JohnnyD

Rodinná jednohubka s Lesliem Nielsenom a cameom Ala Yankovica.

Nudná rozprávková romantika bez väčších ambícií. Michael Caine si za Jaws 4 kúpil dom, ako tak sledujem filmografiu Jeana Rena, ten už musí vlastniť minimálne jednu dedinu.

Miesto regulérneho pokračovania (ktoré si otvorený koniec dvojky doslova žiadal) nasleduje americký semi remake... alebo skôr nudná recyklácia.

Z neoriginálneho námetu sa síce dalo vyťažiť viac, no aj tak je to príjemná zábava, najmä teda v porovnaní s americkým "pokračovaním".

Nevtipná kravina s plastelínovou Morgan Fairchild.

Hughesov pohľad do duše spratkov a flákačov. Oproti Breakfast Club, Sixteen Candles a Wierd Science to postráda nielen ten úžasný tmel medzi humorom a drámou, tak špecifický pre Hughesa, no postráda to aj samotnú drámu a humor a film je len mdlou jednodňovou jazdou Chicagom. Kult (a kultúrny dopad) Ferrisa Buellera je obrovský, no na rozdiel od ostatných klasík Johna Hughesa ide absolútne mimo mňa.

Problém Bridesmaids by som videl v nevyrovnanom scenári a prílišnej snahe kopírovať Apatowa (prepálená stopáž, dlhé pomalé scény, zmeny tempa filmu, veľké zvraty a zvoľnenie v predposlednom dejstve...). Chcelo to poriadne preškrtať, prestrihať a mohla to byť bomba. I keď film u mňa prekvapivo o niečo lepšie fungoval v dramatických častiach ako v komediálnych. No musím oceniť po dlhom čase kvalitnú fekálno-dáviacu scénu! Melissa McCarthy hrdo prevzala žezlo po Jeffovi Danielsovi.

Akoby si niekto uvedomil aké sentimentálne klišé je scenár a na poslednú chvíľu tam dopísal niekoľko scén, aby film budil dojem, že je to paródia na Glee, High School Musical... Nemôžem sa ubrániť porovnaniu so športovými filmami Willa Ferrella, ktoré fungujú presne na tomto princípe - na klišé a sentimente dohnanom do absurdna. Bohužiaľ bojím sa, že väčšina z neho bola v Pitch Perfect myslená vážne. Rebel Wilson je každopádne talent.

Vidíš, Bryan, takto sa majú točiť filmy! Už v prvých desiatich minútach je viac emócií a skvelých nápadov než vo všetkých štyroch filmoch predtým. Najlepšie to vidieť na postave Mystique. Mala síce veľký priestor v troch filmoch, no až Matthew Vaughn ju poňal inak ako len "mutantku, ktorá dokáže meniť výzor". Ten sa viac venuje príbehu a postavám ako nekonečným súbojom a výbuchom. A zo mňa spravil fanúšika. Jeho i X-Menov.

X-Men Origins: Wolverine vyzerá akoby niekto zobral 13 dielny televízny seriál a zostrihal ho do celovečerného filmu. Nielen svojou lacnosťou, no aj svojim mdlým scenárom s až komickými pravidelnými akčnými scénami (fat guy je najväčšie wtf) a skokmi v čase a priestore akoby skončila časť seriálu. Hugh Jackman to ako jediný uchraňuje od epic failu. A bohužiaľ: chýbalo tomu málo, aby to bolo také zlé až vtipné. Prevážila ale rutinná nuda a papierom šuštiace prázdne postavy.