnej“ svorky, ktorej členovia sa navzájom síce doberajú, ale inak si absolútne chrbát kryjúca) a Horúčavou (dva charizmatické tímy na opačných stranách zákona idúce si po krku) je zrejmá, ale nevadilo mi to, vlastne skôr naopak, keďže sú to moje obľúbené deväťdesiatkové akčniaky. A zjavne aj Butlerove, ktorý to produkoval. Kasting je skvelý, od hovada Butlera cez pragmatického Pabla Schreibera (Lievov brat bol absolútne boží ako dvojmetrový írsky leprechaun v Amerických bohoch) až po 50 Centa, Briana Van Holta a Mauricea Compteho (nezabudnuteľný odvážny policajt Carrillo z Narcos). Atmosféra zločineckého veľkomesta skvelá, i keď nie až taká horúca, živelná a intenzívna, ako u Manna. Ono treba to brať realisticky: Horúčava je len jedna a hoc sa banda okolo Butlera snaží, stále oproti nej pôsobí béčkarsky. Prvú hodinu a pol je každopádne atmosféra fantastická, skvelá kamera, dobrí herci, medzi ktorými to iskrí. Napätie sa stupňuje, tešíte sa, čo vás čaká. Zároveň sa toho ale obávate, lebo viete, že potečie krv a vám sa nechce so žiadnou z postáv rozlúčiť – a to paradoxne nielen s dobrými, ale ani so zlými. Tým režisér vďaka robustnej minutáži dopriava dostatok času, aby sa vybudovali vzťahy nielen medzi nimi, ale i na báze divák/oni (pekná pasáž s plesom). Pravda, nadštandardná minutáž má za následok, že tvorcovia sem-tam nevedia čo od radosti a tak nás „otravujú“ scénami, ktoré sú fajn, ale pre dej zbytočné (celá linka s Butlerovou rodinou). Na konci vás čaká strhujúca akčná scéna (opäť samozrejme Horúčava), ktorá trvá dlho a nikto si v nej nemôže byť istý prežitím. Problém je, že všetko od prepadu banky je... ako to napísať. Čakáme, čo sa z toho vyvinie. Postupne dostaneme odpovede, ale nie som si istý, či sú tie odpovede také, aké sme čakali resp. či sú dobré. Po dopozeraní sme s manželkou premýšľali, načo tam bolo toto, prečo tam dali tamto a na čo bola dobrá tamtá scéna (napr. to s prostitútkou alebo načo si Schreiber zohnal číslo na Butlera a prečo, keď ho už Butler mal, ho nedal na základe neho vystopovať). Nečakaný finálny twist je pekný, i keď samozrejme ani on nie je pôvodný (ako ostatne celý tento film). Názov filmu, ktorý vykráda, vám prirodzene nemôžem povedať. Celkovo mi nesedela asi stovka vecí na tom, ako to funguje v takej inštitúcii, ktorá sa dostala do zorného poľa záporákov. Fakt na takéto inštancie nie som expert, ale vadilo mi, že je to líčené ako nedobytná pevnosť, kam má problém dostať sa aj poslíček s pizzou, ale oveľa väčšie veci sa tam stať bez problémov môžu. Akonáhle sa to však tvorcom hodí, tak (aby sme zostali pri poslíčkovi) zrazu už nie je problém nemať visačku a stačí povedať, že ho asi zapísal kolega, pričom šéf strážnikov je tam zjavne nonstop 24/7 a musel by o tom niečo vedieť. A na konci sa za poslíčkom rozbehne kvôli pokazenej donáške, ale zjavne sa mu cestou niečo stalo, lebo sa po ňom následne tajuplne zľahla zem a nikto ho už viac nevidel. Tiež ma „zaujalo“, aké jednoduché je vykradnúť banku: proste do nej prídem, vykradnem ju a odídem kanálom. (01.01.2024) (méně) (více)