F2003F

Jason Momoa ako Jigsaw na steroidoch. Lepšie pozerateľný výsledok než naposledy, ale znovu to isté dokola. Seriózne sa to brať už ani nedá, aj keď sa Vin Diesel snaží hádzať extrémne kamenné výrazy aké nedával ani v Find Me Guilty. Ak sa divák vie povzniesť nad smiešne predstavovaný tón filmu a zobrať príbeh ako scifi úlet môže dostať nadupanú zábavu s fajn zážitkom. Že to ignoruje fyzikálne zákony, zdravý rozum atď. sa ani netreba baviť, o čom sa ale treba baviť je ako blbo stále narábajú s Walkerovou postavou, ktorej charakter by v žiadnom prípade nemohol nechať RODINU v štichu a obzvlášť nie ak dôsledky akcie nadobúdajú každým dielom mohutnejších rozmerov. Akcia je skutočne dravá a pár momentami dokáže poriadne strhnúť takže fandenie postavám je v tomto prípade zvládnuté výborne. Postavy Hobbs & Shaw táto séria výrazne postráda, pretože s krátkym príchodom Stathama nadobudol dej výrazne štýlový šmrnc. A keďže vždy oživujú všetky postavy predpokladám, že v poslednom sa vráti minimálne John Cena a maximálne Brian.

Nečakane divoká jazda. Zo začiatku nenápadná nuda sa chvíľami obráti v silný nátlak až zatajujúci dych s dojemným podtónom. Film netlačí na city ani nič nepodsúva, necháva divákovi priestor aby si vedel utvoriť mienku úplne sám. Výborne obsadené, Kirsten po sto rokoch další super výkon, aj keď navonok môže vyznieť, že výzorom nelahodí tak práve preto skvelo zapadá do daného prostredia a charakteru postavy. Scenár trochu zamrzí keďže logické diery v ňom sú obrovské. Nijako nevysvetlí okolnosti, čo sa vôbec deje alebo prečo. Nerealisticky predvádza boj o biely dom pripomínajúc War of the Worlds a naivne zobrazuje prezidenta USA ako človeka bez bezpečnostného protokolu. Ignoruje všetky predpoklady situácie (napr cielene zabúda na bunker) aby sa samoúčelne mohol dostať k vytúženému vyvrcholeniu, ktorého nástrahy a dôsledky sa dajú ďaleko predvídať. Keby do toho natrepali nejakých zombíkov išlo by o úžasnú zábavu, takto totiž ide o vhodnú príležitosť pre jednobunkovcov na zneužívanie vyznenia ako „predzvesť” budúcnosti. Výsledok emočne funguje a reaguje na uvedomelej rovine vplývania cez svoj tón témy príbehu na otvorené vnímanie reality desivých problémov zarytých v spoločnosti spôsobujúcich závažné dôsledky na pokojné a zdravé spolunažívanie. Pod záštitou čoraz viac nadchýnajúcej produkcie od A24 by bol Garlandov artovský rukopis aj tak asi postrádateľný a nevhodný, aj keď sa miestami prejavuje (jazda žltými iskrami). Cidade de Deus je ale výrazne tvrdšie a pamätnejšie.

Príbeh kolísavo kĺže na miestami strhujúcej akcii s pútavým scenárom a nedokáže si udržať prvou hodinou pevne stanovenú líniu zábavnosti a záživnosti v rovnakej miere. Približne v polovici sa začne topiť v nudných vodách klišé a ohranosti bez kúska odlišnej intervencie aká sa dá hlboko predvídať. Emily stále neviem poriadne prísť na chuť, pretože aj keď nič nekazí absolútne neprináša celku požadovaný efekt. Po dlhom čase film, ktorý sa nesie priamočiaro Holýúdskou atmosférou bez náznaku ideovej ambicióznosti (možno tie kaskadérske Oscary) som si pomerne fajn oddychovo užil. Dej síce vyzerá prekombinovane, no v konečnom dôsledku sa v sebe nestráca, tempo ako-tak stíha a vôbec nezaťažuje myseľ realitou. Je vypiplaný hláškami a odkazmi na skutočne mnoho kultoviek, takže sa viditeľne sústredí najmä na fanúšikovské publikum kvôli čomu sa vlastne ani nedivím, že prepadol. 3,5* výnimočne nahor

Sandler nech sa radšej pekne vráti k osvedčeným trápnostiam lebo po mimoriadne vydarenom Uncut Gems (u ktorého mám plný) a priemernom Hustle mám dojem, že sa už nesnaží vymaniť zo škatuľkovania, ale len experimentuje so svojimi hereckými možnosťami. Spaceman neni dobrý absolútne v ničom. Nedokáže zaujať príbehom, postavami, prostredím ani remeslom, aj keď antigravitačné pole je zvládnuté celkom fajn. Pri scenári, ktorý je sám o sebe úplne nahovno nemožno od zvyšku čakať chválitebné výkony, no nevyužitý potenciál by sa našiel všelikde. Pocitovo na ODPAD, veľmi som sa musel nútiť tento "filozofický" maglajz trpezlivo dopozerať a nervovo nevyskočiť z toľkej negatívne pôsobiacej zvláštnosti. Navyše ak ste arachnofobik ako ja tak máte proste smolu keďže v skoro celom deji má druhú hlavnú rolu gigantická detailne zameraná hnusná tarantula (nikde žiadne varovanie). Film som pretrpel, žiadny dôvod pre odporúčanie alebo nezatratenie som nenašiel. Jednu * dávam len za hranie nespavosti a neodhaliteľné pozadie hýbania sa bez gravitácie.

Nie som fanúšik ani John Wicka a ani priamočiaro akčného žánru, preto som milo prekvapený, že vôbec nejde o úplnú vykrádačku ale o čistú inšpiráciu, ktorá sa pomocou sofistikovanej zábavy nenechá unášať do vôd klišé alebo kopírovania. Oplýva značnou mierou originality v spôsobe prednesu a vývoja súbojov s najdôležitejším diváckym prvkom - ľudsky uzemnenou hlavnou postavou s obyčajnými schopnosťami (okno) bez naivného pôsobenia. Výborný réžijný debut a Dev Patel film v pohode utiahne zároveň aj ako hlavný herec. Tiež je z niektorých scén (napríklad flashbacky) jemne cítiť čerpanie osvedčených filmárskych skúseností zo Slumdog Millionaire alebo Lion, ktoré výsledok absolútne nerušia, naopak vyvolávajú prijateľnejšie dojmy. Monkey Man je remeselne aj zábavne snímok na skvelej úrovni, ktorý by som uprednostnil pred spomenutým Džonym.

Napriek tomu, že som nezostal sklamaný nie som ani trochu nadšený. Immaculate sa príliš snaží tváriť originálne a bezhranične, no vo výsledku iba kopíruje obyčajné klišé hororov z cirkevného prostredia, ktoré sa snaží zalepiť osolením v podobe ľahko explicitných záberov a totálne trápnej pointy. Námet je asi aj celkom fajn, scenár už oveľa menej (ale stále ok), lenže žánrovo to nevyniká ničím. Žiadny strach, napätie ani fandenie. Postavy dokážu liezť extrémne na nervy, dlhé scény totálne nudia, príbeh pôsobí chaoticky a smiešne. Samozrejme, že nebyť v tom Sydney ani o to nezakopnem, ale nepresvedčila ma takmer nijako. Zo začiatku sa totiž javí ako vhodne obsadená charizma nevinnosti a ustráchanosti prostredníctvom svojho vonkajšieho pôsobenia. Akonáhle sa však v deji objaví úplne mimo postavený zvrat, ktorý zničí celý rozbeh filmu, podrazí nohy sám sebe a zároveň obráti celú budovanú ideu, svojmu charakteru nedokáže poskytnúť dostatok hereckého výkonu pre náročné časti. A okrem toho záver.. ani nestojí za zmienku. Že by som kľudne uprednostnil už aj niečo ako Nun hovorí jednoznačne samo o sebe. Priljemná predstava vidieť to spracované skutočne zručným režisérom mi strašne bráni dať priemer z milosti.

Notes on a Scandal umiernenejšie a z teen pohľadu. Za prvé nerozumiem načo to prijala rapídne stúpajúca hviezda Jenna Ortega a za druhé načo nevkusne obsadili lamu Martina Freemana do úlohy zvodného učiteľa, keď aj predpokladať je ťažké aký prínos by do ich chémie vedel priniesť. Jej prednes skvelo ukazuje, že uspieť dokáže v hocijakej polohe a byť presvedčivá bezohľadu na tvár charakteru, aj keď stále mám silný dojem, že zatiaľ všade hrá iba samú seba bez väčšieho odklonu od svojej komfortnej zóny (momentálne neporovnateľné s Anya, prípadne Zendaya alebo Sydney). Na druhej strane jeho prednes napriek obrovským hereckým skúsenostiam hravo zatienia vedľajšie herečky Adlon alebo Dominczyk. On totiž vývoj už ako-tak stráviteľného príbehu neprimerane brzdí svojim prázdnym výrazom a nedáva mu tak priestor na možnosť stotožnenia sa s jeho správaním či situáciou. Film je ale pozerateľne oddychový, na to aký má hlúpy a nereálne naivný scenár. Plus výborná kamera v hraní sa s uhlami záberov a farbami. Mínus žiadne kozy a mladá fajčí radšej cigarety namiesto č_ráka a dym ani nevťahuje do pľúc. Načo treba nasilu robiť V TEJTO DOBE z postáv fajčiarov? Okrem Tarantina už na to ku.va dávno nemá žiadny iný filmár obhájiteľné právo.

Atmosférou viac triler než horor, aj keď sa snaží navodiť zmiešané vplyvy na emócie ponurým tempom bez akcie a zobrazením skoro ako found footage, no nedokáže vyvolať očakávaný strach ani napätie. Na odľahčujúce pozeranie zvládnuté fajn, ale tipujem, že tvorcovský zámer tak chabo stanovený nebol a ani na to nemal predispozíciu, lenže v štýle prednesu aký udáva sa nedokáže udržať. Kamerovo častokrát stráca na danej autenticite a efektami ako cgi zvracanie do oka kamery alebo celý scifi záver aj na vážnosti. Obsah je pomerne zaujímavý, herecky dobre obsadený a presvedčivo zahraný, ale absolútne neťaží zo širokých možností charakterov a len naivne pláva na povrchu uveriteľnosti bez väčších ambícii. Prednes akým napríklad House of the Devil omnoho výraznejšie vynikal tu nefunguje ani náznakom. Inak stále lepšie ako drvivá väčšina pásovej produkcie typu Jason Blum.

V skutočnosti toľkú epickosť robí hlavne (ďalší) Zimmerov brutálny soundtrack. V 160min stopáži som nenadobudol vždy pocit úplne zmysluplného využitia zdĺhavých záberov. Dokonca menej než pri jedničke, ktorá sa mi javila mimochodom aj vizuálne oveľa krajšie spracovaná a to dokazuje najmä skvelé využitie potenciálu predvedenom iba nakrátko cez čiernobielu v tomto pokračovaní. Villeneuve teda dal poznateľne viac úsilia do strhujúcej veľkoleposti než intimity cez kameru, kostýmy, masky atď. Obsadené početne, nanajvýš pohľadne a využite (Anya na tých pár sekúnd napríklad upútala viac ako niektoré vedľajšie postavy). Dvojka si veľmi pýta byť ospevovaná a navádza na plné hodnotenie, s ktorým by som nemal problém sa stotožniť keby v sebe nechovám hlbokú úctu k vrcholom žánru a natoľko ma to zas ani zďaleka nedostalo. Z prostredia je jemne cítiť kedy sa točilo v štúdiu, čo dovoľuje plížiť sa dojmu, že je všetko umelé, počítačové a nereálne (niečo čo by Nolan ani náznakom nedopustil). Knihu nepoznám.

Prvé prekvapenie roka. Čakal som hocijakú trápnosť umelo zabalenú do divácky overenej drámy postavenej na charizme a lákavosti Zendayi, no vôbec nie podobne osobité poňatie štýlu s artovo ladeným rukopisom aký výsledok výrazne predviedol. Remeslo, ktorého hlavným bodom je najmä fantastický scenár a elegantne precízna kamera, je po takmer každej stránke na výbornú. Jediné čo do očí nevhodne miestami bije sú herci. Tí absolútne nestrhnú ani neohúria, sú slabšou častou obsahu a aj keď sa dá v nich vidieť potenciál svoje pôsobenie napraviť sa to režisér akoby ani nesnažil využiť. Pretože ak sú niektoré scény vyladené do detailu kvôli zdaniu väčšej príbehovej dôležitosti alebo zapamätateľnosti (trojka, koleno), tak ostatné sú viditeľne spracované menej poctivo (pláž, obed, sauna, auto) a na úkor toho dôrazu prinášajú väčší efekt než sa dá predpokladať. Guadagnino vie väčšinou zvláštne zapôsobiť pri prvom zhliadnutí, čo sa ale pri druhom vytratí a preto mám dojem, že Challengers už nadhodnocujem, lenže masakrálne vyšperkovaný dlhý záver ma na štvrtú * nanajvýš utvrdil. Plus nadupaný soundtrack a Zendaya v spodnom prádle.