nascendi

Nakrútiť sériu televíznych rozhovorov s bývalým americkým prezidentom a očakávať, že sa verejnosť dočká jeho priznania a ospravedlnenia, je zaujímavá myšlienka. Ale nakrútiť to ako súboj dvoch protivníkov, ktorým zbrane pripravujú tímy poradcov, to už signalizuje úspech aj v prípade, že ide o rozhovor s krajne nepríťažlivým a kontroverzným Nixonom. A keďže Ron Howard má s umeleckými rekonštrukciami svoje skúsenosti, scenár bol dobre napísaný, hercom ich úlohy svedčali a hudba nezaprela kvality svojho autora, podaril sa film, ktorý pri premiére žne úspechy. Až dodatočne si divák uvedomí, že úspech filmu je z viacerých dôvodov iba krátkodobý a netreba ho preceňovať.

Je to stále milá spomienka na časy dávno minulé, ale napriek tomu musím znížiť hodnotenie o jednu hviezdičku. Aj keď je to film, v ktorom sa prvý krát ukázala svetu moja najobľúbenejšia herečka a film, ktorého vtip a nápaditosť predvádzanú dobrými hercami je možné oceniť aj po rokoch. Ale sme už ďalej. Aj keď nie vždy a vo všetkom.

Bournov mýtus som už videl aspoň štyri krát a až teraz sa dostávam k napísaniu komentára. Nebudem ospevovať Ludlumovu predlohu, Greengrassovu réžiu, Powellovu hudbu, ani Damonov herecký výkon. To všetko už bolo popísané. Všetky diely trilógie majú odo mňa plný počet hviezdičiek a možno raz filmová história ukáže, že mali zásadný význam pre ďalšie filmy tohto žánru. Bournov mýtus mám z nich najradšej. A aj keď som v úvode spomenul, že som ho videl štyri krát, naďalej sa pristihujem pri tom, že v niektorých momentoch zabúdam dýchať. A až dnes som si všimol Oksanu Aniškinu, ktorá ma tak zaujala v Lilya4-ever.

Labichova predloha je už poriadne stará a opozeraná. Napriek tomu sa podarilo Macourkovi s Lipským a s výdatnou pomocou skvele vybraných hercov ju oživiť a sprístupniť aj dnešnému divákovi. Nie je to síce zážitok, pri ktorom máte chuť ho čo najskôr zopakovať, ale ako pripomenutie doby, v ktorej tvorcovia museli siahať po klasických námetoch aby vyhoveli normalizačným ideológom, je to fajn. Niektorým sa to podarilo so cťou. Slamený klobúk je toho dôkazom.

Netrúfam si odhadnúť, do akej miery sa Herzov televízny film trafil do Maupassantovej poviedky. Trúfam si však napísať, že ten, kto tento film videl, určite nezabudne na jeho presvietené obrazy, výrazné postavy, neprekonateľné nasnímanie a priliehavú hudbu. Nebude mu prekážať chabý dej, ani ľahko neprirodzené dialógy. A pokiaľ film vidí v súčasnosti, poteší aj pohľad na mladých hercov, ktorí už nie sú medzi nami. Možno sú štyri hviezdičky nadsadené, ale so všetkými nedokonalosťami je to ťažko zabudnuteľný film.

Po opakovanom zhliadnutí pridávam hviezdičku na konečné štyri. Pri premiére som mal pocit, že film je idylický, takmer selankovitý v porovnaní s tým, čo sa v Rwande dialo. Dnes som si uvedomil, že milión mŕtvych je nepredstaviteľných a žiaden film nedokáže tú hrôzu priblížiť. Naopak, ocenil som, že všetko vraždenie, znásilňovanie, rabovanie a ničenie sa odohráva v pozadí a divák si ho viac predstavuje, ako sleduje. Pred pár dňami som si pri filme Zem nikoho rýpol do OSN a ich šmolkových vojakov. V Rwande sa táto impotentná organizácia predviedla ešte v horšom svetle. V Afrike bude musieť byť vybojovaných ešte mnoho konfliktov a prekreslených mnoho hraníc, než bude pokoj. Don Cheadle bol skvelý, jeho Paul by sa s korupčnými praktikami uplatnil aj na Slovensku.

Netypický Bergmanov film, v ktorom prostredie a akcia zohrávajú väčšiu úlohu, než v jeho komorných, do seba ponorených dielach. Bergman vo svojom filme o moci a bezmocnosti vsadil na svojich dvorných hercov Liv Ullmann a Maxa von Sydowa, ktorí nesklamávajú. Osobitne Max von Sydow, ktorý vytvoril zo svojho Jana neuveriteľne plastickú postavu, ktorá nadlho utkvie v pamäti.

Sedím na konári som spolu s Tisícročnou včelou a Perinbabou považoval za vrchol Jakubiskovej tvorby. Filmom, ktoré nakrútil predtým som príliš nerozumel, filmom ktoré nakrútil neskôr rozumie asi iba Deana. Sedím na konári som videl pred mnohými rokmi a spomínal som naň ako na vynikajúci film. Jakubisko angažoval troch českých hercov, nasadil svoje úspešné postupy a pustil sa do mapovania povojnového Slovenska. Výsledok je pomerne nevyvážený, úžasné scény a nápady, ktorých je väčšina sa striedajú s banalitami, výnimočne mi prekážal aj Bolek Polívka, v ktorom som viac videl Bolka, než Pepého.

Jeremiah Johnson nesplnil celkom moje vysoké očakávania. Mal som za to, že uvidím niečo ako bol Posledný trapper. Bol to vynikajúci film, ale tá jedna hviezdička do piatich mu objektívne chýbala. A nielen objektívne, ale aj subjektívne. Mnohé detaily a dejové zvraty ostali pre mňa záhadou nie snáď preto, že by sa moja chápavosť vekom radikálne znižovala, ale že ich Sydney Pollack nepovažoval za potrebné uviesť. Okrem toho, čo už uviedla jatamansi, ma napríklad zaujíma, čím sa živia kone na snehových pláňach, koľko prachu a guliek si so sebou vzal do divočiny a množstvo ďalších detailov, ktoré však nič nemenia na tom, že považujem Jeremiah Johnson za vynikajúci film. A vôbec nie zásluhou divokej prírody a dobre vyzerajúceho Roberta Redforda

Zvláštny a zaujímavý film, u ktorého si nepamätám, prečo som si ho nahral, keď má "iba" 69 %. Neľutujem však, pretože takýto film nevidí človek každý deň. Je pravda, že som si ho začal vychutnávať až po prvej tretine, keď som vytušil zámer jeho tvorcov. Celý film som mal pocit, že hľadím do veľkého ľudského mraveniska, kde sa cesty jednotlivcov stretajú a rozchádzajú a jednotiacim prvkom je možno obraz, ktorý sa postupne zmenšuje ako šagrénová koža a servis, postupne sa meniaci na črepy. Neviem, či mám záujem vidieť viacero podobných filmov, ale tento stál za zhliadnutie.