Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (3 670)

plakát

Dnes naposled (1958) 

Mierne som štyrmi hviezdičkami nadhodnotil tento málo známy český film, ale neľutujem. To panoptikum opilcov bolo síce poskladané umelo, ale inak by bolo ťažké zobraziť všetky podoby a fázy alkoholizmu. Niekde sa to podarilo bravúrnymi hereckými výkonmi, inde podrobným opisom jeho dôsledkov, vrátane márnych pokusov o vymanenie sa z neho vlastnými silami. Cenné bolo, že koncom päťdesiatych rokov sa podarilo nakrútiť taký depresívny film bez iskierky nádeje. Nebudem mať problém so zaradením do mojej Top 100.

plakát

Comprar, tirar, comprar (2010) 

Samotný fakt podpory odbytu reguláciou životnosti ma neprekvapil, už som čítal niekoľko článkov na túto tému, i videl iný dokument a dokonca som sám napísal miniblog pod názvom Kazítka. Hrozné je, že sa v prospech neustáleho rastu výroby likvidujú vzácne suroviny a príroda sa devastuje odpadmi. A ten obrovský manipulačný mechanizmus núti aj inak celkom normálnych ľudí, aby za čudákov považovali tých, ktorí používajú síce "nemoderné" ale funkčné veci.

plakát

Klíčem je strach (1972) 

Po zbytočne dlhej a stereotypnej naháňačke na nezničiteľnom ukradnutom aute prišli scenáristické eskymácke obraty a Barry Newman s tvárou hráča pokru si išiel neochvejne za svojim cieľom. Chvíľka povinného napätia pred záverom a potom oslobodzujúce titulky. Niet na čo spomínať. Enricovi Dobrodruhovia, to bol film, na ktorý sa spomínať dá.

plakát

Krvava bajka (1969) 

Veľmi silný príbeh. Terorizmus, únosy, zabíjanie rukojemníkov, to všetko patrí medzi zbabelé a kruté spôsoby násilia, lebo ich terčom sú nevinní ľudia. Preto by odsúdenie a potrestanie vinníkov malo byť primerané. Hromadná poprava obyvateľov Kragujevaca je niečo príšerné nielen rozsahom, ale tiež aj rutinérskym, technickým prístupom nemeckých vojakov. Vojak, ak už, má zabíjať iného vojaka. Nie popravovať nevinného civila. To už nie je vojak, ale vrah. Nemôžem dať viac hviezdičiek, pretože tento film mal vzbudzovať hrôzu, a to sa mu podarilo iba v niekoľkých záberoch.

plakát

Zvláštní dny (1995) 

Kathryn Bigelow mám rád a ona je vlastne jediným dôvodom, pre ktorý som chcel tento film vidieť. 74 % síce nie je veľa, ale možno pôjde o nedocenený film. Chyba lávky! Ide o precenený film. Film so zaujímavým námetom, ktorý je žuvačkovito natiahnutý do dva a pol hodinovej dĺžky. A keby aspoň v tých dva a pol hodinách prebiehal nejaký normálny dej, tak možno. Ale všade bolo plno ľudí, všetci sa niekam ponáhľali, niekoho prenasledovali, niekoho vraždili, púšťali si tie svoje videá a vzdychali pri ich sledovaní ako najatí. Do toho trochu sexu, trochu rasizmu a na konci som ostal ako obarený, lebo hlavou mi blúdila otázka: Toto čo malo byť? Už nikdy nechcem o tomto filme počuť. Ale Kathryn Bigelow naďalej považujem za skvelú režisérku

plakát

Mosty přes Ibar (2012) 

Tak ako sa zle žije nad miestami, kde sa jedna pevninská kra podsúva pod druhú, rovnako zle sa žije v miestach, kde sa stretávajú dve náboženstvá, dve etniká a kde je nespočetne veľa bývalý krívd, ktoré pri prvej vhodnej príležitosti vzplanú a generujú krivdy nové. Citlivo a tlmene nakrútená snímka ukazuje obraz problémov ľudí, od ktorých sa zo dňa na deň chce, aby včerajšieho suseda a kamaráta dnes pokladali za svojho úhlavného nepriateľa. Práve to, že tvorcovia netlačili príliš na pílu, dodáva filmu punc autenticity a baranček utekajúci za autobusom je nezabudnuteľným záverom.

plakát

Boj o oheň (1981) 

Oceňujem Annaudovu odvahu pustiť sa do tematiky, v ktorej svojou fantáziou a predstavivosťou musel nahrádzať chýbajúce istoty. Páčil sa mi výber prostredia a hercov, ako i masky i snaha o autentické správanie sa. Príbeh bol jednoduchý a nude v niektorých pasážach nebolo možné zabrániť. Prekážalo mi zopár detailov, ktorým sa dalo vyvarovať (neandertálci nemali prístup k bieliacim zubným pastám, takže ich bezchybné chrupy vyzerali nedôveryhodne; v rovnakých klimatických podmienkach boli neandertálci navlečení do kožušín, ale utečená potrava sa väčšinu doby pohybovala nahá; domestikovanie stáda mamutov za hrsť trávy patrí do komédie a odpustiť si mohli aj historický objav misionárskej polohy). Nepoznám historické súvislosti, ale nejaké sofistikované šípomety boli podľa mňa predčasné. A na druhej strane neandertálci živiaci sa lovom, by mali svoje budzogáne prispôsobené ich účelu a nenosili by so sebou nefunkčné kusy dreva. Napriek tomu považujem tento film za povinnú jazdu najmä pre mladých ľudí.

plakát

Ostrovy uprostřed proudu (1977) 

Pri rozhodovaní sa, či si tento film pozrieť alebo ho vynechať som sa orientoval podľa režiséra, ktorý nakrútil tri skvelé filmy (Planéta opíc, Motýľ, Ten najlepší) a tiež podľa môjho obľúbeného autora literárnej predlohy, aj keď som ju ešte nečítal. Na druhej strane ma zarazil malý počet hodnotiacich divákov. Po záverečných titulkoch som v rozpakoch. Neviem vymenovať zásadné chyby tohto filmu. Problém je, že ani prednosti. Mám z neho taký nemastný-neslaný dojem. Prakticky ničím ma nezaujal. A tak naň bez hnevu pomaly zabudnem.

plakát

Hon (2012) 

Po veľmi dlhej dobe ďalší film, ktorému dávam plné hodnotenie. Samotný príbeh s lynčovaním i bez neho som už párkrát videl, režiséra Vinterberga nepoznám a s Madsom Mikkelsenom som bol veľmi spokojný v predchádzajúcoch filmoch. Teda podľa papierových predpokladov to mal byť veľmi dobrý film. Ale on mal niečo navyše - uveriteľné, po malých dávkach stupňované napätie, nevraživosť spoluobčanov, postupnú beznádej hlavného hrdinu, falošný happy end a brilantný záver. Ja, ktorý som 2/3 života prežil v totalite som veľmi dobre vnímal ten prerod priateľov a susedov na ľudí, ktorí sa ochotne vzdali spomienok i skúseností a zaslepení tézou, že nevinné deti predsa neklamú, sa nechali viesť pomstychtivosťou. Pravdepodobne aj bez Mikkelsena by to bol zaujímavý a príťažlivý film, ale práve on ozdobil toto dielo svojim plnokrvým, perfektným výkonom.

plakát

Až budu mrtev (1967) 

Je nespochybniteľné, že o zločincoch sa nakrúcajú zaujímavejšie filmy, než o slušných ľuďoch. Ale keď niekto nakrúti film o povaľačovi a lúzrovi a v celom filme divák nenájde ani jednu zaujímavú epizódu, tak potom je namieste otázka, načo sa namáhal. Bol som rád, keď film skončil.