nascendi

Nedokážem posúdiť, čím prispel Steven Spielberg ku columbovskej sérii. Mne tento diel pripadol, ako typický a štyri hviezdičky mu dávam iba preto, že bol jedným z prvých. Vtedy ešte výstavba jednotlivých dielov série nebola ustálená a ten, neskôr nemenný štýl, sa iba vytváral. V tom vidím jeden z dôležitých rozdielov medzi pomerne vyrovnanými časťami celej série.

Tento film mi priniesol veľké sklamanie. Úvodná scéna ponúkala omnoho zaujímavejšie pokračovania, než bolo to, ktoré som sledoval. Možno mal režisér ambíciu prihlásiť sa k Dostojevskému, Solženicynovi alebo bigotnému ruskému pravosláviu. Urobil to však nudným, odpudujúcim spôsobom a pokazil mi dojem z celého filmu. Jediné, čo som oceňoval bolo to, že to bol ruský film v pravom slova zmysle. Sklon Rusov k mystike je neprehliadnuteľný. Ale to je tak všetko. Tie náboženské bláboly ma iritovali už od prvých minút a nemal som sa prakticky o čo oprieť, aby ma nezdolávala nuda.

S užívateľkou mat.ildou mám dlhodobo zhodný názor na mizerné filmy. A Následky lásky považujem za mizerný film. Hrdinsky som ho dopozeral do konca a som presvedčený, že ani režisér presne nevedel, čo chce vlastne nakrútiť. Lebo ten spomalený kolobeh života hlavného hrdinu, prerušovaný nepochopiteľnými vsuvkami, rýchlymi vysvetlivkami, nelogickým správaním a nedotiahnutými sekvenciami môžem považovať iba za chaotické a nepodarené dielo a je mi zatiaľ úplne jedno, že Sorrentino sa preslávil úplne iným filmom.

Pre mňa je naozaj náročné hodnotiť horory. Som takmer horový panic. Nikdy ma to k hororom neťahalo a nechápal som, ako niekto môže mať potrebu vyľakať sa alebo báť až k zošaleniu. Okrem toho zvyknem takéto filmy pozerať v dennej dobe, pretože si myslím, že kvalitný horor dokáže svoje aj bez toho, aby som ho sledoval v temnej izbe. Poctivo som s viacerými mikrospánkami sledoval dianie na obrazovke, ale keď začali dievčatá poletovať po izbe som usúdil, že podľa skutočnej udalosti bol asi iba ich počet v dome. Inak v poslednej dobe začínam oznam, že film bol nakrútený podľa skutočnej udalosti, vnímať ako ospravedlnenie za nepodarený výsledok.

Je to svojim spôsobom pokračovanie žiarovkovej konšpirácie. Stále častejšie sa presviedčam, že otrokárske spoločenské zriadenie nebolo iba prvým, ale bude aj posledným štádiom. Akurát otrokárov nahradili mamutie nadnárodné spoločnosti. Už dávno majú väčší vplyv, než vlády štátov a tá smiešna Európska únia s tisíckami kráľovsky zaplatených diletantov. Film ukazuje, akí hlupáci rozhodujú, aké nedemokratické mechanizmy sa používajú, ako to môže dopadnúť ak sa niekto postaví proti a aké obrovské prostriedky sa vynakladajú na ohlupovanie verejnosti. Na filmoch tohto typu mi prekáža malá naliehavosť s akou vyjadrujú znepokojenie ľudí, ktorí vedia o čo tu ide a čo nám hrozí. Nezaujatý komentár nie je celkom namieste.

Grandhotel Budapešť mi potvrdil, že je mnohonásobne viac filmov, okolo ktorých bol vyvolaný mediálny hluk, než filmov, ktoré ma naozaj zaujali a nadchli. Bizarná retrokomédia mala zdanlivo všetky predpoklady pre upútanie mojej pozornosti. Výborná atmosféra, prebytok známych hercov, netradičný námet. Veď v prvej polhodine som aj bol výnimočne spokojný, ale potom to začalo upadať, prestával som rozumieť tomu, čo chcel kultový režisér vlastne nakrútiť, takže záver som sa už nielenže nesmial (to ostatne ani počas predošlých minút), ale už som túžil iba po záverečných titulkoch. Po prečítaní zopár komentárov som si uvedomil, že existuje pomerne veľká skupina filmov, pri ktorých užívatelia v komentároch opatrne vyjadrujú svoj nesúhlas alebo nepochopenie, ale do hodnotenia to neprenášajú. Gandhotel k takým priraďujem.

Život surikát je vďačným námetom na sfilmovanie. Drsné podmienky Južnej Afriky, každodenný boj surikát o potravu i o život umožnili nakrútiť poldruhahodinový dramatizovaný dokument, ktorý diváka udržuje celú dobu v pozornosti a napätí. Surikaty sú svojim postojom, pri ktorom sa snažia zazrieť predátora skôr, než ich ohrozí, nám sympatické tvory. Možno k tomu prispievajú aj veľké oči po stranách hlavy. A pred pár rokmi bol na internete veľkým hitom klip, v ktorom surikaty unavené dlhým pozorovaním okolia postupne usínajú postojačky.

Ďalšie sklamanie od slávneho režiséra. Už Rosemaryino dieťa spôsobilo poklesnutie mojej sánky a Nájomník bol pre mňa ešte menej pochopiteľný a uveriteľný. Navyše v ňom hral jeden z najhorších hercov - Roman Polanski, ktorý sa tak priradil k ďalšiemu nekritickému hercovi - Woodymu Allenovi. Neviem, čo je možné oceniť na Nájomníkovi. Ja osobne som ocenil iba fakt, že už skončil.

Niekedy neuvážene zabŕdnem do šedej zóny s nádejou, že tam objavím nejaké skvelé dielko, ktoré z nepochopiteľných príčin ostalo zatiaľ neobjavené. Doterajšie výsledky však spochybňujú moje počínanie, lebo som na nič také nenarazil. Aj táto romantická dráma ma nedokázala zaujať. Ústrednú dvojicu nepovažujem za vhodne vybranú, pretože medzi nimi iskra preskočí iba preto, že je tak napísané v scenári. Príbeh je banálny, ničím neozvláštnený a tvorcovia nevyužili ani jediný rozumný krok, ktorý by zvýšil príťažlivosť ich výtvoru - neskrátili ho aspoň o 20 minút. A tak si myslím, že malá pozornosť, ktorú užívatelia venujú tomuto filmu, má svoje racionálne jadro.

Nepociťujem žiadne výčitky svedomia, keď tento film charakterizujem ako chaotický. Je možné a dokonca pravdepodobné, že Claude Lelouch vedel, čo chce nakrútiť, problémom však je, že som sa na jeho myšlienkovú vlnu nedokázal naladiť. Mne to chvíľami pripadalo, ako produkt opitého a nezodpovedného strihača, ktorý zábery určené do rôznych filmov pozliepal dohromady dúfajúc, že to niekto označí za umenie novej vlny. Čiastočne sa mu to podarilo, ja som sklamal. Ako ostatne aj u ostatných Lelouchových filmov. Skrátka my dvaja sme si nesadli. Už je členom širšieho kolektívu vychytených tvorcov.