nascendi

Výborne nakrútený film o zaujímavej práci policajných vyjednávačov nadobudne potrebnú dramatickosť vo chvíli, keď defraudanti z policajných kruhov v strachu pred odhalením sa pokúsia "našiť" vraždu kolegu na špičkového vyjednávača Dannyho Romana. Ten, pritlačený k múru, a v beznádejnej situácii vezme rukojemníkov, zabarikáduje sa v kancelárii a o nejakú dobu si už môže overiť, aké je to, byť pri vyjednávaní na druhej strane. Starostlivo napísaný scenár a bezchybné výkony S.L. Jacksona a Kevina Spaceyho zaraďujú tento film medzi špičku vo svojom žánri.

Kdesi som čítal, že inteligentný človek dokáže nájsť porovnateľný počet argumentov ako v prospech niečoho, tak i proti tomu. A tak jeho postoje závisia viac od morálky, než od inteligencie. Ďakujeme, že fajčíte je film o takomto človeku, ktorého zamestnaním je zmierňovať protifajčiarsku hystériu. O človeku, ktorého vynikajúco stvárnil Aaron Eckhart. Film má dobre napísané dialógy a primeranú dĺžku. Napriek tomu si myslím, že nevyužil potenciál, ktorý sa ponúkal a prospelo by mu opustenie niektorých dejových línií a postáv a využitie získaného priestoru na dôkladnejšie prekreslenie zvyšku. Dojem mi kazil príšerný dabing lobistovho syna. Sympatický film Jasona Reitmana, ktorého ďalšie diela si rád pozriem.

Jeden z mojich najobľúbenejších filmov s Vlastom Burianom. Vyvstáva logická otázka: prečo potom iba tri hviezdičky? Predovšetkým tri hviezdičky v mojom ponímaní nie sú málo a Baron Prášil má rovnaké klady a zápory ako všetky filmy s Vlastom Burianom. Vo všetkých exceluje a jeho zostrihané výstupy by nemohli dostať menší počet hviezdičiek ako päť. Ale sú tam ostatní herci a to je katastrofa. Ešte šťastie, že Čeněk Šlégl si tu strihol rolu Marvanovského významu.

Sklamaný bude každý, kto navnadený posterom, očakával erotický film. Sklamaný bude každý, kto si na profile ČSFD prečítal, že ide o romantický film. Linka 06 nie je ani romantický, ani erotický film. Je to smutná dráma dvoch osamelých ľudí, ktorí si na začiatku hry stanovili pravidlá a tie ich uväznili v priestore, z ktorého niet úniku. Dvojici hercov, v dvoch bytoch s telefónom sa podarilo iba z dialógov vystavať dramatický príbeh, ktorý má šancu zaujať aj divákov, ktorí od filmu očakávali niečo úplne iné.

Prázdniny v Ríme sú pre mňa etalónom príjemného filmu. Romantickou rozprávkou pre dospelých, v ktorej vystupuje skutočná a nesmierne krásna princezná a americký novinár, ktorý síce nie je princom, ale jeho nezištnosť a šľachetnosť majú princovské rozmery. Je prirodzené, že na 60-ročnom filme by sa našli nedostatky. Ale z vysokého hodnotenia vyplýva, že málokto ich hľadá, pretože väčšina túži vidieť dokonalý romantický príbeh. A Prázdniny v Ríme majú k nemu asi najbližšie.

Život by mal začínať smrťou a končiť orgazmom, a nie naopak, vyjadril sa kedysi Donald Sutherland nevediac, že jeho ideu už pred mnohými rokmi neopakovateľným spôsobom naplnil Oldřich Lipský. Neopakovateľným v zmysle kvality i možností remaku. Pretože Happy end, to je nápad. Nápad, ktorý sa jeho realizáciou spotreboval a nikto, kto vie napočítať do piatich, už ten nápad nevyužije. Nápad geniálny, realizácia vynikajúca. Napriek tomu, že sa pri sledovaní neplieskate do stehien a neváľate po zemi, ale od začiatku do konca máte na tvári spokojný obdivný úsmev, ktorý postačuje na to, aby ste filmu dali takmer plný počet hviezdičiek, ako som to urobil ja.

Výťah na popravisko bol pre mňa v čase jeho premiéry vo filmovom klube veľkým zážitkom. Temná atmosféra, akoby z Hitchcocka, kvílivá trúbka Milesa Davisa, prekvapujúci začiatok. Vtedy som ešte nevnímal, že týmto filmom začal 26 ročný Louis Malle svoju režisérsku kariéru, Jeanne Moreau svoju hviezdnu desaťročnicu a Lino Ventura so Jeanom-Claudom Brialym dostávali prvé úlohy. Vtedy som však nevnímal ani chyby v scenári, nelogickosti a čudné správanie sa niektorých postáv, ktoré mi už dnes prekážalo. Nie je to prelomové dielo ani v rámci francúzskej novej vlny, ale určite film, na ktorý sa dá aj po rokoch pozrieť.

Kokaín je označený ako životopisný film, opisujúci vzostup a pád jedného z pohlavárov narkomafie. Podobných filmov som už videl niekoľko a mám reálny problém odlíšiť jeden od druhého. Takmer všetky majú spoločné, že sú obsadené kvalitnými hercami (Depp, Cruz, Potente, Liotta) a že ukazujú idylický obraz zločincov ako ľudí nadovšetko milujúcich svoju rodinu, priateľských, láskavých, ktorí zásobujú pol Ameriky kokaínom vlastne iba preto, aby dožičili svojej manželke a dcérke slušné živobytie. Ich obchod je vykreslený ako bežné podnikanie bez špinavých praktík, ktoré drogový obchod sprevádzajú. A práve falošné posolstvo vysielané týmto filmom zráža jeho hodnotenie v mojich očiach.

Filmografia Oldřicha Lipského obsahuje bezkonkurenčne najvyšší počet vynikajúcich komédií a paródií a je iba na divákovi, či prijme všetky s rovnakým zaujatím alebo sa mu v pamäti rozdelia do skupín. Ja patrím k tým "alebo" a aj keď som sa na Adéle viackrát dobre zabavil, nezaujala miesto v mojom top leveli, kde patrí Limonádový Joe, Happy end, Jáchyme, hoď ho do stroje a Traja veteráni. Určite však patrí medzi vzácne výnimky vo filmovej tvorbe normalizačného obdobia a pobaví aj dnešných divákov, aj keď ich časť bude ťažšie vnímať jej parodický žáner.

Film som videl opakovane, a to že som si ho iba pozvoľna vybavoval svedčí o tom, že vo mne nezanechal silné dojmy. Vo viacerých komentároch autori píšu o Samovi Raimim takmer s nábožnou úctou. Mne to meno nič nehovorilo, tak som sa pozrel na jeho profil a vybavil sa mi Lesný duch, ktorý som poslal do odpadu a filmy, ktoré nepozerám. The Gift mohol byť podľa scenára priemernou detektívkou s množstvom klišé. Raimi do neho vniesol hororovú atmosféru, pričom tie ľakačky a duchárinu si mohol odpustiť. Film zdvihla aj podporujúca hudba a najmä výborná Cate Blanchett, Keanu Reevesa a pre mňa neznámy Giovanni Ribisi. V mojich očiach napriek tomu nedosiahol na označenie "vynikajúci film".